Výzva Ekumenickej rady cirkví v SR k občanom Slovenska

Výzva Ekumenickej rady cirkví v SR k občanom Slovenska

Počas ekumenickej bohoslužby pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov 19. januára 2020 zaznela táto výzva ERC. Prinášame vám ju v plnom znení. 

Veľavážení hostia, sestry a bratia vo viere v Pána Ježiša Krista, milí televízni diváci, vážení občania Slovenska!

     Je posledný rok druhej dekády 21. storočia. Pamätáme, že rok 2000 bol bájnou métou, nad ktorou sa nadchýňali vedci i deti. Bola v tom dychtivosť ľudskej fantázie, no i pre človeka typická pýcha. Odvtedy uplynulo už dvadsať rokov. Ukázali mnoho úchvatných vecí, ale aj to, ako ťažko zvládame elementárne záležitosti vlastného života, či v akom kritickom stave je životné prostredie na našej planéte. Autor 90. žalmu prosí Boha: „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali“. Je úžasné, ak plynutie času urobí človeka múdrym – aj múdrym vedieť, že správnym životným postojom je pokora, nie pýcha. Povzbudzujeme vás: buďme pokornými ľuďmi! Nehovoríme „bojazlivými“ či „pasívnymi“, ale pokornými. Pokora robí v našom živote priestor pre Boha a to je to najdôležitejšie. Pokora dáva tú pravú kvalitu našej viere – aby bola autentická, nášmu občianstvu – aby bolo angažované i našej ľudskosti – aby bola pre iných prínosná.

     Heslom tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sú slová zo Skutkov apoštolských, 28. kapitoly: „Preukázali nám neobyčajnú láskavosť“. Eskortovaný väzeň, kresťan Pavel, sa po stroskotaní na Malte stretol s láskavosťou domácich obyvateľov. Aj vďaka nej mohol pokračovať v ceste a ďalej misijne pôsobiť. Jasne tu vidíme, že dvere k ďalšiemu ohlasovaniu evanjelia otvorila láska. Ohlasovanie evanjelia je ústrednou úlohou cirkvi aj dnes. Vyzývame a povzbudzujeme všetkých kňazov, farárov a kazateľov, aby svoje misijné dielo konali s láskou a v láske k ľudským dušiam. Ospravedlňujeme sa za všetky tie prípady a okolnosti, v ktorých sme my, duchovní, vystupovali ako ľudia povýšeneckí, rozličným spôsobom zneužívajúci svoje postavenie. Láska nech je ale poznávacím znamením všetkých veriacich ľudí. Obraz života našej spoločnosti by sa úplne zmenil, keby veriaci ľudia konali v láske a do jej dôsledkov. Vyznávame, že sme svoje kázanie, vyučovanie a výchovu nevykonávali a tiež neprijímali dôsledne, keďže vidíme v našom živote toľko chladu, neslušnosti až gaunerstva.

     Dvadsať rokov po roku 2000 vnímame nielen technické, ale aj kultúrne, sociálne či ideologické zmeny okolo nás. Zbrane majú dosah úplne na všetkých. Naháňajú strach rovnako, ako prízrak globálneho klimatického kolapsu, nedostatku pitnej vody a potravín, či gigantického sťahovania ľudstva. V našom prostredí klasická identita národov zaniká v pojme globalizácia, politický systém je stále viac regulujúci, korene našej kultúry stále menej dôležité. Manželstvo je spochybnené ako umelý konštrukt, pohlavie je dané možnosťou výberu, deti žijú v pasivite virtuálnych sietí. Zločinecké ideológie sú sebavedomé a populárne, akoby v Európe nepripravili o život a šťastie milióny ľudí.

     Zo svojho maličkého miesta nedokáže veriaci človek ovplyvniť pozitívnu zmenu vo všetkých týchto oblastiach. Urobme však to, čo dokážeme. Je v našich silách ukázať, že niektoré z menovaných faktov, ktoré sa vžili ako stereotyp, sa dajú prelomiť. To by bola zároveň najlepšia odpoveď proti tvrdeniam, že nastala nevyhnutnosť zmeniť tradičný koncept nášho života. Poctivým manželským a rodičovským životom ukážme, že rodina funguje. Že kríza súžitia mužov a žien, domáce násilie, či odcudzenie sa detí, nie sú osudovou danosťou, ale výsledkom našich chýb, sebectva, či úpadku spoločnosti. Buďme nesebeckí a citliví na potreby susedstva, komunity, národa, ale zároveň ukážme, že to ide aj bez primitívnej a ubližujúcej nenávisti k iným názorom, rasám, jazykom a náboženstvám. Nepoškodzujme, ale zveľaďujme svoje prírodné a kultúrne dedičstvo. Majme posvätný vzťah k vlastnému i cudziemu majetku. Buďme poctiví, tvoriví a pracovití. Nekradnime a nepodvádzajme. Žime otvorený, reálny život, neskrývajme sa za pohodlnú anonymitu statusov na sociálnych sieťach. Práve tam sa nám totiž stráca to podstatné: nie či iní, ale či práve ja som taký, akého ma chce mať Boh. Ak je niekto v novodobom zmysle slova skutočne iný, prijmime ho. Sú nám prisudzované postoje ako opovrhovanie, nenávisť, zrada príkazu lásky. Dávajú nám ich z rozličných motívov. Nesmú byť našou charakteristikou! Radíme vám klasický evanjeliový postoj: jedno je mať názor na vec a druhé je v láske prijať osobu, ktorá vec nesie. Ako Boh odmieta hriech človeka, no človeka miluje, aj my prijímajme všetkých v láske, aj keď názor na vec môže byť úplne opačný. Zúčastnime sa volieb. Politické rozhodnutie je originálnou a súkromnou záležitosťou každého občana. Urobiť ho správne nie je jednoduché. Ale chybou je odignorovať voľby.

     Pán Ježiš povedal o svojich učeníkoch, že sú soľou zeme a nesmú stratiť slanosť. Berme tieto slová absolútne vážne. Boli povedané na našu adresu. V pokore spoločne prosíme: Bože, pomôž nám porozumieť Tvojej vôli pre náš dnešok a daj nám silu a múdrosť konať podľa nej!