Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Bachát

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Bachát

Dnes si pripomíname 180. výročie narodenia Daniela Bacháta, KŇAZA, SPISOVATEĽA a PUBLICISTU, ktorý publikoval pod pseudonymom Miloslav Dumný.

Narodil sa 18.6.1840 v Ratkovej. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove. Potom študoval teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Bol učiteľom a kaplánom v Hybiach, neskôr pôsobil ako evanjelický kňaz v Pribyline (1863- 1873), kde bol iniciátorom divadelnej činnosti. O divadelných predstaveniach písal referáty do Sokola a Pešťbudinských vedomostí. 

Od roku 1873 pôsobil v Pešti, kde sa pričinil o oživenie činnosti Slovenského spolku a o založenie časopisu Dunaj. Ako prvý Slovák bol v roku 1879 zvolený za korešpondenta uhorskej literárnej Kisfaludyho spoločnosti, ktorá členstvom ocenila jeho prekladateľskú prácu z maďarčiny a nemčiny. Od roku 1891 bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Pomáhal organizovať Červený kríž, bol členom centrálneho výboru tejto humanitárnej organizácie. Patril k členom municipiálneho výboru hlavného a sídelného mesta Budapešti. Bol ocenený Rádom Františka Jozefa I.

Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Pod názvom Nevädze (1870) vydal trojzväzkový výber zo svojej básnickej a prozaickej tvorby. Prvý zväzok zapĺňala básnická tvorba, žánrovo síce pestrá, ba takmer encyklopedicky kompletná pokiaľ ide o zastúpenie dobových básnických foriem (dumka, pieseň, balada, romanca, povesť, príležitostná báseň), no obsahovo monotónne obmieňajúca tú istú ideovú schému dobového ,,vlastenectva“ a dobovej hodnotovej hierarchie. Okrem toho hojne publikoval v rôznych časopisoch.

Je typickým reprezentantom záverečnej etapy romantizmu, tzv. matičného obdobia. Publikovať začal v roku 1859 v časopise Priateľ školy a literatúry a postupne sa stal spolupracovníkom takmer všetkých slov. politických, beletristických, humoristických, odborných, cirkevných a ľudových časopisov. Príležitostne prispieval aj do českej a maďarskej tlače. Príspevky náboženského charakteru uverejňoval v bibličtine. 

Zomrel na Veľký piatok 13. apríla roku 1906, na krvácanie do mozgu v Budapešti.