Vybrali sa „Za evanjelickou históriou“ do Kežmarku

Vybrali sa „Za evanjelickou históriou“ do Kežmarku

Náš cirkevný zbor v Senici (MyS) pripravil začiatkom jesene ďalší výlet z cyklu „Za evanjelickou históriou“, tentokrát na Spiš, konkrétne sme išli spoznávať krásy Kežmarku. Cca 5-hodinovú cestu autobusom sme začali spoločnou raňajšou modlitbou s prosbou, aby nás Boh sprevádzal po celý deň nášho cestovania. Celkom sa zišlo 51 účastníkov zájazdu z nášho zboru a okolia a zo všetkých vekových kategórií: od 16-ročného študenta až po 98-ročného bývalého dozorcu zo susedného cirkevného zboru.

Pre svoj výlet sme si vybrali jasný slnečný septembrový deň, čo sme si po prvý raz uvedomili vtedy, keď sme sa blížili k našim malebným Tatrám a videli sme ich naozaj v plnej nádhere. Po príchode do mesta zastavil autobus priamo pred hlavnou bránou hradu v Kežmarku, ktorý je jediným úplne zachovalým mestským hradom na Spiši. Počas vyše hodinovej prehliadky sme mali možnosť prezrieť si  historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia, ktoré nám sprievodným slovom priblížila kvalifikovaná sprievodkyňa.
Po prehliadke hradu sme prechádzkovým krokom prešli po Hlavnom námestí, lemovanom upravenými, pôvodne meštianskymi domami, kde každý z nich má svoj príbeh a v mnohých žili významní obyvatelia mesta. Po dobrom obede v jednom z takýchto historických objektov sme povedľa mestskej radnice prešli k hlavnému cieľu nášho dnešného výletu - ku kežmarským evanjelickým kostolom. Začali sme v novom kostole, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 19. storočia. Stavba už zďaleka púta pozornosť netradičným červeno-zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, symetricky postavený, má preto aj dve kazateľnice. Neskôr bolo ku kostolu pristavené mauzóleum Imricha Thököliho, rodáka z Kežmarku, pána hradu a bojovníka za náboženskú slobodu.
Vrcholom našej prehliadky Kežmarku bol jednoznačne nádherný drevený artikulárny kostol, ktorý stojí v tesnom susedstve s novým kostolom. Postavený bol na základe 26. artikuly Šopronského snemu z roku 1681 za podmienok, ktoré sú nám všeobecne známe. Pôvodný kostol tu stál už v roku 1687. V roku 1717 bol prestavaný do dnešnej podoby. Ako jediný z piatich drevených evanjelických artikulárnych kostolov na Slovensku je zvonku omietnutý. Po príchode sme sa usadili v chladnom kostole a s veľkým záujmom sme si vypočuli jeho podrobnú históriu. Nemohli sme sa vynadívať na jeho krásu, ktorú sme vnímali so zatajeným dychom. Náš brat farár Juraj Šefčík, ktorý ako mnohí z nás, bol v tomto evanjelickom klenote po prvý krát, z oltára zaspieval úvodné verše 84. žalmu (Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! …). Keďže sa blížil koniec nášho výletu spoločne sme sa v tomto nádhernom historickom chráme pomodlili aj záverečnú modlitbu, ktorou sme chceli poďakovať Pánu Bohu za to, že nám doprial vnímať všetku tú históriu krásneho mesta na Spiši.
Ešte pred odchodom domov sme v Kežmarku navštívili  historický cintorín, aby sme sa na chvíľu mohli ponoriť do jeho ticha. Pristavili sme sa tiež pri pamätníku, postavenému v miestach, kde stála pôvodne židovská synagóga. Jeho pôdorys tvorí šesťcípu Dávidovu hviezdu. Cestou domov sme sa znova pokochali pohľadom na Tatry, ktoré tak isto ako ráno, aj teraz boli jasne viditeľné. Pohľad na tieto malebné štíty našich veľhôr bol peknou a príjemnou bodkou za vydareným výletom.

Galéria k článku

Oľga Zlochová