Spomienkové služby Božie v Púchove

Spomienkové služby Božie v Púchove

V predposlednú nedeľu cirkevného roka, 17. novembra 2019 sme si v púchovskom evanjelickom kostole, v rámci služieb Božích, pripomenuli tri významné udalosti: nedožité 90. narodeniny nášho niekdajšieho v blahej pamäti farára- konseniora Jána Zaťku, 80. výročie posviacky zborového domu a 30. výročie boja za demokraciu a náboženskú slobodu.

Na úvod služieb Božích, brat administrátor- konsenior Miroslav Eštok, privítal nášho vzácneho rodáka, brata diakona Ľubomíra Marcinu, s ktorého osobou súvisia všetky tri udalosti.
Brat Eštok svoju kázeň Božieho slova založil na slovách biblického textu: 1. Moj. 16,3. V kázni hovoril o dvoch príbehoch neslobody. Príbeh Izraelitov v egyptskom zajatí a príbeh nášho národa v područí komunistickej diktatúry. Prechod cez Červené more znamenal pre Izraelitov definitívnu slobodu, podobne, ako nežná revolúcia pre nás. V oboch prípadoch to bola úžasná eufória, vzájomná radosť a vidina novej budúcnosti. V oboch prípadoch však po dosiahnutí vytúženej slobody začínajú ľudia reptať, prejavovať nespokojnosť a spomínať na to, čo bolo v tom starom režime dobré. Plné hrnce mäsa, sociálne istoty, byty pre každého. Aj my sme dnes zabudli na neslobodu – neslobodu cestovať, podnikať, vzdelávať sa, či vyznávať vieru? Na neslobodu verejne povedať svoj názor? Skutočne nemáme dnes v slobodnej krajine za čo ďakovať? Buďme vďační za to čo máme. My ako kresťania- evanjelici aj za možnosť slobodne prísť do chrámu, vyznávať vieru a pracovať pre budovanie spoločenstva bratov a sestier.
Po kázni Božieho slova predstúpil pred mnohopočetné bohoslužobné zhromaždenie brat Ľubomír Marcina a v modlitebnom súhrne spomenul všetky tri významné udalosti. Tie ukončil žalmom našej vďaky za organového sprievodu brata kantora Martina Melišíka. Podotkol, že tento žalm znel presne 17. novembra pred 30. rokmi v jeho podaní na Námestí slobody v Púchove.
Prvá spomienka s modlitbou bola venovaná bratovi farárovi- konseniorovi Jánovi Zaťkovi, za ktorého 23 ročného požehnaného pôsobenia náš cirkevný zbor napredoval po každej stránke, predovšetkým po duchovnej. Za jeho pôsobenia tu bola vyoraná obrovská brázda na vinici Pánovej. Konfirmoval a odchoval veľké množstvo kvalitných ľudí, ktorí doposiaľ so svojimi rodinami napĺňajú náš prekrásny púchovský Boží chrám, či slúžia v cirkvi, diakonii ale i vo verejnom živote.
Zborový dom, ktorý bol vybudovaný za obrovských obetí našich blahej pamäti predkov vo viere, za pôsobenia brata farára Petra Škodáčka, neskôr trpiteľa väzneného komunistickým režimom. Ten krátko po posviacke v roku 1939 prevzala nemecká armáda. Po skončení 2. svetovej vojny sa cirkevný zbor tešil z jeho priestorov len 7 rokov, keď bol opäť odobratý a zoštátnený. Paradoxom bolo, že do 48 hodín musel byť vysťahovaný a odovzdaný do služieb komunistického režimu. Až po zmene spoločenského systému v roku 1989, bol Zborový dom prinavrátený pôvodnému majiteľovi. Brat Marcina, ako poslanec vtedajšieho Mestského zastupiteľstva v Púchove, doslova vybojoval v reštitúciách jeho prinavrátenie a zabezpečil aj náhradnú budovu katolíckeho kultúrneho domu, nakoľko pôvodný bol komunistickým režimom taktiež odobratý a zasanovaný.
A do tretice, nedá mi nespomenúť jeho zápal a nadšenie, keď som ho ako predseda VPN prehovoril, aby zastupoval evanjelických veriacich v našom meste na pokojných manifestáciách. Bolo to vtedy obrovské riziko verejne sa postaviť na tribúnu, spievať oslavné žalmy a povzbudzovať tisícky spoluobčanov k vytrvalosti skoncovať s totalitným režimom. Taktiež nám spolu s bratom farárom-konseniorom Jánom Zaťkom a pánom prelátom Štefanom Palkovičom z rímskokatolíckej farnosti v Púchove, pomáhal sformulovať požiadavky cirkví v našom regióne.
Nech Pán odplatí jemu, ale aj všetkým, ktorí za cenu veľkého rizika a obetí vtedy statočne zastupovali našu cirkev a jej veriacich v dejinných udalostiach v boji za demokraciu a náboženskú slobodu.

Galéria k článku

Štefan Gašek