Nezabudnúť znamená precitnúť a prežiť- spomienka na Jána Kuciaka

Nezabudnúť znamená precitnúť a prežiť- spomienka na Jána Kuciaka

Na úsvite poradili sa všetci veľkňazi a starší ľudu o Ježišovi, že Ho usmrtia.   Mt 27, 1 

Máme za sebou veľkonočné sviatky. Čas, kedy si s celým kresťanským svetom pripomíname smrť „Nevinného“. Hľadiac na evanjeliový pašiový príbeh sa ako z obrazu vynárajú postavy, za ktorými stoja hodnoty ako moc, postavenie, prestíž, peniaze, i zdanlivá spravodlivosť. To čo ich spája, je ich schopnosť stáť nad druhými s pevnou rukou, ktorá má zabezpečiť zdanlivý pokoj. Avšak veľkonočné sviatky nesú dvojaký obraz.
Ten prvý je vyskladaná mozaika nespravodlivosti sveta, v ktorom žijeme ako deti Adama. Jednotlivé kamienky majú rôzne podoby, ale jedno spoločné. Slabí majú pochopiť, kto tu má moc. Strach zo straty prestíže, strach z odhalenia pravdy, zo straty slávy a vlastných pozícii, dohnali veľkňazov a starších ľudu k rozhodnutiu – musí zomrieť. Pýcha, ktorá neznesie konkurenciu, očakáva len slepú lojalitu so systémom, ktorý bol namáhavo budovaný dlhé roky. Obraz, z ktorého čítame, že vo svete, cirkev nevynímajúc, sa pohybujú samo-spravodliví ľudia a rôzne záujmové skupiny, ktoré nemajú zľutovanie so slabými, ba ani s nevinnými. Obraz, za ktorým sa skrýva realita slov: „budete ako boh“. Vy budete rozhodovať o živote, o spoločnosti, o skutočnosti, čo je dobré a čo zlé. (Kto je pre vás dobrý a kto zlý). Záujmy týkajúce sa vášho „ja“ sú smerodajné, záujmy a holý život iných vám môžu byť ukradnuté. Bude lepšie, ak jeden, ktorý nás vnútorne vyrušuje- zahynie, ako by mali trpieť záujmy celej skupiny. Veľká noc nám nanovo priblížila rôzne odtiene týchto postáv a sveta, kde sú súkromné záujmy nad záujmami pravdy a spravodlivosti.

V týchto dňoch myslíme na všetkých, ktorí sa vydali Kristovou cestou – stáť si za pravdou aj za cenu života. Nedožité 30. narodeniny hľadača pravdy Jána Kuciaka, nám bolestne pripomínajú, ako ľahko dokáže naraziť pravda na odpor dnešných záujmových skupín. Strach zo straty prestíže, strach z odhalenia pravdy, zo straty slávy, či iných ekonomických benefitov, dohnali vraha (objednávateľa) k rozhodnutiu: „Musí zomrieť.“ Niekto usúdil, že bude lepšie ak zomrie jeden (dvaja), akoby mala vyjsť pravda navonok a tým sa zmaria záujmy celej skupiny. Čo je to za spoločnosť, v ktorej sú prenasledovaní, križovaní, zastrelení hľadači pravdy? Ako sa definujú vyššie záujmy, ktoré majú vyššiu hodnotu ako samotný život? Čím je dnes svet poviazaný, že pravda, pokora, schopnosť priznať si chybu, sa stali archaizmom v slovníku. Prečo je hľadanie spravodlivosti v dnešnom svete život ohrozujúca činnosť?

Tam, kde človek na strane spravodlivosti a pravdy neustúpi v kompromisoch ani o krok pred nespravodlivosťou tohto sveta, tam sa zjavuje vo svete niečo Božie. Ježiš sa stojac pred Pilátom nepýta, čo je pravda, lebo on ju pozná, žije, on ju vyjavuje, aj sa pre ňu obetuje. On je Pravda. V jej prítomnosti sa ľudia dozvedajú pravdu o sebe, o svojej pýche, pokrytectve, o falošných maskách, ale aj o pravých hodnotách, o láske, ktorá buduje nové vzťahy, o realite života, nad ktorým nemá moc ani samotná smrť. Pravda, ktorá inak nakladá s mocou, ktorá jej bola daná. Moc ju nevedie k nadradenosti nad druhými, slabými, ani k vynucovaniu slepej poslušnosti od iných, práve naopak, vedie ju k skloneniu sa k nim, k ich potrebám, k ich núdzi. Moc, ktorá nie je zneužitá pre vlastné záujmy a benefity, ale je podriadená službe všetkým. Je citlivá na nespravodlivosť, preto sa stáva zrkadlom, v ktorom sa odhaľujú všetky egoistické úmysly nespravodlivého sveta. Má moc, ale nezneužije ju, dokonca ani vo vlastný prospech.

Ján Kuciak po množstve vyhrážok neprestal s hľadaním pravdy a písaní o nej. Nehľadal vlastný prospech, ale pravdu a spravodlivosť, za ktorú položil tú najvyššiu obeť - vlastný život. A jeho smrť spôsobila určité precitnutie v spoločnosti. Za jeho odhalením pravdy spoznali mnohí svet pokrytectva, nespravodlivosti a korupcie.

Je pravdou, že záujmy mocných v politickej sfére ostali vyššie položené ako ochota zmeniť sa, či zmeniť niečo v spoločnosti. Podobne na tom boli v pašiovom príbehu Herodes s Pilátom a staršími ľudu. Ich záujmy boli síce rôzne, ale predsa mali spoločného menovateľa – žiarlivosť, závisť, moc, peniaze, stratu morálky, otupenie citu pre spravodlivosť, zbabelosť a hľadanie menšieho zla, či pokrytecké umývanie si rúk. Čím viac moci a čím vyššie záujmy, tým vzniká a šíri sa aj väčšia nespravodlivosť, ktorá je ovocím falošnej lojality. Pilát zachovajúc lojalitu cisárovi, aj veľkňazom napokon privolí a odsúdi nevinného, aj keď vie, že Ho vydali zo závisti. Koľko takejto falošnej lojality nájdeme v korupčných kauzách, vo vyšetrovacích orgánoch, v politike, ba dokonca aj v cirkvi. Koľkokrát sa ľudia ocitnú pod tlakom mocnejších, ktorí odhalili nejakú ich slabosť a takto si zaviazali k lojálnosti a nekritickosti podriadených. Niektorí sú lojálni, nakoľko ich životné ciele korešpondujú s vyššími záujmami, teda bytostne profitujú z tejto lojálnosti.  Ak jednotlivec vystúpi z tohto davu a poukáže na zlyhanie, či neetickosť vyšších záujmov, začne byť problémom. Spoznal to Ježiš, martýri, Hus, Galileo, v spoločnosti zase Palach, Remiáš a tiež Kuciak.

Smrť však nie je posledným slovom, ani riešením nepohodlnej pravdy vo svete. Moc vzkriesenia je svetlom, ktoré zjavuje pravdu v novej sile a moci. Nech tento odkaz prežaruje dnešnú politickú, cirkevnú, rodinnú, aj spoločenskú sféru, nech prepaľuje tzv. vyššie záujmy. Aby prinesená obeť tých, ktorí zostali bytostne verní pravde a ktorí ju oddane hľadali v živote spoločnosti aj cirkvi, neostane len prázdnou spomienkou. Mala by sa stať žitou realitou, ktorá prinesie nový závan korektnosti a spravodlivosti. Lebo nezabudnúť znamená precitnúť a prežiť...