Spomíname na vzácnych evanjelikov: Gregor Horvárth Stansith

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Gregor Horvárth Stansith

Pred 425 rokmi zomrel NÁBOŽENSKÝ SPISOVATEĽ a PODŽUPAN SPIŠSKEJ ŽUPY Gregor Horvárth Stansith (Stančič). Narodil sa 1. augusta 1558 v maďarskom Körmende a zomrel 15. januára 1597 v Strážkach.
Otec Marek, kapitán hradu Siget, ktorý za jeho obranu pred Turkami dostal od Ferdinanda I. v r. 1556 aj majetky na Spiši, matka Kristína, rod. Hahotiová. S manželkou Eufrozínou, rod. Amadeovou, druhou Eufrozínou, rod. Semberiovou mal 3 dcéry a 2 synov. Z nich Baltazár bol v rokoch 1622 – 1624 spišským podžupanom.
Vychovávali ho poručníci určení otcom, okrem iných pécssky biskup Juraj Draškovič. Po absolvovaní domácich škôl študoval pravdepodobne na univerzitách v Padove, Baseli, Štrasburgu, Ženeve, Wittenbergu. Počas štúdia a po jeho skončení cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku a asi od r. 1581 hospodáril na majetkoch na Spiši. V rokoch 1590 – 1592 bol spišským podžupanom.
Bol prívržencom a podporovateľom reformácie, s ktorou sa zoznámil počas pobytu v západnej Európe. Na majetku v Strážkach okolo roku 1588 založil školu – gymnázium, známu v celom Uhorsku. Povolal na ňu popredných domácich i zahraničných učiteľov, na udržiavanie školy a podporu jej chudobnejších študentov ročne vynakladal asi 600 zlatých. Školu sám viedol a prednášal na nej dialektiku, etiku a rétoriku. Zasahoval do dobových teologických sporov v protestantských cirkvách, najmä do zápasov okolo Formula Concordiae, ktorej bol zástancom.
Svoje názory prezentoval na kolokviu v júni 1591 v Csepregu, v decembri 1595 a v januári 1596 v Kežmarku v niekoľkých polemických
spisoch v boji s tzv. kryptokalvinizmom, najmä s kežmarským farárom Sebastiánom Lammom. V týchto sporoch odmietal odstraňovanie
umeleckých artefaktov z evanjelických chrámov a tam, kde im hrozila skaza, usiloval sa o ich záchranu, preto je považovaný za jedného z predchodcov starostlivosti o záchranu umeleckých a historických pamiatok. Pre gymnázium vybudoval knižnicu. 
V maďarskom preklade vydal protikalvínske spisy M. Chemnica (Bardejov, 412 Osobnosti mesta 1587, 1588) a v rukopise zostali jeho záznamy
z ciest po Európe.
Literatúra: Slovenský biografický slovník, II. zv.,
E – J. Martin 1987, s. 388.