Pripomínali jej: Aká budeš ty, také budú aj nasledujúce evanjelické farárky...

Pripomínali jej: Aká budeš ty, také budú aj nasledujúce evanjelické farárky...

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Kokava nad Rimavicou pripravili 13. novembra 2022 spomienkový deň na prvú evanjelickú farárku na Slovensku Darinu Bancíkovú, pri príležitosti 100. výročia jej narodenia (31. 12. 1922 Kokava nad Rimavicou). Program pozostával z troch častí. 

O desiatej hodine dopoludnia sa začali slávnostné Služby Božie v evanjelickom kostole Kokava nad Rimavicou a v priamom prenose RTVS. 
(link na záznam: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/367243)

Po prelúdiu privítali na pôde cirkevného zboru Vladimír Ticháň, farár Cirkevného zboru Kokava nad Rimavicou a Jaroslava Maceková, dozorkyňa Cirkevného zboru Kokava nad Rimavicou. Ivan Eľko, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zaspieval predspev ako prosbu o dar Ducha Svätého. V programe Služieb Božích liturgovali farárky a seniorky evanjelickej cirkvi: Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu, Katarína Zaťková, seniorka Hontianskeho seniorátu, Eva Oslíková, predsedníčka Spoločenstva evanjelických žien, Katarína Hudáková, farárka Cirkevného zboru Liptovský Ondrej a Andrea Kurčík, farárka Cirkevného zboru Lovinobaňa. Kázeň mala Mária Hroboňová, farárka Cirkevného zboru Lučenec, ktorá pripomenula, že Darina Bancíková sa ako kazateľka a farárka osvedčila a otvorila možnosť slúžiť aj ďalším ženám- napríklad aj jej. „Osobne ju obdivujem za to, že počas svojho kaplánčenia v Lučenci sa veľmi rýchlo naučila po maďarsky, aby mohla kázať aj v národnostne zmiešanom prostredí. Svedčila nie len v kostole, svedčila aj pred vyšetrovateľmi, pred súdom, aj vo väznici.“ Farárka Hroboňová pripomenula veriacim, že svedčiť o nesmiernej Božej milosti, ktorú sme prijali v Ježišovi Kristovi, je aj našou veľkou úlohou- z kazateľnice, ale aj mimo nej. „Nie je to ľahké ani dnes. Ale Pán Boh nám nedal ducha bojazlivosti. Nemí kresťania nemajú čo ponúknuť tomuto svetu. Naopak, radostne vyznávajúca cirkev rastie. Nech sa tak stane aj pri nás.“

Zhromaždeniu v Kokave nad Rimavicou, ale aj na celom Slovensku, vďaka televíznemu prenosu, sa prihovorila aj Renáta Vinczeová, zástupkyňa generálneho dozorcu ECAV, ktorá pripomenula, že Darina Bancíková sa aktívne pričinila o zrovnoprávnenie žien v duchovnej službe. Aj vďaka nej tu môžu stáť a slúžiť, sestry farárky, ktoré v dnešnej dobe tvoria takmer polovicu z celkového počtu duchovných na Slovensku.

Hostkou zo zahraničia bola biskupka Slovenskej synody Sion, Wilma Kucharek, Evanjelická luteránska cirkev v Amerike. „Pamätám si tie roky, keď som cítila, ako ma Boh volá do služby, Ženy však v tom čase v USA ešte nemohli byť vysvätené za farárky. Stalo sa tak až v roku 1970... Darina Bancíková odpovedala na Božie volanie. Jej služba nebola ľahká, ale ona sa stala požehnaním pre mnohých. Slúžila ako svedkyňa Kristovej lásky- lásky k mužom aj ženám.“

Počas Služieb Božích vystúpil aj spevokol Cirkevného zboru Kokava nad Rimavicou pod vedením Svetlany Križákovej. Spomienky príbuzných na Darinu Bancíkovú odzneli od netere prvej Evanjelickej farárky: Ľudmily Swanovej a jej manžela, Alfréda Swana. Kantorom bol Janko Siroma.

Po Službách Božích nasledovalo odhalenie busty prvej evanjelickej farárke. 
 Župan Banskobystrického samosprávneho kraja, Ondrej Lunter vo svojom príhovore podčiarkol, že príbeh Dariny Bancíkovej bol príbehom o nepoddajnosti silných žien, bojujúcich za správnu vec. „V podmienkach, kedy nás podmienky na Slovensku tlačili skôr k prispôsobovaniu sa. Je úžasné, proti koľkým nepríjemnostiam dokázala kráčať a nezísť z cesty pani farárka Darina Bancíková. Porazila predsudky a napísala veľký príbeh v dejinách, nie len evanjelickej cirkvi, ale aj silný príbeh zápasu o práva žien v našich národných dejinách.“ 
 Vladimír Ticháň, zborový farár v Kokave nad Rimavicou a autor myšlienky vytvorenia busty na pamiatku prvej evanjelickej farárke povedal: „Touto bustou prevádzame odkaz mŕtvej do sveta živých, aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola pokroková a inovatívna a vďaka tomu sme ordinovali ženu za duchovnú ako jedni z prvých v Európe. A aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola vo svojich postojoch pevná. Preto komunistická štátna moc trestala tých najvernejších evanjelických Slova Božieho kazateľov, ktorí svojim umom a rozhľadom prevyšovali komunistickú spoločnosť.”
 Po modlitbe sestry seniorky Rimavského seniorátu, Viktórie Lisákovej, odhalili bustu Dariny Bancíkovej, ktorej autorom je akademický sochár,
 Peter Mészároš: „Na tejto buste som pracoval asi tri mesiace. Vymodeloval som jej mierny úsmev, aby pôsobila pozitívne – to Darinu Bancíkovú vystihovalo aj počas jej života, ktorý nebol vôbec jednoduchý, no bojovala s ním s optimizmom.“

Nedeľné popoludnie patrilo spomienkovému programu na výnimočnú ženu evanjelickej cirkvi, ktorý bol popretkávaný osobnými spomienkami a myšlienkami sestry farárky Bancíkovej. Moderátorom podujatia bol generálny brat biskup Ivan Eľko. Prvá prednáška sa týkala témy: CIRKEV A ORDINÁCIA ŽIEN.

„Na problematiku riešenia otázky ordinácie žien vo svete, i v ECAV na Slovensku v minulosti, treba nahliadať v rámci širších súvislostí. Je úzko spojená so špecifikami, ktoré prináša vývoj ľudskej spoločnosti. Celé 19. stor. je storočím búrlivých zmien v spoločnosti, rodine, aj v cirkvi. Práve v tomto období sa začína pomaly meniť aj nazeranie na rovnosť človeka- na úlohu ženy,“ napísal vo svojej prednáške vedúci Centra histórie ECAV, Martin Miti Kováč. „Problematika ordinácie žien na pôde ECAV na Slovensku sa začína kdesi v roku 1921, kedy sa na  Teologickú vysokú školu ECAV v Bratislave zapísala prvá študentka – Margita Kičiňová. Problematikou stále väčšieho počtu absolventiek teológie sa v roku 1950 evanjelickí duchovní zaoberali aj na Všeobecnej pastorálnej konferencii v Komárne, ktorej ústredná otázka bola: „Čo so ženami, ktoré študujú na našej bohosloveckej fakulte?“ Na túto tému prednášala Darina Bancíková. Pastorálna konferencia napokon prijala nasledovné uznesenie: ...navrhuje generálnemu konventu a synode: dať farárkam úplne rovnaké práva s farármi, teda i právo liturgovať, samostatne viesť cirkevný zbor a samozrejme i bohoslužobné rúcho – luterák. Generálny konvent v roku 1951 napokon prijal štatút o ordinovaní žien a ich ustanovovaní do kňazskej služby.“ 

Ďalším rečníkom bol evanjelický farár z Banskej Bystrice- Radvane, Michal Zajden, ktorý v skratke priblížil tému: PRENASLEDOVANÍ EVANJELICKÍ FARÁRI A FARÁRKY.

„Farári boli v období komunizmu delení do štyroch kategórií. Do prvej patrili tzv. vlasteneckí farári. Títo kolaborovali so štátnym režimom a boli vhodní na dosadenie do vyšších cirkevných pozícií. Potom bola skupina farárov, ktorých charakterizovali ako zbožných, ale nevýrazných farárov, pre štát nezaujímavých. V ďalšej skupine farárov boli takí, ktorí lavírovali medzi pravidlami. Títo chceli vyhovieť aj štátnej správe, ale pracovali aj na budovaní cirkvi. Do štvrtej kategórie zaradili tzv. reakčných farárov, ktorí si plnili svoje kňazské povinnosti- vyvíjali vnútro-misijné aktivity a pracovali na zveľaďovaní cirkvi. Darina Bancíková patrila práve medzi týchto farárov a preto bola vypočúvaná, súdená a vo väzení strávila 190 dní.“

Vo svojich spomienkach sa k osobe Dariny Bancíkovej vrátila aj jej sestra v oltárnej službe, Daniela Horínková, ktorá na konferencii ponúkla osobnú reflexiu na tému: BANCÍKOVÁ AKO KAMARÁTKA A SPOLUFARÁRKA.

„Hoci musela prekonávať mnohé predsudky, ohováranie i sklamania, nikdy sa nenaučila nenávidieť a netúžila po pomste. Často musela počúvať, že má byť zo všetkých najlepšia, že nesmie robiť chyby, nesmie ľudí pohoršovať, lebo: ´Aká budeš ty, také budú aj nasledujúce farárky v evanjelickej cirkvi´ a to si vždy brala k srdcu. Darina Bancíková ako sama hovorila, bála sa povedať nie na akákoľvek službu, alebo do akýchkoľvek povinností. I keď sa sama tej-ktorej úlohy bála. Ale vždy si pomyslela: ´Ak to odmietnem, povedia, že ženy nie sú schopné.´ Preto radšej všetky úlohy prijímala a snažila sa ich plniť čo najlepšie.“ 

Popoludnie spomienok ukončila speváčka Katarína Bielčíková, ktorá dala celému podujatiu piesňou „Vimt' ja jeden stromeček“ z Cithary Sanctorum, dojímavú bodku.

 

 

 

Galéria k článku

Jana Nunvářová