Spomíname na vzácnych evanjelikov: Pavel Peter Zoch

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Pavel Peter Zoch

Pred 170. rokmi sa narodil KŇAZ, HISTORIK a SPISOVATEĽ Pavel Peter Zoch. Narodil sa 3. júla 1850 v Jasenovej a zomrel 23. júna 1907 v Modre.

Pavel Peter Zoch sa narodil v známej a starej farárskej rodine ako tretí syn v oravskej, čisto evanjelickej, dedinke Jasenová, v ktorej bol jeho otec Ctiboh Zoch kazateľom Slova Božieho a zároveň seniorom oravským. Pokrstený bol podľa starého otca Pavla Cochiusa. V prvých rokoch života ho vzdelával sám otec a kvôli chudobe mu suploval aj prvé dva gymnaziálne ročníky. Potom ako pätnásťročný nastúpil do tretej triedy ev. gymnázia v Revúcej, založeného len nedávno, pričom jedným zo zakladateľov bol aj jeho otec. Počas gymnaziálneho štúdia mu otec zomrel, čo pravdepodobne ovplyvnilo aj jeho neskorší záujem riešiť otázku sirôt. Po zložení skúšky dospelosti sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie vo Viedni, v čom ho finančne podporovali bratia Ivan Branislav a Cyril (1871-1873). Na štúdium bohoslovia sa prihlásil podľa vlastných slov "po vnútornom vnuknutí Božom".

Domáci viery si ho v Jasenovej vyvolili za nového kazateľa. Preto okamžite, ešte ako teológ, prichádza na Oravu a ujíma sa opusteného cirkevného zboru. Univerzitné štúdium ukončil vo Viedni a v októbri 1874 bol v Bratislave ordinovaný biskupom Gedulym. V Jasenovej kráčal po stopách svojho otca aj brata a snažil sa vplývať aj na kultúrnu vzdelanosť svojich veriacich.

V blízkom aj širšom okolí bol známy svojimi vynikajúcimi katechézami pre deti a mládež, ktoré neraz počúvali aj dospelí. Priatelil sa s Martinom Rázusom, ktorý tam vtedy pôsobil ako učiteľ.

Po smrti svokra si ho záriečský cirkevný zbor vyvolil za farára. Tu pobudol 15 rokov a počas jeho pôsobenia postavili veriaci školu na fílii vo Vydrnej a neskôr aj v matkocirkvi v Záriečí. Bola to pre neho prvoradá úloha, nakoľko zbor mal cez dvesto detí, ktorým slúžila už dávno kapacitne nevyhovujúca stará škola.

V roku 1885 spracoval a napísal dejiny tohto cirkevného zboru pod názvom: „Historia cirkve ev. a. v. zariečskej“. V roku 1892 založil spolu s Krčmérym cirkevno-politický časopis s názvom Stráž na Sione. Ako vyslanec trenčianskeho seniorátu dostáva sa v roku 1892 na synodu v Budapešti, kde od začiatku obhajoval právo ľudu- byť vyučovaný vo svojom rodnom jazyku, učiteľmi znalými tohto jazyka.

O tri roky neskôr (1895) sa stal trenčianskym seniorom. Jeho účinkovanie vo funkcii seniora nemalo dlhého trvania. Bolo to v časoch pre slovenskú cirkev nie veľmi priaznivých.  Od roku 1897 pôsobil v Modre, tu na novom mieste pookrel a s novou vervou sa pustil do ďalšej práce. Začal pôsobiť aj ako učiteľ slovenského jazyka na dievčenskej škole v Modre. Hľadal nové možnosti rozvoja vzdelávania v cirkvi.

K naplneniu predsavzatia došlo až v Modre. Nová aktivita sa celkom rýchlo ujala a na druhej konferencii, ktorá sa uskutočnila na Starej Turej v roku 1900 už bolo prítomných 34 farárov, učitelia a aj laici zo zahraničia. Okrem teologicko-cirkevných prednášok sa zaoberali praktickými potrebami cirkvi a to najmä v sociálnej a charitatívnej oblasti. Stretnutia bývali neskôr zvolávané každoročne až do roku 1949.

V Modre jeho zásluhou vznikol v roku 1905 evanjelický sirotinec, ktorého vznik môžeme považovať za ovocie vnútromisijných konferencií. Sirotinec začínal pôvodne veľmi skromne ba až provizórne s piatimi sirotami. Tieto boli ubytované u vdovy Márie Hýl – modranskej cirkevníčky, ktorá sa ponúkla k bezplatnému ubytovaniu a opatrovaniu sirôt. Neskôr po rozšírení počtu detí získal sirotinec bezplatne od cirkevného zboru samostatnú budovu.

Jeho záujmy boli skutočne veľmi široké. Od svojho štúdia v Revúcej bol literárne činný, publikoval básne, recenzie, neskôr aj cirkevno-dejepisné, ľudovovýchovné a beletristické príspevky v evanjelických cirkevných časopisoch.

Modranská fara sa počas pôsobenia Pavla Zocha stala dôležitým centrom národných snáh Slovákov. Okrem neho sa v Modre sústreďovali aj ďalší národovci a spoločne pripravovali a usmerňovali akcie ako boli napríklad voľby do uhorského snemu. Zoch vytváral na fare priestor pre stretávanie sa národne uvedomelej inteligencie bez ohľadu na konfesionálne pozadie.

Peter Pavel Zoch zomrel náhle 23. júna 1907 o 12. hodine na poludnie v Modre, keď ešte dopoludnia kázal na Službách Božích.

Spracované podľa: Norbert Hajský:  Pavel Peter Zoch – Farár hodný nasledovania