Tábor, ktorý opäť stál za to

Tábor, ktorý opäť stál za to

Hoci letné tábory už pomaly miznú zo spomienok, niektoré jeho momenty si bolo možné oživiť počas uplynulého víkendu. Ústredie EPS prostredníctvom duchovného Finančného riaditeľstva SR Mariana Bodolló zorganizovalo stretnutie 21 detí príslušníkov ozbrojených zložiek vo veku od 6-13 rokov. Tentoraz sa konalo počas jesenných prázdnin od 27. - 30.októbra v nádhernom prostredí Vyhní uprostred Štiavnických vrchov.

Hneď prvý deň – piatok, sa začal rozcvičkou, ranným zamyslením nad Božím Slovom a potom nasledoval prvý výlet ku Kamennému moru. Po rozdelení do troch skupín po obede nasledovala aktivita vyrábanie hviezd z papiera a potom v priestore penziónu mali deti v prírode nájsť 25 rôznych predmetov. Zdanlivo jednoduchá vec, no zabrala viac ako dve hodiny intenzívneho hľadania. Keďže korona spôsobila, že deti počas lockdownov zabudli na niektoré zručnosti, opäť každý jeden účastník zo spomenutých troch skupín musel vedieť zapáliť zápalku a ako skupiny museli založiť tri ohniská.

Sobotňajšie dopoludnie sa nieslo v znamení olympiády. Tri rôzne disciplíny zamerané na silu, presnosť, vytrvalosť a poznatky zo zdravotníckej prípravy, preverili ich kondíciu ako aj pozornosť na hodinách. Popoludnie bolo spojené opäť s výletom, tentoraz na zrúcaninu hradu Revištie, kde si táborníci mohli pozrieť sprístupnenú severnú vežu a pokochať sa žiarskou dolinou a zátokami Hrona. A veru bolo na čo pozerať. Deň však ešte stále nebol na konci. Do vyrobených hviezd vedúci v piatok večer povpletali svietiace lanká, ktoré nebadane počas večera dvaja z nich rozvešali hlboko v lese. Po dvadsiatej druhej hodine sa preverovala odvaha detí. Tie vyšli z tábora a nočnou lesnou cestou bez bateriek šli samé na miesto určenia, kde ich čakali rozsvietené hviezdy. Atmosféra danej jesennej noci bola priam mystická a málokomu sa chcelo vrátiť späť do tábora.

Nedeľa končila rozcvičkou, balením, pobožnosťou, vyhodnotením olympiády, poriadku na izbách a predvedením scénok z Biblie. Obed bol tradičný a celkove strava bola nad pomery vynikajúca a bohatá. Rozchod po príchode rodičov bol pomerne rýchly, no s otázkou všetkých detí: ,,Kedy sa stretneme najbližšie?“

* Poďakovanie patrí Vojenskej podpornej nadácii za poskytnuté vecné odmeny, penziónu Valachovka za služby poskytnuté s ubytovaním ako aj vedúcim Milici Križanovej PhD., Janke Sirkovskej, por.Filipovi Chybovi a ukrajinskej dobrovoľníčke Victorii Akulshyna. 

Galéria k článku

Marian Bodolló