Spomíname na vzácnych evanjelikov: Juraj Palkovič

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Juraj Palkovič

Dnes si pripomíname 170. výročie úmrtia Juraja Palkoviča, SPISOVATEĽA, PEDAGÓGA a JAZYKOVEDCA. Narodil sa 27. februára 1769 v Rimavskej Bani. Známy je pod pseudonymom Palkovich de Senkvicz.

Bol organizátorom kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 – 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.

Pochádzal zo zemianskej rodiny. Vzdelanie nadobudol na lýceu v Dobšinej a v Šoproni. Istý čas pracoval ako pedagóg v Budikovanoch a na gymnáziu v Lučenci. Tu si zarobil na vysokoškolské štúdium, ktoré absolvoval v Jene.
Na bratislavskom lýceu sa pokúsil s poprednými slovenskými národovcami Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom o založenie Katedry reči a literatúry česko-slovanskej pri bratislavskom evanjelickom lýceu (1803).
Tu aj od novembra 1803 pôsobil ako profesor na Katedre reči a literatúry československej pri bratislavskom evanjelickom lýceu. V rokoch 1828-1829 bol predsedom Spoločnosti československej.
Ako profesor lýcea prednášal nielen česko-slovenskú gramatiku, ale aj literárnu históriu spojenú s vyučovaním jazyka srbského, poľského, ba aj ruského. Onedlho však prestal pravidelne prednášať aj preto, lebo nedostával plat, a tak si musel na živobytie zarábať hlavne literárnou činnosťou, vydávaním ľudo-výchovných spisov, kalendárov a novín. Situácia sa aspoň trochu zlepšila potom, keď si od nadriadenej vrchnosti vymohol vymenovanie svojho „námestníka“ (zástupcu profesorátu), ktorý potom vykonával namiesto neho všetky povinnosti na katedre.
Do literatúry vstúpil Juraj Palkovič ako básnik zbierkou Muza ze Slovenských hor (1801). Zaradil do nej práce zo študentských rokov. Popri poézii vydal aj veselohru Dva buchy a tri šuchy s námetom z dedinského prostredia.

Palkovič sa sústredil aj na vydavateľskú, prekladateľskú a osvetovú činnosť. Širšie osvetové poslanie plnil najmä jeho Větší a zvláštnejší nový a starý kalendář (1805-1847). Zameriaval sa aj na založenie pravidelne vychádzajúcich novín. Jeho celoživotným dielom bol Česko-nemecko-latinský slovník (Böhmisch-Deutsch-Lateinisches Wörterbuch, 1820-1821).
V protimaďarizačnej obrane Abkunft dez Magyaren kritizoval Palkovič veľkomaďarskú ideu a obhajoval autonómnosť Slovákov v Uhorsku.

Zomrel 13. júna 1850 v Bratislave vo veku 81 rokov.