Evanjelické gymnázium v Tisovci spomínalo

Evanjelické gymnázium v Tisovci spomínalo

   Tridsať rokov v živote národa nie je veľa. Tridsať rokov v živote človeka znamená už určitú životnú etapu, avšak tridsaťročný človek svoju životnú púť práve začína. Čo znamená tridsať rokov v živote jednej školy?
   Práve túto otázku sme si položili v jeden pekný jesenný predvíkendový deň a spoločne sme bilancovali, hodnotili, spomínali, ale aj plánovali   budúcnosť. Predovšetkým sme však ďakovali. Ďakovali Pánu Bohu za to, že počas celých tridsať rokov držal ochrannú roku nad Evanjelickým gymnáziom v Tisovci. Ďakovali za to, že   umožnil  sprostredkovať  tisíckam žiakom nielen vedomosti, ale predovšetkým každému z nás ukázal tú správnu cestu. Vďaka Pánu Bohu  sa  zo žiakov, ktorí prichádzali ako neotesaný kameň, stávali ľudia vzdelaní,  ochotní neustále pomôcť.   
   Spomínali sme aj na  pamätný rok 1992, kedy vďaka  Generálnemu biskupskému úradu Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v.  naša škola mohla začať svoje pôsobenie. Vďaka patrí a patrila  aj Západnému dištriktu evanjelickej cirkvi a.v.   a biskupovi Západného dištriktu Mgr. Jánovi Hroboňovi za pomoc a podporu pri fungovaní našej školy.
    Spomínali sme aj v prítomnosti bývalých bratov farárov a spirituálov  pôsobiacich  na našej škole, ktorí zo žiakov formovali  ľudí morálne vyspelých, ale predovšetkým v duchu kresťanskej viery rešpektujúcich hodnoty ľudskosti . Za túto záslužnú prácu im patrí veľké poďakovanie.
    V toto krásne jesenné popoludnie sme si v spomienkach Tisovčanov a ľudí, ktorí stáli pri zrode  gymnázia uvedomili , že bolo treba veľa entuziazmu a spolupatričnosti, aby  naše gymnázium vzniklo. Veľmi dobre sme sa cítili pri spomienkach bývalých učiteľov , ale aj žiakov, ktorí veľmi emotívne hodnotili svoje roky na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Neboli to ľahké roky, boli aj problémy, ktoré sa však vďaka Bohu a úžasným ľudom podarilo zvládnuť.
     Priam jedinečne  spomínala na   „ svoje dieťa“ bývalá pani riaditeľka PhDr. Helena Pašiaková, PhD. Stála pri prvých krôčikoch tohto „ dieťaťa “ v dobrom aj zlom.  Držala nad ním ochrannú ruku, za čo jej patrí jedno veľké  „ďakujeme“.
    Hovorí sa, že kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.  My sme si práve  cez  tridsaťročné spomienky uvedomili, kde je naše miesto. Vieme, že našou úlohou je v prvom rade počúvať hlas Pána Boha , ktorý povedie naše kroky pri výchove a vzdelávaní budúcich generácií. Chceme ešte ďalšie roky vychovávať   mladých ľudí v duchu kresťanskej viery . Chceme, aby z Evanjelického gymnázia v Tisovci odchádzali ľudia, schopní priniesť do spoločnosti nielen vzdelanie a množstvo dobrých nápadov, ale predovšetkým morálku, slušnosť a vzájomnú pomoc.  

Galéria k článku

EGT