Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Krman

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Krman

Dnes si pripomíname 280. výročie od úmrtia KŇAZA, SUPERINTENDENTA, SPISOVATEĽA a PREKLADATEĽA Daniela Krmana. Narodil sa 8.8.1663 v Omšení a zomrel 23.9.1740 v Bratislave.

Otec Daniela Krmana ml. Daniel Krman st. bol evanjelickým farárom v Blesovciach. Bolo to v čase, keď južné Slovensko plienili Turci. Rodina Krmanovcov pred nimi utiekla na bezpečnejšie miesto – do Omšenia, kde ich prichýlil ich príbuzný, farár Matej Domko. Daniel bol v poradí šieste dieťa. Keď turecká pohroma pominula, Krmanovci začiatkom jari 1664 opustili Omšenie a odišli do Turej Lúky, keďže ich fara bola vypálená Turkami.

Boli to veľmi búrlivé časy: habsburgskí panovníci započali silný protireformačný boj a uhorská šľachta i ľud sa proti tomuto útlaku búrili. Daniel Krman ml. sa po štúdiách doma (Turá Lúka, Sobotište, Ilava, Trenčín, Diviacka Nová Ves) a v cudzine (Wroclaw, Leipzig, Wittenberg) stal rektorom v Ilave a Mošovciach. V rokoch 1687-1710 bol evanjelickým farárom v Turej Lúke, Myjave, Žiline a v Bardejove.

Roky 1699-1700, 1710-1711 prežil Krman v nemeckom a poľskom exile. Keď videl, že od Habsburgovcov sa zrušenia náboženského útlaku nedočká, dal sa do služieb Františka II. Rákocziho. V rokoch 1706-1709 pôsobil ako evanjelický superintendent (od 1706). Bol hybnou dušou ružomberskej synody (1707). Za základ synodálnych prác slúžila ním vypracovaná úvaha o smutnom stave evanjelických cirkví a o spôsobe jeho odstránenia.

V rokoch 1708-1709 šiel s náboženským posolstvom za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému. Zo zápisov z putovania za kráľom Karolom XIII. do Bieloruska a naspäť domov do Uhorska vznikli vzácne cestopisné diela. V nich Krman opísal svoju cestu po Poľsku, Litve, Bielorusku, Ukrajine a Moldave. Nezaoberal sa len osobnými zážitkami a rozmanitými udalosťami (napr. porážka Švédov pri Poltave), ale aj geografickou, sociologickou či etnografickou situáciou a pomermi.

Okrem teologických vedomostí mal na tú dobu značné znalosti z matematiky a astronómie. Z jeho poézie je najvýznamnejšia oslavná báseň na slovenčinu ako matku všetkých slovanských jazykov. Spolupracoval s Matejom Belom (1684-1749) na vydaní Biblie – Biblia sacra (1722). Prekladal nemecké náboženské piesne a modlitby. Patril k najplodnejším autorom barokovej literatúry. Svojou tvorbou sa snažil povzbudiť slovenských evanjelikov počas stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Svoje diela písal latinsky a česky, pričom považoval češtinu za jazyk, ktorý by mal byť i slovenským spisovným jazykom. Písal príležitostné latinské básne, kázne, polemiky, memoárovú a cestopisnú literatúru.

Z Krmanovej náukovej prózy si zasluhuje zmienku gramatika, ktorá prináša cenný materiál pre poznanie ľudovej hovorovej slovenčiny a začleňovanie prísloví do literárnej frazeológie a poetiky.

Zapájal sa do náboženského, politického a občianskeho života ako evanjelik-luterán a priaznivec protihabsburského odboja. Po dvojročnom súdnom procese (1729 – 1731) bol odsúdený na doživotie ako burič a bohorúhač, a hoci sa jeho známi a priatelia snažili ho dostať z väzenia na Bratislavskom hrade, napokon v tomto väzení aj zomrel.

Daniel Krman ml. bol napokon odsúdený na doživotný žalár na Bratislavskom hrade, kde dňa 23.9.1740 zomiera. (Niektoré zdroje uvádzajú aj 17. alebo 30. september.)

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.