Spomíname na vzácnych evanjelikov: Július Bodnár

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Július Bodnár

Pred 85. rokmi zomrel KŇAZ, FOLKLORISTA, HISTORIK, a SPISOVATEĽ Július Bodnár. Narodil sa 8. októbra 1870 v Uderinej pri Lovinobani a zomrel 4. júla 1935 v Novom Meste nad Váhom.

Július Bodnár študoval na gymnáziách v Lučenci a v Banskej Štiavnici, od roku 1890 teológiu v Bratislave, vo Viedni a v Erlangene. Po štúdiách pôsobil ako vychovávateľ, od r. 1895 ako ev. duchovný v Báčskom Petrovci, Myjave, Békešskej Čabe, Bukovci a vo Vrbovom.
V r. 1919 – 1920 bol profesor histórie a dekan Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Popri duchovnej a kultúrnej aktivite venoval sa folkloristickému a historickému bádaniu, publikoval národopisné materiály z rodného kraja, z prostredia dolnozemských Slovákov a i. oblastí.
Publikovať začal počas štúdia v Bratislave, najmä pod vplyvom spolužiaka Krištofa Chorváta. V drobných príspevkoch v tlači uverejňoval materiály z rodného kraja, prostredia dolnozemských Slovákov a z iných oblastí, v ktorých pôsobil.

V histórii sa venoval dejinám cirkvi a biografiám národno-kultúrnych a cirkevných činiteľov. Do tlače prispieval článkami s pedagogickým a národno-politickým obsahom, prekladal a písal náboženskú literatúru. V rokoch 1908-18 redigoval časopis Stráž na Sione, v rokoch 1918-19 noviny Slobodný Slovák, v rokoch 1922-25 Noviny spod Bradla.
Písal historické, biografické a cirkevné diela. Najvýznamnejším dielom je historicko-etnografická monografia Myjava (1911), v ktorej s kolektívom spolupracovníkov načrtol obraz života a kultúry ľudu kopaničiarskeho kraja na začiatku 20. storočia. Zhromaždil v nej hodnotný etnografický materiál v skutočných súvislostiach a v podobe, v akej v tom čase existoval.

V historickom výskume sa venoval dejinám ev. cirkvi a biografiám slov. národnych a cirkevných dejateľov (J. M. Hurban, J. Papánek, M. R. Štefánik a i.). V edícii Knižnica školákov vydával beletristické práce pre deti Rozprávočky z Uderinej (1907), Prostonárodné povesti. Jaga a Vlkolak (1918), Nezbedovia (1922) a i.

Zomrel 4. júla 1935 v Novom meste nad Váhom.