Úloha cirkví počas pandémie

Úloha cirkví počas pandémie

Skupina Konferencie európskych cirkví pre vzdelávanie, demokraciu a rozmanitosť vypracovala príspevok o úlohe cirkví počas pandémie COVID-19 v Európe.
http://www.ceceurope.org/wp-content/uploads/2020/05/TG-EDU-reflections-Covid19_Final.pdf

V súčasnosti prežíva Európa, ale aj celý svet veľmi špecifickú krízu. Počas jej trvania ľudia nemôžu chodiť do práce, členovia rodiny sa nenavštevujú a bohoslužby sú možné len vo veľmi obmedzenej miere. Dopad krízy ešte celkom nepoznáme. Materské školy, základné a stredné školy, univerzity sú zatvorené. Spoločenský život, aký sme poznali aktuálne neexistuje. Politici, lekári, hasiči, všetci, ktorí sú spoločensky aktívni sa snažia chrániť ľudské životy.

Prijaté opatrenia nie sú vždy vítané, pretože niekedy zasahujú  hlboko do oblasti demokratických slobôd. V Charte Oecumenica cirkvi potvrdzujú, že nesú za Európu spoločnú zodpovednosť. Obzvlášť teraz musíme premýšľať o tejto zodpovednosti. Dúfame, že nasledujúce úvahy podporia otvorenú a plodnú diskusiu medzi cirkvami. 

„Hľadajte to najlepšie pre mesto“ Jeremiáš 29, 7

Vlády na celom svete zasiahli do základných ľudských slobôd demokratickej spoločnosti, ako je sloboda pohybu a zhromažďovania sa. Tieto obmedzenia ovplyvnili najmä slobodu náboženského vyznania. Tieto slobody sú základnými stavebnými kameňmi demokratickej spoločnosti, napriek tomu sú tieto dočasné obmedzenia zavedené na ochranu obyvateľstva pochopiteľné.

Mali by existovať iba dovtedy, kým je to nevyhnutné. V tejto mimoriadnej situácii, vyzývame kresťanov na celom svete k spolupatričnosti a vzájomnej spolupráci. Teraz nie je čas na uzatvorenie a ľutovanie sa, ale skôr je čas hľadať ako môžeme spoločne prekonať túto situáciu.

So znepokojením pozorujeme, že v Európe znovu zaznievajú hlasy v snahe zasiať nenávisť a nesúhlas. 

Stále viac ľudí hľadá obetných baránkov; nenávistné výroky alebo nepravdivé správy sa šíria médiami, na sociálnych sieťach a to najmä v Amerike. Prisťahovalci, menšiny alebo alebo marginalizované skupiny trpia najviac zo všetkých.

Myslíme nielen na mnohých sezónnych pracovníkov a pomocníkov pri zbere úrody ale aj na zdravotníckych pracovníkov zo strednej a východnej Európy.

Charta Oecumenica vyhlasuje: Naše spoločné úsilie sa venuje hodnoteniu a pomoci pri riešení politických a sociálnych otázok v duchu evanjelia. Pretože si ceníme osobu a dôstojnosť každého jednotlivca, ktorý je stvorený na Boží obraz, hájime všetky ľudské bytosti bez rozdielu.

„Keď sa ťa niekedy tvoj syn opýta...“ Deuteronómium 6, 20

V našich spoločnostiach sú školy dôležitým nástrojom socializácie. Cieľom škôl je ponúknuť vzdelávanie a tým riešiť nerovnosti. V časoch dištančného vzdelávania sa tieto nerovnosti stali znova viditeľnými. Nerovnosti v domácom prostredí, v ktorom prebieha vyučovanie  môžu zvýšiť existujúcu nespravodlivosť v možnostiach pre deti, ktoré žijú v znevýhodnenom prostredí.

Vzdelávanie zohráva v židovsko-kresťanskej tradícii zásadnú úlohu. Je to úloha cirkví prispievať k formovaniu spoločnosti prostredníctvom vzdelávania. Nejde iba o sprostredkovanie vedomostí. Vzdelávanie má rozhodujúcu úlohu pri rozvoji spoločenského života a rastu jednotlivcov. Pripravuje mladých ľudí k fungovanie v demokratickej spoločnosti a prebúdza ich kultúrne povedomie. 

Všetko toto je nevyhnutné na podporu mierového spolunažívania v spoločensky zodpovednej a spravodlivej spoločnosti.

So znepokojením vnímame, že sociálne slabší a chudobní sú zo spoločnosti vylúčení a cítia sa izolovaní.

So znepokojením vnímame rodiny, v ktorých sú deti, ženy a muži ohrození domácim násilím.

V čase, keď nedochádza k žiadnemu kontaktu s týmito ľuďmi prostredníctvom škôl alebo pracovísk, tieto veci môžu zostať skryté. Je povinnosťou každého si všímať ak sa v ich susedstve vyskytuje domáce násilie. 

Počas tejto krízy čelia žiaci, ale aj ich učitelia existenciálnym otázkam ako je utrpenie, smrť, život a život s Pánom Bohom. Viac ako inokedy je potrebné, aby sa  cirkvi zapojili do vzdelávania, či už vo verejných alebo v súkromných školách.

Charta Oecumenica teda vyhlasuje: Naša viera nám pomáha učiť sa z minulosti a urobiť z našej kresťanskej viery a lásky k našim blízkym- zdroj nádeje.

„Neochvejne sa pridŕžajme nádeje...“ Židom.10, 23

Súčasná kríza sa dnes neskončí a zajtra nezmizne. Aj keď ešte nepoznáme úplný rozsah a dopad krízy, sme povolaní myslieť na zajtra. Nádej na „nový Jeruzalem“ nám nedáva možnosť byť len nečinným divákom. Naopak, ako cirkvi by sme mali aktívne prispievať k formovaniu budúcnosti Európy. Toto zahŕňa úprimnú a otvorenú diskusiu v bratskom duchu v našich zboroch. Žijeme v kresťanskej nádeji, že „Boh robí všetko novým.“ Naša nádej nás zjednocuje a povzbudzuje nás, aby sme budovali spravodlivý svet a prispievali k nemu našimi kresťanskou tradíciou, našimi skúsenosťami a podporou ľudských práv ak je napísané v Liste Źidom 10, 23 – 24. Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.

Nech existuje viera namiesto strachu, nádej miesto zúfalstva a láska miesto nenávisti.

Charta Oecumenica teda vyhlasuje: Sme presvedčení, že duchovné dedičstvo kresťanstva predstavuje zdroj inšpirácie a obohacuje Európu. Na základe našej kresťanskej viery sa snažíme o humánnu a sociálne uvedomelú Európu, v základe ktorej sú ľudské práva a základné hodnoty mieru, spravodlivosti, slobody, tolerancie a solidarity.  

Pripravili členovia tematickej skupiny CEC pre vzdelávanie, demokraciu a rozmanitosť