Spomíname na vzácnych evanjelikov: Kristína Royová

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Kristína Royová

Dnes si pripomíname 160. výročie od narodenia SPISOVATEĽKY, OSOBNOSTI DIAKONIE a VEDÚCEJ OSOBNOSTI PREBUDENECKéHO HNUTI, Kristíny Royovej. Narodila sa 19.8.1860 na Starej Turej a zomrela 27.12.1936 tiež na Starej Turej.

Jej otec August Roy bol evanjelický farár, osobný priateľ J. M. Hurbana. Ako si ho veľmi vážila vidieť aj z toho, že svojho otca charakterizuje ako veľmi pokorného, vzdelaného, bohabojného a cirkevníkmi milovaného farára. Poznamenala o ňom: „Smieť nazývať takého muža svojím otcom je viac hodné, ako právo šľachtické.“ (Za svetlom a so svetlom, str. 7)

Vyrastala v kresťanskom a národne uvedomelom prostredí. Čo sa týka základného školského vzdelania, do školy nechodila, ale otec jej učenie a vzdelávanie zveril do rúk svojim kaplánom. Najskôr ju 5 rokov súkromne učil jej strýko kaplán Pavel Roy. Bol hudobne obdarený a výborný spevák. Vštepil do jej detskej duše vzťah k piesni, a ten aj rozvíjal. Potom ju tri a pol roka učil kaplán Ján Mocko. Keď mala 13 rokov, odišla sa učiť na rok do meštianskej školy v Bratislave, kde sa bez problémov zaradila medzi žiakov posledného ročníka. Tu si osvojila nemčinu, ale čo je hlavné, získala tu vzťah k písaniu a literatúre. To bolo jej základné vzdelanie, ktoré získala. Túžila po vyššom vzdelaní, ale toho sa jej pre tiesnivú finančnú situáciu v rodine nedostalo. Dostala však od Pána Boha bohatý fond hrivien a darov, ktoré bohato rozvinula v činorodej celoživotnej práci.

Z jej autobiografie Za svetlom a so svetlom sa dozvedáme, že v jej živote sa stal zlomový rok 1888, keď ako 28-ročná spolu so sestrou Máriou prežila prebudenie k živej činorodej viere. Spolu so sestrou sa rozhodli zasvätiť svoj život službe blížnych v duchu Ježiša Krista.

Najskôr začali v Starej Turej prácu v nedeľnej škole, kde najmä prostredníctvom piesní viedli deti k Pánu Bohu. No od miestneho cirkevného zboru na čele s br. farárom sa im dostalo skôr kritiky.

Svoj život sa rozhodla položiť na "oltár Kristov” a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. So sestrou Máriou vyhlásili boj alkoholu a založili abstinentský spolok Modrý kríž, starali sa o opustené deti, keď pre nich založili v r. 1901 tzv. Útulňu. Neskôr vyvstala potreba väčšieho objektu a tak v r. 1926 založili sirotinec zvaný Chalúpka.

V r. 1911 bola postavená malá nemocnica v Starej Turej, čo môžeme považovať za založenie prvej slovenskej evanjelickej diakonie. Posledným domovom, ktorý vyrástol v Starej Turej v diele služby lásky k blížnym bol starobinec nazvaný Domov bielych hláv. Začal sa budovať v r. 1932 a už v máji 1933 sa tu presťahovala i Kristína Royová a žila tu na prvom poschodí až do svojej smrti.

Celý svoj život venovala spolu so sestrou Máriou službe Bohu a svojim blížnym. Kristína Royová napísala asi 50 kníh pre deti aj dospelých (Bez Boha na svete, V slnečnej krajine, Za vysokú cenu, Ako kvapôčka putovala a iné).

Spolu so sestrou Máriou je spoluautorkou spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské.

Zomrela 27. decembra 1936 v Starej Turej, kde má hrob aj pamätnú izbu.