Vyznamenania pre Bancíkovú, Paulínyovú a Husárikovú

Vyznamenania pre Bancíkovú, Paulínyovú a Husárikovú

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v nedeľu, 14. januára 2024, 33 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho sedem in memoriam. Štátne vyznamenania udelila prezidentka 14 ženám a 19 mužom v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave. 

Medzi laureátmi bola aj prvá evanjelická farárka na Slovensku, Darina Bancíková. Prezidentka jej in memoriam udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. 


Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 na evanjelickej fare v Kokave nad Rimavicou ako nemanželské dieťa. Jej starým otcom bol známy evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933-1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline (tam maturovala). V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva. Po intenzívnych diskusiách v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku - 15. júla 1951 - bola Darina Bancíková ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci. Stala sa kaplánkou v Liptovskom Mikuláši (1951-1954), v Starej Turej (1954-1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959-1962). Dôchodok prežila v Lučenci, po onemocnení sa presťahovala do Horných Salib, kde 30. júla 1999 zomrela. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou. 

Rad Ľudovíta štúra je určený občanom SR za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody. Tiež za ochranu, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoj v oblasti hospodárstva, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí. 

Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy in memoriam dostala aj ďalšia evanjelička, humanitárna pracovníčka Marína Paulínyová za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.


Narodila sa v Slovenskom Pravne 28. marca 1897 ako druhé dieťa rodičom Jánovi a Anne Paulínyovcom. Dňa 3. apríla bola pokrstená v tamojšom evanjelickom kostole. V roku 1905 sa s rodičmi vysťahovala do Stanfordu v USA. Štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Kolumbijskej univerzity. Počas svojho pobytu v USA ako mladé dievča aktívne pôsobila v Ústredí čs. národného združenia a v Slovenskej lige v Pittsburghu. Od roku 1918 pracovala na československom konzuláte v New Yorku. V roku 1919 sa zúčastnila pomocnej akcie Amerického Červeného kríža pre československých legionárov na Sibíri v súvislosti s ich repatriáciou do oslobodenej vlasti. Ako zdravotníčka a tlmočníčka s nimi prešla polovicu sibírskej anabázy a cestu okolo sveta z Vladivostoku do slobodného Československa. 

Kríž Milana Rastislava Štefánika je určený občanom SR, ktorí sa nasadením vlastného života zaslúžili o obranu SR, o záchranu ľudského života alebo o záchranu materiálnych hodnôt.  

Tretia ocenená evanjelička bola Eva Husáriková. Prezidentka jej udelila medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov 


Eva Husáriková (Čížiková) sa narodila v roku 1942 v Kovačici. Základnú školu ukončila v rodnom meste. S manželom Jánov má synov Janka a Martina. Maľuje od svojej mladosti, povzbudená tvorbou svojej staršej sestry Alžbety Čížikovek. Po prvýkrát vystavovala v rámci podujatia Kovačický október v roku 1969. Okrem olejomalieb robí aj grafiky a pastel. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje folklórnymi motívmi, témami z každodenného života, detailmi z ročného a životného cyklu sviatkov, biblickými motívmi. Okrem toho, maľuje aj zátišia. Tvorba tejto autorky má osobitnú etnografickú hodnotu. Je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici, Galérie výtvarných samoukov v Trebni (Slovinsko) a Múzea insitného a marginálneho umenia v Jagodine. Mala veľký počet samostatných (približne tridsať) a kolektívnych (vyše tristo) výstav. Za svoju prácu dostala ocenenia. 

Medaila prezidenta Slovenskej republiky sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa významne zaslúžili o riadenie a správu štátu, o rozvoj v oblasti obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky, hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Patrí aj tým, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt. Výnimočne udeľuje aj občanom iných štátov.

Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku zastupovala sestra generálna dozorkyňa ECAV, Renáta Vinczeová.