Začiatky rómskej misie v ECAV na Slovensku po roku 1989

Začiatky  rómskej misie v ECAV na Slovensku po roku 1989

Ján 3, 16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“


     Pán Ježiš poslal svojich učeníkov s jasnou úlohou: „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. 19 Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Matúš 28, 18 – 20.) 

     Toto poverenie využil brat farár Juraj Chochol v Ochtinej. Rómovia ho požiadali o pohreb starej ženy. On sa naučil po rómsky modlitbu Otče náš a použil ju na tomto pohrebe. Na druhý deň ho viacerí nadšení Rómovia požiadali o vstup do ECAV. Vyhovel im. Postupne sa k evanjelikom pridávali Rómovia v Slavošovciach, Štítniku, Koceľovciach, Roštári.

     Nebol jediný. Miroslav Synak, ktorý pôsobil asi 50 rokov v Rimavskom senioráte v Drienčanoch, venoval sa rómskej misii. Vedel, že aj pre Rómov Pán Ježiš zaplatil výkupné na golgotskom kríži. Slúžil rómskym rodinám evanjeliom, pribúdali krsty, potom konfirmácia, konal verne svoju misijnú prácu.

    Počas komunistickej totality  boli aj ďalší bratia farári, ktorí úspešne a verne konali napriek protivenstvám zo strany režimu misijnú prácu, aj rómsku misiu – tak pôsobil v Slavošovciach brat farár Miroslav Hvožďara st.; za jeho pôsobenia bola rómskou žiačkou Jankou Boldyovou preložená do rómskeho jazyka aj kniha K. Royovej, „Bez Boha na svete“. Publikovaný bol tento preklad až o 20 rokov, najprv len po rómsky, potom aj v slovenskom a rómskom jazyku, v Slovenskom evanjelizačnom stredisku pre masmédiá.

     Dôraz  v práci vedenia ECAV bol po zmene režimu v roku 1989 výrazne zameraný na evanjelizačnú a misijnú prácu. Pravdaže, aj v ECAV vznikol výbor pre vonkajšiu misiu (v tom pre rómsku misiu) – iniciátorom dôrazu bol vtedy JUDr. Ján Juran. S podporou misijnej práce prišli aj bratia z Nemecka (to bola už dávnejšia spolupráca s partnerskou cirkvou Wurttembergische Landeskirche), aj z misijných organizácií v Nemecku – misionár Hans-Martin Dern po jazykovej príprave, keď sa naučil po slovensky, nastúpil ako farár-misionár do Ev.a.v. cirkevného zboru v Slavošovciach. Úspešne tam, ale aj v Štítniku a okolitých obciach  pracoval od roku 1997 do roku 2006.    

     V Rankovciach veľmi intenzívnu a úspešnú prácu s Rómami, s deťmi, s mládežou i dospelými robil tamojší brat farár Igor Mišina s manželkou Boženou a synom Danielom. Po ich odchode sa z vervou do misie zapojili manželia Martin a Františka Ondrašíkovci. V rómskej misii tam pôsobili aj aj  kaplánovci Michal a Silvia Mišinovci.  

     Na Teplom Vrchu, v Drienčanoch, v Hostišovciach a okolitých obciach práca v rómskej misii tiež mala pokračovanie.  Po revolúcii v roku 1989, až do roku 1999 v Drienčanoch pôsobil  brat farár (neskôr biskup Západného dištriktu) Milan Krivda. Zvlášť sa venoval rómskym žiakom  na hodinách náboženskej výchovy. Po ňom, ešte s väčším dôrazom na prácu s deťmi a mládežou, v rokoch 2000 – 2004 tu pôsobil brat farár Ivo Madzin s manželkou. Od roku 2004 až do súčasnosti konajú bohatú evanjelizačnú misijnú prácu, starostlivosť o všetkých veriacich, vo viacerých cirkevných zboroch a filiách, s veľkou obetavosťou i múdrosťou a Božím požehnaním manželia Štefan a Terézia Gabčanovci. Venujú sa rómskym rodinám, náboženskej výchove detí, s biblickým dôrazom na spolužitie veriacich nerómskych i rómskych.

Po vzniku Slovenského evanjelizačného strediska v roku 1993:

Záujem o rómsku misiu bol výdatne podporený od bratov z LC-MS, z Medzinárodnej luteránskej laickej ligy, v osobe ev. farára-Cigána Larry Merina z Fort Wayne, Indiana, USA. V roku 1996 pri jeho prvej návšteve sme vykonali viaceré dôležité stretnutia (na Úrade vlády, so splnomocnencom pre rómsku misiu, vo vedení ECAV, so starostami obcí, kde je rómske obyvateľstvo, ai.) Evanjelizácie sa konali v Slavošovciach, v Rankovciach, viaceré stretnutia s našimi misijnými pracovníkmi. To bol začiatok dlhodobej spolupráce, s opakovanými návštevami brata farára Larry Merina na Slovensku. V EvS sme pokračovali aj organizovaním misijných stretnutí pre prípravu misijných pracovníkov (rómskych aj slovenských); vydaním knihy Bez Boha  na svete.

    Pri mnohých rozdieloch medzi Rómami a Slovákmi je tu jeden spoločný znak: láska k piesni. Príprava spevníka bola náročná, predsa vďaka viacerým spolupracovníkom, odborníkom-hudobníkom, vydali sme v EvS  Rómsko-slovenský spevník (o ten mali záujem aj bratia v rkat. cirkvi, ktorí tiež mali rómskych žiakov na náboženskej výchove v školách. Dp. Mons. Bernard Bober, generálny vikár a pomocný biskup Košickej arcidiecézy Rímskokatolíckeho biskupského úradu a predseda komisie pre masmédiá  KBS, dal nám súhlas k použitiu piesní z Rómskeho katechizmu pre najmenších. Rómsko-slovenský spevník vyšiel v EvS tlačou v roku 2000.

   V cirkevných zboroch mohla sa rómska misia  rozvinúť podľa okolností.

Tak sa do práce v rómskej misii zapojili:

v Jelšave - brat farár Ivan Bojna;

na Teplom Vrchu, v Hostišovciach, Budikovanoch  a ostatných cirkevných zboroch a fíliách  - brat farár Štefan Gabčan s manželkou Teréziou;

v Rankovciach s plným nasadením vstúpili do práce brat farár Ľuboslav Beňo s manželkou Monikou;

Slavošovce - po odchode Hans-Martina Derna zo Slavošoviec zostala rómska misia  najmä na pleciach Júliusa Lalika a jeho manželky;

v Ochtinej diakon Martin Dudáš;

v Rožňave  brat farár  Jerguš Olejár, s dôrazom na misijnú prácu pre rómske rodiny, ktoré prejavili záujem o riadne zákadné i vyššie vzdelanie pre svoje deti;

v Lipt. Porúbke brat farár Michal Belanji,

v Lipt. Petre presbyter Ján Murtin,

v Dobšinej brat senior Radoslav Gdovin a sestra poddozorkyňa Hanka Kavková;

v Pozdišovciach presbyterka Darinka Plutková,

Gemer – brat farár Dezider Rusnák.

Výnimočne bola horlivosť pre rómsku misiu zastavená,  pre (aj opodstatnené) obavy  veriacich z možných nežiadúcich vedľajších dôsledkov; chýbala zo strany ROMA  lepšia informovanosť, biblické povzbudenie a príprava k RM v CZ. Dôležitá je príprava pracovníkov do žatvy!

Evanjelizačná a misijná práca v rómskej  misii 

   V rómskej misii sa osvedčili misijné skupinky – pravidelné stretnutia hľadajúcich alebo už Pánovi odovzdaných rómskych kresťanov, kde sa okrem štúdia Písma sv. pripravovali jednotlivé evanjelizačné a misijné aktivity, plány. Okrem duchovného programu postupne pribudli aj športové činnosti, aj materiálna starostlivosť (tenisky, obuv, školské potreby, oblečenie apod.)

V cirkevných zboroch rómska misia pokračovala

s deťmi - detské besiedky, športové činnosti, hudobné skupiny; doučovanie;

s dorastom a mládežou – náboženská výchova v škole; konfirmácia; športové podujatia, stretnutia dorastu pri štúdiu Písma; hudobné skupiny, spevokol,

dospelí - príprava rodičov pred krstom dieťaťa; evanjelium, štúdium Písma, biblické vyučovanie  v rodinách; zamestnanie, ai, modlitebné krúžky, zapájanie sa do rôznej práce v cirkevnom zbore.

Osvedčili sa evanjelizačne zamerané stretnutia dospelých starších mužov/otcov, čo malo vplyv  aj na život v rómskych osadách. Atď.

     Organizácia rómskej misie pokračovala cez výbor pre vonkajšiu (v tom rómsku) misiu.  Potrebné  schvaľovanie  plánov a činností RM v Generálnom presbyterstve sa javilo ako pomalý postup  pre potreby v činnosti RM. Po konzultáciách s vedením ECAV  vzniklo občianske združenie: Rómska organizácia misijných aktivít (ROMA), jeho prvým riaditeľom sa stal Hans-Martin Dern, až do roku 2006. Po ňom od roku 2007 som prijala túto úlohu ja sama ( Viola Fronková), po ukončení práce v Slovenskom evanjelizačom stredisku pre masmédiá.

  Najmä počas obdobia, keď bol biskupom Východného dištriktu ECAV brat biskup Igor Mišina, bola duchovná, ale aj materiálna a finančná stránka činnosti ROMA z finančnej podpory ECAV.  Aj osobné auto, potrebné na misijné stretnutia a aktivity, dostali  sme práve z podpory ECAV, cez BU VD, podobne sme mali takto podporované aj iné projekty. Veľkou pomocou a vzpruhou bola Nedeľa modlitieb za rómsku misiu, vyhlásenná pre všetky cirkevné zbory ECAV, aj s dobrovoľnou oferou na podporu rómskej misie.

Správy o činnosti ROMA bola každoročne predkladaná Vnútornomisijnému výboru ECAV.

   Od roku 2011 bol zriadený a GP schválený koordinačný výbor pre RM, ktorého predsedom sa stal brat farár Ľ. Beňo. Dochádzalo potom k duplicitám (najmä administratíva, písanie správ, projektov apod.); výsledkom tejto duplicity bolo utlmenie práce v ROMA, nakoľko finančné toky boli od roku 2011 spravované cez GBÚ.  Zrušené boli aj Nedele rómskej misie.

Medzinárodná spolupráca

   Vďaka úsiliu Larry Merina a medzinárodnej spolupráci v EvS, boli po niekoľko rokov organizované v ROMA medzinárodné konferencie ku problematike rómskej misie (s účastníkmi-misionármi  zo strednej a východnej Európy, aj zo Škandinávie a Nemecka). Neskoršie (asi po roku 2011) sú tieto konferencie organizované v iných  štátoch, najmä v Maďarsku.

Viaceré medzinárodné aj domáce konferencie a pracovné semináre sa konali v Herľanoch, s veľkou organizačnou pomocou brata farára Ľ. Beňa z Rankoviec, v začiatkoch pomáhal aj brat Prof. Ondrej Hronec.  Obsah prednášok a seminárov bol zameraný na jednotlivé oblasti práce, najmä teda z duchovného hľadiska, ale aj z hľadiska riešenia sociálnej a materiálnej pomoci do rómskych osád, atď.

    Čo sa nepodarilo urobiť – pri návale prác v cirkevných zboroch, kde okrem každodenných úloh boli aj časovo náročné úlohy v rómskej misii, nedokázali sme z ROMA pripraviť viac misijných príležitostí, vzdelávacích kurzov, návštev v cirkevných zboroch tak, aby rómska misia bola vo náplni práce všetkých cirkevných zborov, kde sú Rómovia (aj dospelí, alebo aj rómski žiaci v škole).

   Neurobil sa väčší pokrok ani z vedúcich úrovní ECAV (Teda, z ROMA sme sa o to málo pričinili), aby napr. v každom senioráte bol jeden pracovník, ktorý by mal na starosti práve úlohy súvisiace s rómskou misiou (osveta, vzdelávanie, modlitby, finančné projekty, atď.)

  Spolupráca s ostatnými cirkvami a denomináciami v rómskej misii:

V Slavošovciach sa postupne presadila Apoštolská cirkev, majú samostatnú budovu na zhromaždenia, laického kazateľa, ktorý bol vlastne pripravený do služby v Ev. a. v. cirkevnom zbore. V Rankovciach (aj pred evanjelickou misiou) pre Rómov v obci a v rómskej osade urobili veľa bratia z cirkvi Adventistov. Neskoršie pribudli a zasahujú duchovnou službou Rómovia z letničného, tzv. slobodného zboru Le Devleskeri Kher z Košíc. (O činností ostatných cirkví a denominácií v súčasnosti sa ja VF osobne neviem vyjadriť, nemám ani informácie ani skúsenosti.)