Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Štefan Osuský

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Štefan Osuský

Dnes si pripomíname 45. výročie úmrtia EVANJELICKÉHO KŇAZA, BISKUPA, FILOZOFA a HISTORIKA Samuela Štefana Osuského. Narodil sa 7.6.1888 v Brezovej pod Bradlom  a zomrel 14.11.1975 na Myjave. 

Narodil sa v rodine garbiara. Študoval na gymnáziu v Trnave, na ev. lýceu (1903-1906), na ev. teologickej akadémii v Bratislave (1906 – 1910), na teologickej a filozofickej fakulte univerzít v Erlangene (1910 – 1911), Jene a v Lipsku, v r. 1914 – 16 diaľkovo na právnickej akadémii v Prešove, v r. 1919 – 22 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Počas štúdií podpísal memorandum, v ktorom sa s ďalšími študentmi dožadovali prednášok v slovenskom jazyku.
Pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom, Dačovom Lome a v Trenčíne. V r. 1912–25 pôsobil ako evanjelický farár (Horný Dačov Lom, Bratislava), 1925–51 prednášal filozofiu na evanjelickej teologickej fakulte. Vr. 1933 – 46 bol biskupom Západného dištriktu SECAV, od r. 1946 generálnym presbyterom západného dištriktu ev. cirkvi

Teologická problematika a argumentácia neuspokojovala jeho racionálno-teoretické záujmy. Na otázky: „Aký je zmysel môjho, nášho života, života národa a ľudstva, čo môže človek poznať a vedieť?", dá sa síce odpovedať aj vierou a náboženstvom, ale človek obdarený rozumom chce mať svoj životný názor odôvodnený aj myšlienkovo, inak by nežil plne duchovne“.

Vedomie nedostatočnosti teológie pre vyspelú kultúru a systém duchovných hodnôt motivovalo aj jeho systematický výskum slovenskej ideovej minulosti. V Zlatej knihe Slovenska, vydanej pri desaťročnom jubileu vzniku ČSR, uverejnil stručný, ale ucelený náčrt s návrhom periodizácie vývinu a pokusom vymedziť predmet filozofického myslenia na Slovensku. Heuristicky sa táto práca stala základom všetkých jeho ďalších historicko-filozofických textov slovenskej minulosti. V snahe urýchliť filozofickú kultúru na Slovensku vydal Prvé slovenské dejiny filozofie, ktorými dal, najmä študujúcej mládeži, príručku na poznanie svetovej filozofie od najstarších čias po súčasnosť. Nekladie si v nej za cieľ analýzu, ale informuje a vykladá filozofické systémy a osobnosti. Filozofia Štúrovcov I–III je venovaná vedúcim ideovým reprezentantom slovenského národného obrodenia – Ľ. Štúrovi, J. M. Hurbanovi a M. M. Hodžovi.

Osuský urobil mnoho pre zmapovanie filozofického myslenia na Slovensku, najmä jeho starších období. Vďaka pozitivistickému objektivizmu, ktorý si bral v tejto práci za vzor, vyhol sa v hodnoteniach krajnostným výkyvom (v smere náboženstva a nacionalizmu), čím jeho dielo poskytlo pomoc vo výskume tejto oblasti aj nasledujúcim generáciám.

Napísal aj Úvod do sociológie, poznačený hospodárskymi krízami 30. rokov a snahou autora uplatniť názor, že popri vede a štáte je aj vecou kresťanstva prispieť k náprave sociálnych bied v živote moderného človeka (kresťanský socializmus). Náboženské motívy nad filozofickými prevládajú v prácach aktuálne spoločenských, v ktorých sa dotýka limitných situácií v storočí dvoch svetových vojen a dvoch totalít. Zmysel utrpenia a vojnové nepokoje používa na príležitosť demonštrovať potrebu Boha, viery a náboženstva ako istôt, ktoré im filozofia nemôže dať.
Počas 2. svetovej vojny bol uväznený pre svoje československé zmýšľanie. Za aktívny humanistický a protifašistický postoj bol vyznamenaný v r. 1947 Čs. vojnovým krížom.

Zaslúžil sa tiež o vybudovanie slovenského ev. školstva. Svoju cirkev reprezentoval na medzinárodných kongresoch.

V 50.tych rokoch musel predčasne odísť do dôchodku. Na dôchodku žil najprv v Brezovej pod Bradlom (od r.1951), Senici (od r.1967) a v Myjave, kde aj zomrel. Pochovaný je vo svojom rodisku.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.