Spomíname na vzácnych evanjelikov: Vladimír Pavel Čobrda

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Vladimír Pavel Čobrda

Dnes si pripomíname 140. výročie narodenia KŇAZA a PUBLICISTU Vladimíra Pavla Čobrdu. Narodil sa 20. 7. 1880 v Smrečanoch a zomrel 2. 9. 1967 tiež v Smrečanoch. Bol liptovským seniorom, biskupom Východného dištriktu a generálnym biskupom ECAV 

Vladimír Pavel Čobrda sa narodil 20. júla 1880 v Smrečanoch v národne uvedomelej farárskej rodine. Otec Pavel Rodoľub, liptovský konsenior, bol za obranu slovenčiny na evanjelických ľudových školách pozbavený kňazského úradu, perzekvovaný svetskými aj cirkevnými súdmi.

Vladimír Pavel si počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici a Sarvaši musel zarábať tzv. kondíciami (doučovania bohatších spolužiakov). V Sarvaši sa spoznal aj s M. R. Štefánikom.

Teológiu začal študovať v Prešove, ale v roku 1901 bol vylúčený za vlastizradu - stačilo, že sa na spoločnej fotografii so spolužiakmi podpísali podľa slovenského pravopisu. Doštudoval v Bratislave a nemeckom Erlangene. V roku 1904 bol ordinovaný biskupom Sárkányom v Piliši a stal sa kaplánom Jura Janošku v Liptovskom Mikuláši.

V roku 1905 ho zvolili za farára v Nemeckej Ľupči, ale pre útoky maďarónskych cirkevníkov musel zostať kaplánom v Mikuláši a až roku 1908 sa stal farárom v rodných Smrečanoch. Bol to aj prejav vďaky rodine Čobrdovcov zo strany cirkevníkov. Tu zotrval do roku 1920. Počas celého svojho pôsobenia sa staral nielen o duchovný život zboru, ale aj o rozvoj hospodárstva a kultúry.
V 1918 bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie a 6. októbra 1918 na veľkom zhromaždení v Smrečanoch vyzval rodákov, aby prisahali vernosť novej republike. Dva roky pôsobil i ako poslanec dočasného revolučného Národného zhromaždenia. Patril k nekompromisným stúpencom československej štátnosti.

V roku 1920 sa stal farárom v Ružomberku. Odtiaľ pochádzala i jeho manželka Elena. (Oženil sa už ako vdovec, keďže jeho prvá manželka veľmi skoro zomrela.) Tu rozvinul prácu vo vzmáhajúcom sa cirkevnom zbore, kde sa osobitne venoval mládeži. Jeho seniorálny kaplán Michal Lúčanský v roku 1923 založil miestnu pobočku SEM-u. V rokoch 1923 – 1924 bol i jeho zásluhou postavený moderný evanjelická ľudová škola a fara a v októbri 1926 bol slávnostne posvätený aj nový kostol.

Vladimír Pavel Čobrda sa nevenoval len práci pre svoj cirkevný zbor. V rokoch 1906 – 1908 redigoval časopis Evanjelický kazateľ, v rokoch l910 – 1922 Evanjelický posol a v rokoch 1922 – 1930 Cirkevné listy a sústavne prispieval do cirkevnej tlače. Neskôr sa stal jedným z vedúcich funkcionárov Tranoscia, predsedom Hurbanovej literárnej spoločnosti, členom Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Slovenskej ligy a Štúrovskej spoločnosti. Tlačou vychádzali jeho prednášky a kázne a jeho výklad Malého katechizmu Dr. Martina Luthera vydali v Tranosciu v niekoľkých vydaniach.

Čobrda sa zapojil aj do prekladania Žalmov a Novej zmluvy – stal sa hlavným redaktorom. V otázke poslovenčenia služieb Božích, bohoslužobných a vieroučných kníh bol zástancom postupného prechodu od poslovenčovania modlitieb (okrem Modlitby Pánovej) cez Agendu, Bibliu až po Spevník.

V rokoch 1911 – 1921 bol podpredsedom spolku Tranoscious a predsedal aj Hurbanovej literárnej spoločnosti. Taktiež bol jedným zo zakladajúcich členov obnovenej Matice Slovenskej. Pôsobil v Slovenskej lige, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Štúrovej spoločnosti a ako spoluautor pastierskeho listu z mája 1942 odsúdil režim Slovenského štátu a perzekúciu Židov.

Počas svojho života bol Dr. Vladimír Pavol Čobrda 2x väznený:  v roku  1944 a 1962.

Ako 82-ročného ho uväznili a 3 mesiace strávil vo vyšetrovacej väzbe. obvinený z vedenia vykonštruovanej skupiny ev. kňazov, ktorá údajne vykonávala protištátnu činnosť (F. Ruppeldt, J. Struhárik, Ľ. Vajdička, O. Vízner a D. Bancíková). Bol odsúdený na 15 mesiacov (nenastúpil pre chorobu).

Roku 1922 Čobrdu zvolili za liptovského seniora. Pôsobil vo funkcii do r. 1930.
V r. 1930 sa stal biskupom Východného dištriktu. Dištriktuálny inštalačný konvent sa konal 8. – 9. septembra 1930 v Ružomberku (Čobrda získal 82 hlasov a Hoznek 74). 10. 9. 1930 generálny biskup a zároveň biskup ZD Dušan Fajnor slávnostne inštaloval Vladimíra Pavla Čobrdu do úradu biskupa Východného dištriktu.

V roku 1933 bol menovaný za generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, v tejto funkcii zotrval do roku 1953. Hodnosti generálneho biskupa sa vzdal v roku 1951, hodnosti dištriktuálneho biskupa sa vzdal v roku 1953.

Ako dištriktuálny biskup Vladimír Pavel Čobrda pôsobil do roku 1953 a v rokoch 1934 – 1951 zastával i úrad generálneho biskupa. V roku 1951 bol komunistickou mocou donútený vzdať sa úradu generálneho a o dva roky neskôr i dištriktuálneho biskupa. Aj v ťažkom čase obrany evanjelickej cirkvi za Slovenského štátu či v päťdesiatych rokoch bol s Božou pomocou verný svojmu vyznaniu. Ba aj vtedy, keď ako vyše osemdesiatdvaročný starec stál v roku 1962 pred súdnym tribunálom, s pokorou niesol svoj kríž a vytrval.

Trápila ho situácia v spoločnosti i cirkvi. Po návrate z väzenia ostal uzavretý, zatrpknutý. Zabúdal na veci i osoby. Spálil mnoho svojich prác a dokladov.

Krivdy nového vedenia cirkvi ho veľmi boleli. Rakovina odčerpávala jeho fyzické sily, až jej nakoniec 2.9.1967 v Smrečanoch podľahol.