Pred 195 rokmi sa narodil GEOLÓG, BOTANIK a PALEONTOLÓG Dionýz Štúr. Narodil sa 2. apríla 1827 v Beckove a zomrel 9. októbra 1893 vo Viedni.
Dionýz Štúr sa narodil v rodine evanjelického učiteľa a kantora Jozefa Štúra a Johany (Janky), rod. Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus Štúr. Jeho otec Jozef Štúr pochádzal z trenčianskej vetvy štúrovcov (syn Jána Štúra), bol bratranec Samuela Štúra, otca Ľudovíta Štúra. Dionýz mal starších súrodencov, Ľudovít Jozef a Karol zomreli krátko po narodení a Karolína zomrela bezdetná v roku 1848. Rodina sa presťahovala do Vrbového, potom do Modry, kde Dionýz v roku 1839 študoval na gymnáziu.
V štúdiu pokračoval na lýceu v Bratislave a v roku 1844 na viedenskej polytechnike, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Pod vplyvom prof.
V štúdiu pokračoval na lýceu v Bratislave a v roku 1844 na viedenskej polytechnike, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Pod vplyvom prof.
Wilhelma Haidingera, mineralóga, a prof. Stephana Endlichera, botanika, sa začal zaujímať o prírodné vedy. Vynikal nadaním a veľkou pracovitosťou. V roku 1847 dostal štipendium na štúdium v Banskej akadémii v Banskej Štiavnici.
Po štúdiu začal pracovať od roku 1850 ako geológ v novozaloženom Ríšskom geologickom ústave vo Viedni. V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou. Manželstvo zostalo bezdetné. Naplno sa venoval práci, čo sa odzrkadlilo v kariérnom postupe. V roku 1863 bol vymenovaný za sekčného geológa ústavu, v roku 1867 za banského radcu, v roku 1873 bol povýšený na hlavného geológa, v roku 1877 sa stal zástupcom riaditeľa ústavu a v roku 1879 získal titul hlavného banského radcu.
Vyvrcholením jeho kariéry bol post riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý zastával v rokoch 1885 – 1892 ako najvýznamnejší geológ krajiny. Do penzie odišiel na vlastnú žiadosť v roku 1892. Zomrel 9. októbra 1893 vo Viedni, kde bol 11.10.1893 aj pochovaný.
Po štúdiu začal pracovať od roku 1850 ako geológ v novozaloženom Ríšskom geologickom ústave vo Viedni. V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou. Manželstvo zostalo bezdetné. Naplno sa venoval práci, čo sa odzrkadlilo v kariérnom postupe. V roku 1863 bol vymenovaný za sekčného geológa ústavu, v roku 1867 za banského radcu, v roku 1873 bol povýšený na hlavného geológa, v roku 1877 sa stal zástupcom riaditeľa ústavu a v roku 1879 získal titul hlavného banského radcu.
Vyvrcholením jeho kariéry bol post riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý zastával v rokoch 1885 – 1892 ako najvýznamnejší geológ krajiny. Do penzie odišiel na vlastnú žiadosť v roku 1892. Zomrel 9. októbra 1893 vo Viedni, kde bol 11.10.1893 aj pochovaný.
Jeho manželka umrela v Modre v roku 1895 a bola pochovaná po boku manžela vo Viedni na ev. cintoríne. Dionýz Štúr nikdy nezabudol na skromné pomery, z ktorých vyšiel – v závete zanechal základinu 15.000 zlatých na štúdium pre chudobných študentov.
Výsledkom priekopníckej výskumnej práce Dionýza Štúra bolo vytvorenie prehľadných geologických máp Rakúsko – Uhorska, za ktoré získal na Svetovej výstave v Londýne v máji 1862 zlatú medailu. Osobne prešiel okolie Viedne, Západné Slovensko, Moravu, Táborsko, Tirolsko, Korutánsko, Chorvátsko, Sedmohradsko...
Bol uznávaným vedcom. Napísal viac ako 300 vedeckých prác, z ktorých bolo 49 venovaných Slovensku – jeho vlasti. Udržiaval osobné i písomné kontakty s významnými európskymi vedcami tej doby, medzi ktorých patrili botanici a prírodovedci Lajos Haynald, Alphonse Pyramus de Candolle, Charles Darwin, Joseph Dalton Hooker, geológovia a paleontológovia Charles Lyell, Joachim Barrande, Jan Krejčí, Wilhelm Karl von Haidinger, Antonín Frič a iní.
Bol uznávaným vedcom. Napísal viac ako 300 vedeckých prác, z ktorých bolo 49 venovaných Slovensku – jeho vlasti. Udržiaval osobné i písomné kontakty s významnými európskymi vedcami tej doby, medzi ktorých patrili botanici a prírodovedci Lajos Haynald, Alphonse Pyramus de Candolle, Charles Darwin, Joseph Dalton Hooker, geológovia a paleontológovia Charles Lyell, Joachim Barrande, Jan Krejčí, Wilhelm Karl von Haidinger, Antonín Frič a iní.
Meno Dionýza Štúra nesie Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (Štátny geologický ústav vznikol v r. 1940, od 1953 do 1995 bol premenovaný na Geologický ústav D. Štúra, od 1996 do 2000 – Geologická služba SR a od 1.5.2000 ŠGÚDŠ). Čestnú plaketu Dionýza Štúra udeľuje Slovenskej akadémie vied (SAV) za zásluhy v prírodných vedách. 22.5.1927 založili Štátne banské múzeum Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici. Súčasné Slovenské banské múzeum vzniklo v roku 1964 zlúčením Štátneho banského múzea DŠ a Mestského múzea.