Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Cambel

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Samuel Cambel

Dnes si pripomíname 85. výročie od úmrtia Samuela Cambela SPISOVATEĽA, PREKLADATEĽA a FOLKLORISTu. Publikoval pod pseudonymom Danielovič, Števo Kosorkin, Zorovský, Svoreň. Narodil sa 25. apríla 1883 v Slovenskej Ľupči a zomrel 8. júla 1935 v Martine.

Samuel Cambel vychodil ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Vyučil sa za stolára. Po úraze v rokoch 1901-1905 žil v Budapešti u strýka Samuela Cambela. Potom krátko pracoval ako úradník vo Zvolene. V rokoch 1907-1908 navštevoval obchodné kurzy v Prahe, kde sa zúčastňoval na činnosti spolku Detvan. V rokoch 1908-1909 pracoval v Budapeštianskom nakladateľskom spolku. Ďalšie dva roky bol zamestnaný v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. V rokoch 1910-1911 pôsobil vo filiálke Tatra banky v Padine (dnes Vojvodina, Srbsko). V roku 1912 pracoval u nakladateľa a tlačiara Jána Páričku v Ružomberku. Do Slovenskej Ľupče sa vrátil v roku 1913 a pracoval ako účtovník vo filiálke Národnej banky, ktorej bol neskôr riaditeľom.

Literárne činným bol v prvých desaťročiach 20. storočia. Začínal prekladmi z maďarčiny. Bol autorom básní s ľúbostnou tematikou. Výrazovo nadväzoval na Martina Kukučína, na symbolizmus Ivana Krasku a Vladimíra Roya. Na kukučínovský realizmus nadviazal v dielach V snahe (1906) a Pavlus (1907). Ďalšie prózy majú blízko k tvorbe druhej vlny slovenského literárneho realizmu Slečna Nina (1908), Vytriezvenie (1909), Z tmavej zápače (1911). Lyrické práce Samuela Cambela inklinujú k tvorbe slovenskej moderny Zlomená duša (1910), Stará matka (1913). Svoje črty, poviedky a novely publikoval tiež v Slovenských pohľadoch, Dennici, Prúdoch a iných periodikách.

Bol aj zberateľom folklórnych prejavov slovenského ľudu, ktoré uverejňoval v Slovenských pohľadoch. Knižne vydal preklad románu Dobrí Polovci (1911) maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha. Po roku 1918 sa literárne odmlčal.

Zomrel 8. júla 1935 v Martine a pochovaný je v Slovenskej Ľupči.