Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ester Šimerová-Martinčeková

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ester Šimerová-Martinčeková

Dnes si pripomíname 15. výročie úmrtia VÝTVARNÍČY, SCÉNOGRAFIČKY a MALIARKY Ester Šimerovej- Martinčekovej. Narodila sa 23. januára 1909 v Bratislave a zomrela 7. augusta 2005 v Liptovskom Mikuláši. 

Ester Šimerová-Martinčeková sa narodila vo finančne zabezpečenej rodine Ing. Fidríka. Vďaka tomu po absolvovaní evanjelickej školy a gymnázia (v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala známu maliarsku školu Gustáva Mallého), absolvovala celé štúdiá maliarstva v renomovaných školách v Paríži. Ako jediná zo slovenských výtvarníkov absolvovala celé štúdiá (1927-1932) v Paríži v rokoch, keď bol metropolou kultúry: na Académii Julien, na Académii de l´art moderne a v súkromnej škole Alexandry Exter.

Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe, kde sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V nasledujúcom roku sa vydala za profesora doktora Františka Šimera a žila sa v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.

Jej manžel ako primár v nemocnici, ukrýval v období atentátu na Heydricha, československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho gestapo zatklo, väznili ho a napokon popravili. V roku 1947 sa Ester vydala za právnika Martina Martinčeka, v tom čase prezidiálneho šéfa Úradu predsedníctva SNR, v roku 1954 sa presťahovali do L. Mikuláša.

V roku 1945 (po návrate na Slovensko) ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne a vydali jej prvú monografiu. Vystavovala v mnohých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Ester Šimerová - Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov vychádzala priamo z parížskej školy a do Paríža sa často vracala. Je právom nazývaná prvou dámou slovenského maliarstva.

Už počas štúdií v Paríži vytvorila niekoľko významných diel, ktoré sú dnes najmä v zbierke Slovenskej národnej galérie (Šedivé zátišie, Šachová kompozícia, Prístav v Dieppe, Zátišie, Kvarteto, Hrozno atď.). V 30-tych rokoch 20. storočia vytvorila ďalšie výnimočné diela, Vtáci nad horami, Zátišie s lastúrou, Plachetnice atď. Protektorátne obdobie, najskôr v Plzni a potom v Prahe, bolo pre Šimerovú-Martinčekovú veľmi ťažké. Ale aj tam vytvorila mimoriadne diela, napr. Hlava z gréckej mince a Hlava barbara. Mala všetky predpoklady etablovať sa na pražskej výtvarnej scéne, ale rozhodla sa vrátiť na Slovensko. V prvej polovici 50-tych rokoch 20. storočia Šimerová-Martinčeková – pod vplyvom politického a spoločenského tlaku – opustila olejomaľbu a živila sa dielami na objednávku. Neskôr maľovala liptovskú prírodu, najskôr detailne (stromy, les a potoky), neskôr abstraktne. V 60-tych rokoch sa začalo jej ďalšie tvorivé vzopnutie, ktoré trvalo až do konca 90-tych rokov. Pokiaľ fyzicky mohla, maľovala abstraktne a civilisticky ladené figurálne cykly (Chodci, Hudobníci), cykly francúzskych kráľov a kráľovien, abstraktne namaľované cykly záhrad, potokov atď. Absolútne výnimočná bola v maľbe a vyrývaní štukových objektov, nazývaných Kamey (vytvorila ich 57), pri ktorých sa inšpirovala poéziou, resp. interpretovala básne Saint-John Persea. Preslávila sa kolekciou 40 kameí – maľovaných štukových objektov, ktoré vytvárala postupne v priebehu 25 až 30 rokov.

V roku 2001 jej udelili aj najvyššie štátne vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry (Comandant de l´ordre des arts et lettres). Nadácia Matice Slovenskej jej v roku 1996 udelila cenu Miloša Alexandra Bazovského za výtvarné umenie.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.