V CZ ECAV Zvolen oslávili dve udalosti

V CZ ECAV Zvolen oslávili dve udalosti

V 14. nedeľu po Svätej Trojici -22.9.2019 v CZ ECAV  Zvolen boli dve akcie v jeden deň. Najprv na službách Božích sme si pripomenuli 96. výročie posvätenia chrámu Božieho. Naši predkovia ho začali stavať preto, že pôvodný chrám Boží bol v tej dobe vzhľadom na vzrastajúci  počet evanjelikov už malý. A tak 23.9.1923 bol posvätený nový a veľký chrám Boží, ktorý je dominantnou stavbou na námestí  Zvolena. Na službách Božích domáci brat farár Ján Mojzsis peknou a výstižnou kázňou na text: Evanj. podľa Jána 14,27 nabádal prítomných k pokoju, že je dôležité nájsť pokoj a potom ho šíriť vo svojom okolí.  K slávnostnej atmosfére prispela aj sestra Danka Antošková recitáciou krásnej básne Kostolík na vršku.

Po službách Božích sa začal Zborový deň.  Vo farskej záhrade už od rána, pri príchode na služby Božie, bolo cítiť vôňu z kotla, kde ochotní bratia a sestry z fílie Kováčová pripravovali tradičný guľáš.  Najdôležitejšia súčasť zborového dňa sa však odohrávala v chráme Božom. Sestra Danka Antošková si pripravila krásnu prednášku o živote CZ v rokoch 1944 – 1946. V prednáške spomenula ťažké vojnové obdobie – od jesene  1944 až do jari 1945, keď vojna zúrila práve vo Zvolene a okolitých filiálkach. Bomby padali a nemilosrdne ničili všetko okolo seba, nevynímajúc faru a kostol.  Fara mala dva priame zásahy na strechu  a mnoho v okolí. Pohľad na chrám bol smutný, vybité všetky okná, poškodené piliere a steny.   Boli veľké straty aj na životoch, nenahraditeľné stopy, plné krvi, slz, žiaľu a trápenia. Počas vojnového pásma sa služby Božie nekonali alebo boli prerušené leteckými náletmi. V pôstnej dobe, za bojov, sa po štyri nedele služby Božie nekonali. V tom čase pôsobil vo Zvolene ako seniorálny kaplán Ondrej Antal, ktorý napísal o tomto ťažkom období: „Prvý raz sme sa zišli na Kvetnú nedeľu. Pašie sa nečítali, aby služby Božie boli kratšie, keďže bol v kostole veľký prievan, všetky okná boli vybité. Bola to dojemná chvíľa v našom živote. Chrám bol plný, túžili sme po Božej posile a ďakovali sme za záchranu života svojho i našich blízkych. Daj, Bože, aby tak bolo naveky!“

Počas  prednášky nám mnohým chodili zimomriavky po tele od dojatia a súčasne sme obdivovali situáciu, že chrám bol plný aj za takýchto podmienok. Zároveň sme mali smútok v duši, že dnešné vykúrené kostoly sú poloprázdne. V programe zaznelo ešte niekoľko básní v podaní sestier  Boženy Tesárovej a Soni Slivkovej.  Po programe v chráme Božom  sme sa presunuli do farskej záhrady, kde za krásneho slnečného počasia sme posedeli pri občerstvení a podebatovali. Ďakujeme Pánu Bohu aj za tento príjemný Zborový deň.  

                                                                                                                                                

Galéria k článku

Eleonóra Kostorová