Spomíname na vzácnych evanjelikov: Július Pántik

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Július Pántik

Pred 100 rokmi sa narodil HEREC, REŽISÉR a PEDAGÓG Július Pántik. Narodil sa 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach a zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave.
Herecké začiatky Júliusa Pántika sa spájajú s pôsobením v ochotníckom divadle v Banskej Štiavnici, kde zároveň študoval na gymnáziu. Svoj umelecký talent preukázal, keď so spolužiakmi režijne naštudoval Tajovského jednoaktovku Matka a vystupoval v estrádnych programoch. V Bratislave študoval právo a zároveň účinkoval v ochotníckom krúžku Štefánik. Zúčastnil sa celoslovenskej ochotníckej divadelnej súťaže, kde v porote sedeli aj Andrej Bagar a Janko Borodáč. Zaujal a nádejného herca pozvali študovať na konzervatórium. Štúdium práva zanechal a na bratislavskom Štátnom konzervatóriu vyštudoval herectvo. Už počas štúdií dostal angažmán v Slovenskom národnom divadle.
Na javisku Činohry SND zotrval celé polstoročie. Stvárnil množstvo divadelných postáv tragického aj komického charakteru. Jeho doménou boli spočiatku postavy dedinských mládencov v slovenských hrách. Stvárnil Petra vo Zvonovom Tanci nad plačom, Jana v Barčovej Matke, ale aj Miška a Ďurka v Tajovského hrách Ženský zákon a Statky-zmätky. Vďaka sympatickému vzhľadu a sugestívnemu rečovému prejavu ho režiséri obsadzovali najmä do rolí pozitívnych mladíkov. Okrem slovenských hier sa neskôr presadil aj v klasických dielach svetového repertoáru, či už od Shakespeara, Moliéra alebo Schillera. Postupne sa prepracoval k postavám vtipných mužov z dedinského prostredia, akými boli napríklad Vinco Fekiač v Králikovej hre Buky podpolianske a Turoň v Bukovčanovej veselohre Surovô drevo. Do dôchodku odišiel v roku 1992, keď sa s divákmi rozlúčil predstavením úspešnej inscenácie Zo života dážďoviek, kde v réžii Martina Hubu stvárnil postavu Johana Ludwiga Heiberga.
Okrem divadla účinkoval vo filme, rozhlase a televízii, pôsobil aj ako režisér detských inscenácií. Ako pedagóg pôsobil v Štátnom konzervatóriu a istý čas aj na bratislavskej VŠMU.
Do pamäti televíznych divákov sa Július Pántik zapísal najmä postavou deda Jozefa z televízneho seriálu o malej Bambuľke. K vrcholom jeho hereckej tvorby patria aj postavy v českých filmoch Znamení kotvy, Bílá tma a Frona.
Bol aj úspešný rozprávkar - v rozhlase i v televízii. Hovorieval: “Treba zasiať do detskej duše semienko nádeje a viery v dobro, lásku k domovu. Želal by som si, aby aj dnešným deťom voňala materina dúška a vedeli i v tomto svete nájsť miesto pre stolík s výšivkou a chlebíkom, ale aj miesto pre omrvinky pre sýkorky, dobré slovo, úsmev a radosť...”
K recitovaniu sa prepracoval pomerne v neskorom veku. Ako vravel: “Vždy som bol skôr herec ako recitátor, ale básne Mikuláša Kováča Táto krajina a Zelený petrenec som prijal ako modlitbu, vyznanie človeka, ktorý miluje zem a svoju krajinu...”
Posledné roky života prežil v ústraní. Dožil sa veku osemdesiatich rokov, keď 25.8.2002 zomrel v Bratislave.