Pamiatka zosnulých aj príchod Božieho Syna. Ukončenie cirkevného roka a otvorenie toho nového vstupom do adventného obdobia. Smrť a život. Koniec a začiatok. Alfa a omega. Aj takto možno v skratke zhrnúť posledné dvojčíslo Cirkevných listov v ich jubilejnom 145. ročníku v roku 2021. Snáď aj preto nás v homílii k prvej adventnej nedeli jej autor Mgr. Martin Kmec, interný doktorand Katedry cirkevných dejín EBF UK v Bratislave, vyzýva, aby sme pamätali na to, že aj keď čas ako taký plynie, predsa je to len čas milosti, ktorý v tejto chvíli máme a prežívame a je dôležité ho správne žiť a vykúpiť, napríklad aj počas adventu.
Zriadenie Generálneho biskupského úradu
Cirkevné listy si v uplynulom kalendárnom roku, počas ktorého v rámci jednotkových rokov rezonovali viaceré významné výročia, všimli niekoľko dôležitých medzníkov v dejinách Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Sériu týchto historických štúdií uzatvára príspevok Mgr. Michala Zajdena, PhD., ktorý predstavuje okolnosti vzniku a zriadenia Generálneho biskupského úradu. Ako autor uvádza, otázku zriadenia cirkevného ústredia v Bratislave riešila cirkev mnohé desaťročia. Po nástupe J. Chabadu do gunkcie gen. tajomníka cirkvi v máji 1950 sa v cirkvi začalo diskutovať o zriadení centrálneho úradu cirkvi v Modre. Posledná porada o jeho zriadení v Modre sa konala v marci 1951 a okrem iného sa na nej detailne hovorilo o adaptácii modranských budov pre potreby centrálneho úradu a o charaktere celého úradu. Ako finišovali práce na novej cirkevnej ústave, doplnilo sa jej znenie ešte o paragraf, ktorým sa zriaďoval generálny biskupský úrad. V tomto paragrafe bolo jasne definované, že na jeho čele budú generálny biskup a generálny dozorca, ktorí nebudú na čele žiadneho z dištriktov, ale budú voči dištriktom vystupovať ako nadriadený orgán. Jedinými kandidátmi, ktorí mohli do týchto funkcií dostať štátny súhlas boli Ján Chabada na úrad gen. biskupa a Andrej Žiak na úrad gen. dozorcu. Po voľbách v lete 1951 boli na slávnostnú inštaláciu nového vedenia vo Zvolene pozvaní všetci duchovní i laickí predstavitelia cirkvi. Hneď na to sa farári museli zúčastniť konferencie Ústredia slovenských evanjelických kňazov, na ktorej sa už nepreberali teologické a duchovno-pastorálne otázky, ale demonštrovala sa podpora tzv. „mierovej politiky socialistického tábora.“ Tým bola zavŕšená personálna výmena na najvyšších postoch cirkvi a v stavovskej organizácii evanjelických farárov.
Lutherov pohľad na smrť a umieranie
V štúdii Mgr. Pavla-Andreia Prihracki, PhD., sa na stránkach Cirkevných listov vraciame k Pamiatke zosnulých, ktorá v našich spoločenstvách rezonovala začiatkom novembra. Smrť, ktorá bola dlhodobo spoločným fenoménom, pretože ľudia po stovky rokov umierali doma, v kruhu svojich blízkych a známych, sa totiž v dôsledku ekonomického rozmachu a rozvoja architektúry presunula do nemocníc, starobincov, či domovov dôchodcov, v dôsledku čoho sa zo smrti ako spoločenského javu, stáva niečo súkromné a skryté. Snáď aj preto sa ako spoločnosť musíme opäť nanovo naučiť vyrovnať sa so smrťou. Keďže je smrť ako univerzálny proces, ktorý čaká každého človeka, zároveň centrálnym motívom každého náboženstva, kladie si autor za cieľ pozrieť sa na to, ako na smrť nazeral nemecký reformátor Martin Luther. Jadro svojej štúdie rozdelil do troch častí: 1. Ars moriendi, alebo ako učenie o ospravedlnení zmenilo stredoveké nazeranie na smrť, 2. Mortem obire, alebo ako byť pripravený na smrť a 3. „Wir sind Bettler; hoc est verum.“ Sme žobráci, to je pravda. Lutherova smrť.
V prvej časti si autor všíma ars moriendi, učenie o dobrej smrti, ktoré malo kresťana pripraviť na poslednú hodinu a ako také sa rozvinulo počas pandémie Čiernej smrti, ktorá skľučovala Európu hlavne v 14. storočí. Následne autor predstavuje najdôležitejšie spisy, v ktorých sa Martin Luther smrti venoval, napríklad spis Štrnásť útech pre tých, ktorí pracujú a sú preťažení, Kázeň o príprave umrieť, v ktorej sa Luther v dvadsiatich bodoch snaží obsiahnuť všetko, čo by mohlo umierajúcemu pomôcť stáť zoči-voči smrti, ale aj spis O babylonskom zajatí Cirkvi, jeden z troch dôležitých reformačných Lutherových diel. Zvláštnu pozornosť venuje autor listu, ktorý Luther píše vlastnému, ťažko chorému otcovi, ale aj listu, ktorý píše Luther Jonasovi po smrti svojej dcéry Magdalénky. Časť uzatvára autor konštatovaním, že hlavnými znakmi Lutherovej teológie umierania sú dôvera v ukrižovaného Krista, ktorého zásluhy získame vierou a spoľahnutie sa na účinnosť sviatostí, z ktorých je možné čerpať, a na Písmo sväté.
V druhej časti sa autor venuje momentom, keď bol sám Luther v kritickom zdravotnom stave a nebolo isté, či prežije, napr. keď mal problémy s krvným obehom, či problémy s ľadvinovými kameňmi a následným krvácaním. Týchto zdravotných kríz bolo iste viac, avšak všetky nesú podobné črty, a síce Luther sa spovedá, modlí a obracia sa na Krista. A autor dodáva, čo Luther kázal, to ja žil.
V poslednej časti si autor všíma smrť samotného Dr. Martina Luthera. Názov pre túto časť si prepožičal z Lutherových posledných napísaných slov, ktoré boli pravdepodobne súčasťou prípravy na kázeň, ktorá nikdy neodznela. Končia slovami sme žobráci, to je pravda a autor k Lutherovým slovám pridáva Schillingov komentár: Človek nepredstupuje pred Boha s kapitálom katolíckej zbožnosti zameranej na skutky, ale ako žobrák, ktorý nemôže preukázať nič iné než svoju dôveru v Krista a milosť nebeského Otca.
Ťažké biblické texty vo vyučovaní náboženstva
Misijný príkaz Ježiša Krista je nepochybne jednou z najväčších výziev, ktorú ako cirkev vo svetre nesieme. Netýka sa pritom len cirkvi vo všeobecnosti, ale aj každého kresťana, zvlášť farára či katechétu. Pri práci s biblickými textami na hodinách náboženskej výchovy sa katechéti pritom pravidelne stretávajú s takými textami, či témami, ktoré sú ťažko uchopiteľné. Vysvetliť Božie konanie v rôznych situáciách v epochách dejín si preto vyžaduje viac úsilia. Aj z tohto dôvodu sa Mgr. Paulína Šofranková vo svojej diplomovej práci venovala štúdiu ťažkých biblických textov vo vyučovaní náboženstva a ich kreatívnemu uchopeniu.
V prvej časti svoje štúdie predstavuje dejiny biblickej didaktiky. Naprieč dejinami si všíma spôsoby zaobchádzania s biblickým textom, dôrazy vo vyučovaní náboženstva, ako aj významných predstaviteľov jednotlivých období. Zvláštnu pozornosť venuje štúdiám prof. Dr. Michaela Fricke, ktorý svoj výskum sústredí na základne otázky náboženskej výchovy, vyučovanie Biblie a empirické náboženské vzdelávanie. Mnohé z jeho početných štúdií sú pritom venované práve téme ťažkých biblických textov vo vyučovaní náboženstva, v ktorých si kladie otázku: ako zaobchádzať s ťažkými biblickými textami. Prof. Fricke vo svojom výskume poukazuje na rôzne perspektívy, cez ktoré je potrebné sa pozerať vyučovací proces. Perspektívu detí, perspektívu teológie ako vedy, perspektívu odbornej biblickej didaktiky a vzťah medzi teóriou a empíriou, pričom za dôležité považuje vnímať potrebu prepojenia týchto perspektív. V závere prvej časti autorka ešte venuje pozornosť psychologickému vývinu dieťaťa v jednotlivých rokoch školskej dochádzky.
Recenzia publikácie O živote piešťansko-novolehotského zboru
Podnetom k napísaniu publikácie O živote piešťansko-novolehotského zboru. Z dejín Evanjelického a. v. cirkevného zboru Piešťany a dcérocirkvi Nová Lehota, ktorej autorom je domáci zborový farár ThDr. Branislav Dolinský, bolo 500. jubileum reformácie a 120. výročie znovuzaloženia filiálneho a diasporálneho zboru Evanjelickej a. v. cirkvi v Piešťanoch v roku 2017. Publikácia je pohľadom do histórie a súčasnosti cirkevného zboru a jeho fílie. Autor v nej podáva podrobný prehľad základných údajov o vývoji evanjelictva v Piešťanoch a ich okolí od vzniku pôvodných zborov do prítomnosti. Nadviazal pritom na staršie práce svojich predchodcov, preštudoval kroniky a správy mnohých kňazov, záznamy vo farskom a ústrednom archíve.
Publikácia je rozvrhnutá do dvanástich kapitol a autor v nich zachytáva významné dejinné udalosti, vecne až detailne opisuje vnútorné dianie a jednotlivé oblasti zborového života. V závere publikácie uvádza autor aj zoznamy a životopisy farárov pôsobiacich v piešťanskom i filiálnom cirkevnom zbore. Doc. ThDr. Peter Gažík, ktorý publikáciu recenzoval, uvádza, že kniha je určená členom domáceho zboru, ale čitateľov si nájde aj v širšej verejnosti, a zároveň dodáva, že publikácia je ďalším prírastkom v slovenskej evanjelicko-cirkevnej historiografii.
Jdu pryč vesele, v pokoji
Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. tentokrát v rubrike Zo starých kancionálov nesiahla po adventnej či vianočnej piesni, ktorá by nám navodila radosť z prichádzajúceho Krista. Zvolila pieseň Jdu pryč vesele, v pokoji. Pieseň dvoch velikánov s hlbokým biblickým textom a meditatívnou melódiou. Jej predlohou je Simeonovo kantikum z Lukášovho evanjelia (L 2, 29 – 32): Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči vedeli Tvoje spasenie. Túto Lutherovu pieseň z roku 1524 preložil Juraj Tranovský a zahrnul ju do svojej Cithary Sanctorum, kde ju opatril poznámkou, že sa spieva U hrobu. Spolu s autorkou rubriky ju v tichej spomienke venujeme bratovi farárovi Martinovi Vargovčákovi, predsedovi Spevníkovej komisie ECAV na Slovensku.
Šťastie máva pričasto formu bolesti, ale buďme trpezliví...
V rubrikách sakrálna výtvarná tvorba a výtvarný portrét si prof. Jaroslav Uhel, ArtD. z Katedry výtvarnej kultúry UMB v Banskej Bystrici všíma život a dielo akademického maliara Ivana Rumanského, ilustrátora, grafika a maliara, ktorý si lásku a pokoru niesol vo svojom srdci celý jeho plodný, ale nedlhý život. Počas neho vytvoril vyše dvetisíc diel s dominanciou kresby, maľby, grafiky a úžitkovej grafiky. Jeho majstrovstvo bolo najmä v olejomaľbách, pasteloch a temperách, ale aj v linorytoch a ilustráciách. Jeho diela dokumentujú jeho dokonalé poznanie prírody a krehké a citlivé vnímanie vzťahov medzi ľuďmi. V povedomí kultúrnej verejnosti zostal ako umelec trvalej hodnoty.
Cirkevné listy budú v roku 2022 naďalej vychádzať s dvojmesačnou periodicitou.
Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €.
Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 3240 508.
Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.