Svetlo zažiarilo na každom hrobe...

Svetlo zažiarilo na každom hrobe...

Začiatok novembra patrí spomienke na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Sviatok Všetkých svätých a Deň pamiatky zosnulých sa slávia na našom území už niekoľko storočí, pričom pôvodné zvyky spojené so sviatkami pretrvávajú až dodnes. Najrozšírenejším zvykom je zapaľovanie sviečok na hroboch príbuzných a známych a návšteva cintorínov, na ktorých sú tieto hroby. Sviečka je symbol večného svetla. Zapaľujeme ich na hroboch ako symboly večného svetla, na pamiatku tých, čo už nie sú medzi nami. V týchto dňoch sa z nich stávajú poslovia spomienok.
 
Na cintoríne v Príbovciach neostal žiadny hrob bez horiacej sviece. Je to už tradícia od roku 2009, kedy Občianske združenie Nádej človeka, Rímskokatolícka cirkev - farnosť Valča, Cirkevný zbor ECAV Príbovce a obec Príbovce začali organizovať Ekumenické spomienky na všetkých svätých a zosnulých. Po skončení spomienky si každý môže  vziať kahanček a na cintoríne ho zapáliť na niektorom z opustených alebo málo  navštevovaných hrobov.
 
Svetlo zažiarilo aj na hrobe Anny Philadelphy (*1843 +1905) a Jzabelly Greichman (*1842 +1932), hrobe na okraji cintorína, ako moja mama vravievala „hneď pri vode“,  okolo ktorého som už roky chodieval. Nevedel som komu hrob patrí,  priezviská Philadelphy a Grajchnman sú pre Príbovčanov neznáme. Dlho  som pátral po súvislostiach a zbieral čriepky histórie a moje pátranie pri zaviedol do Partizanskej Ľupče a Hýb. Dnes už viem povedať, že v hrobe sú pochované ...
 
 
Anna Philadelphy, rodená Šipková, vdova po evanjelickom farárovi Móricovi Philadelphy.
 
Narodená 15.1.1843 vo Veličnej na Orave. Otec Juraj Šípka, učiteľ a matka Anna Bohuň.   Dňa 18.7.1861 vstúpila do stavu manželského s Móricom Philadelphym, farárom bohunickým, neskoršie nemecko-ľupčianskym. Ich manželstvo trvalo 44 rokov a obdarené bolo dvoma synmi a piatimi dcérami. 
 
Móric Philadelphy (✳17.3.1834 +10.1.1905)  národný dejateľ, náboženský spisovateľ, venoval sa výchovno-osvetovej a národno-kultúrnej práci medzi ľuďmi, V Partizánskej Ľupči postavil nový kostol a niekoľko rokov bol správcom kúpeľov Želenô, odmietal maďarsko-rakúske vyrovnanie ako neprijateľné pre národnosti Uhorska, sklamaný bol i ustanoveniami národného zákona v roku 1868. Po roku 1870 sa utiahol z politického života. Bol autor cirkevných historických prác, príležitostných kázni, prispieval do periodík a almanachov Dunaj, Evanjelik, Minerva a Orol. Po krátkej chorobe dňa 10.1.1905 odišiel na večný odpočinok. Pochovaný bol dňa 13.1.1905 za účasti veľkého zástupu ľudí, 12 farárov z Liptova a Oravy na čele so seniorom Jánom Šimkovicom.
 
Anna Philadelphy, bola vernou dcérou svojho národa, svojho národného ducha vniesla aj do svojej domácnosti. Mala na svojho manžela dobrý vplyv a ten sa tak stal tichým zástancom a podporovateľom národného života. Anna bola činná aj pri zakladaní Matice slovenskej, múzea a tlačiarne. V ich domácnosti nechýbal nikdy  slovenský časopis alebo kniha. Nemecko-ľupčianska evanjelická fara bola pohostinným strediskom národne prebudenej slovenskej mládeže. Vo svojich mladých časoch pocítila aj „pobozkanie Múzy“ a začala spievať pod menom “Slovanka spod Choča“. Písala aj krátke básne ktoré uverejnili vtedajšie peštianske slovenské noviny. No neskoršie starosti a viacpočetná rodina umlčali jej poetického ducha.
 
V roku 1905 ovdovela a vdovstve prežila 18 rokov, svoj život dokonala v Príbovciach kde sa presťahovala k rodine Karlovských. Na večný odpočinok odišla 21.12.1923 ako 81 ročná, kde pri vďačnej dcére trávila posledný čas svojho života zo zdravotných dôvodov už na invalidnom vozíku. 
 
Jozef Karlovský (✳14.2.1859 +11.12.1892), najstarší syn a statkár v Príbovciach si 26.9.1883 v Nemeckej Ľupči (od roku 1946 Partizánska Ľupča) zobral za ženu Emiliu Zuzanu Matiltu Philadelphy, dcéru Morica Philadelphy a Anny Philadelphy, r.Šipkovej. Jozef zomrel ako 33 ročný.
 
Na hrobový odpočinok na obecnom cintoríne v Príbovciach ju dňa 23.12.1923 odprevadilo sedem detí, vnúčatá i pravnúčatá, zástupci nemecko-ľupčianskej evanjelickej cirkvi a veľký zástup občanov.
 
 
Jzabella Greichman (Izabela Ludovika Klára), rodená Philadelphy, vdova po slovenskom básnikovi Jakubovi Grajchmanovi, (✳12.8.1842 Nemecká Ľupča +4.11.1932 Príbovce)
 
Narodená 12.8.1842 v Nemeckej Ľupči. Otec Adam Philadelphy, evanjelický farár   a matka Karolína Martíny.  Izabella  v mladosti postúpila liečbu a liečebné procedúry na skvalitnenie života. V rannom detstve ju pre jej telesnú slabosť kúpavali rodičia vo víne.  Dňa 26.6.1865 vstúpila do stavu manželského s Jakubom Grajchmanom, ktorý našiel svoje vysnívané manželstvo. Vydala sa ako 23 ročná a bola od svojho manžela o rovných dvadsať rokov mladšia. Svadba sa konala v rodisku nevesty, vo vtedajšej Nemeckej Ľupči a sobášiacim kňazom bol Izabellin otec. Ich manželstvo trvalo 32 rokov a ostalo bezdetné.
 
Jakub Grajchman (✳25.7.1822 Hybe  +9.6.1897 Hybe) bol slovenský básnik a dramatik, pedagóg, podporovateľ štúrovského hnutia, revolucionár, člen slovenskej deputácie vo Viedni v roku 1849. Jakub Grajchman je považovaný za najvýznamnejšieho slovenského dramatika romantizmu. Písal v slovenčine, nemčine aj maďarčine. Jeho básne boli prirovnávané k Petöfimu či Puškinovi. Niektoré diela mu síce vyšli časopisecky, väčšina sa však zachovala iba v rukopisoch v Matici Slovenskej. Zaujímavosťou je tiež, že aj keď jeho meno bolo nemecké, celý život ho striktne písal slovenským pravopisom. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, na ev. lýceu v Levoči a v Bratislave, na univerzite v Halle a v Berlíne. Stal sa učiteľom v Bratislave a v Košiciach. Po stránke literárnej tvorby Grajchman nepatril síce k najpoprednejším štúrovcom, ale jeho diela boli veľmi obľúbené medzi pospolitým ľudom. Okrem poézie písal Grajchman aj divadelné hry. Väčšinu tvorivého života prežil v Liptovskom MikulášiLiptovskom Hrádku. Vykonával tam funkciu notára a súdneho radcu. 
 
Na sklonku života sa vrátil do rodných Hýb, kde trávil posledné roky života na penzii so svojou manželkou Izabelou. Začiatkom dvadsiatich rokov Jakuba porazilo na pravý bok, neskôr na celé telo. Chradol duševne ako aj telesne. Izabela preňho zaobstarala vozík lebo samostatného pohybu už nebol schopný. Posledných päť rokov života tak  prežil v starostlivej opatere svojej manželky. Smutný osud Jakuba Grajchmana sa naplnil 9.6.1897, kedy po ťažkej a dlhotrvajúcej chorobe odišiel na večný odpočinok v rodných Hybiach vo veku 75 rokov.  Pohreb sa konal 11.6.1897.
 
Izabela v Hybiach doopatrovala ešte svoju matku, ktorá zomrela dva roky po Jakubovi v roku 1899 v 86.roku života. V nasledujúcich rokoch sa jej meno niekoľkokrát objavuje v tlači v súvislosti s rôznymi zbierkami, na ktoré finančne prispievala. Po revolúcii v roku 1918 sa presťahovala k rodine Karlovských do Príboviec, kde v decembri roku 1921  zareagovala na výzvu v Národných novinách a požiadala literárny odbor Matice slovenskej o podporu určenú vdovám slovenských spisovateľov. Nasledujúci rok dostala podporu 1500 korún.
 
Izabela  svojho manžela Jakuba prežila o celých 35 rokov. Svoj život dokonala v Príbovciach 4.11.1932 ako 90 ročná, kde je aj pochovaná do hrobu, kde bola pred deviatimi rokmi, teda 21.12.1923,   pochovaná jej švagriná Anna Philadelphy.

Zdroj: 
Stejskal Jan: Jakub Grajchman, 2016
Kronika Ev.a.v.zboru Partizánska Ľupča
Cirkevné listy, 15.1.1924
Cirkevné listy, 31.1.1924