Príhovor pri príležitosti inaugurácie prezidentky

Príhovor pri príležitosti inaugurácie prezidentky

Ponúkame vám presné znenie príhovoru generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka, ktorý predniesol pri príležitosti inaugurácie prezidentky v Katedrále sv. Martina v Bratislave, 15.6.2019.

Vaša Excelencia, ctená pani prezidentka Zuzana Čaputová a Vaši milovaní,

vážení predstavitelia politického, diplomatického a verejného života,

predstavitelia cirkví a náboženských spoločností,

hostia tejto slávnostnej bohoslužby Te Deum,

milí televízni diváci, priatelia,

hovoriť v tejto chvíli: na jednej strane ako predseda Ekumenickej rady cirkví na Slovensku a na druhej strane ako generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. A nedokážem sa odosobniť ani od pozície radového občana nášho štátu, a napokon aniod pozície kresťana, ktorý v tomto úchvatnom i rozporuplnom svete žije svoju vieru.

Nechcem v tejto chvíli vyslovovať nejakú politicky štylizovanú múdrosť. Som evanjelický duchovný, zaoberám sa Božím Slovom, vykladám ho a predkladám jeho posolstvá poslucháčom. Pokorne sa o to pokúsim i teraz, pred Vami a Voči Vám, ctená pani prezidentka, i pred týmto slávnostným a reprezentatívnym zhromaždením.

Biblia nie je knihou teoretických a izolovaných náboženských úvah a poučiek. Je predovšetkým knihou príbehov. Príbehov reálnych ľudí z reálneho sveta, veď aj Boh je reálny. Biblické postavy Ho zažívajú – odmietajúči prijímajú – vo svojich reálnych životoch a telách. Pritom vypláva na povrch niečo dôležité z ich vlastnej existencie. Práve to vnímame ako živý odkaz Božieho Slova pre nás dnes.

Okrem toho, že je Biblia plná príbehov ľudí, je aj plná tém. Téma politickej moci, vodcovstva, svetského panovania, nie je síce ústrednou, ale je predsa len dôležitou témou Biblie. Mnohé postavy Biblie, ktoré sú s Bohom konfrontované,sú s Ním konfrontované práve v pozícii vodcov, autorít, štátnikov.

Ctená pani prezidentka, dovolím si pre túto chvíľu vybrať tri príbehy biblických politických vodcov. Sú v niečom archetypálne, modelové. A už popredu upozorňujem, že sú negatívne. Žiaľ, nevybral som príbeh ženy, statočnej Debory, ten je pozitívny a krásny. No nebola to z mojej strany zlomyseľnosť. Možno práve na negatívnom pozadí týchto príbehov bude zreteľnejšie, čo je to to dobré, po čom ako ľudia túžime keď sa vyjadrujeme o autoritách, vodcoch a politikoch, áno, po čom túžime, keď premýšľame o Vašej misii, ktorá sa dnes začína.

Prvým príbehom je príbeh vôbec prvého kráľa Božieho ľudu Izrael, Saula. Saul je najskôr neverejne, prorokom Samuelom, ustanovený za kráľa nad Izraelom. Prijíma to. Keď sa potom koná ešte ďalší, verejný výber kráľa a všetko ukazuje na to, že kráľom je skutočne Saul, Saul utečie a skryje sa. Čoho modelom je tu Saul? Je modelom vodcu, ktorý, prijme poverenie k verejnému účinkovaniu, ale zároveň pred ním uteká – i v obraznom, i v doslovnom zmysle. Vedomie trónu,vedomie postavenia mu akosi stačí. Prebratie plnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia, to mu chýba. Ocitá sa v panike.

Druhým príbehom je príbeh izraelského kráľa Rechabeáma. Bol synom kráľaŠalamúna, za ktorého Izrael dosiahol najväčší rozkvet. Hneď po zasadnutí na trón čelí Rechabeám prvej výzve. Delegácia ľudu ho ako panovníka prosí o zmiernenie tvrdých podmienok pre život. Odpovedá cynicky: Ak ste mali podmienky ťažké, za mňa ich budete mať ešte ťažšie! Vzniká masová revolta a kráľovstvo Izrael sa rozpadá. Čoho modelom je Rechabeám?

Je modelom vodcu, u ktorého do seba zapadnú dve zlovestné ozubené kolieska: opojenie samotnou mocou a tvrdosť vlastného srdca. Táto kombinácia je nebezpečná výbušná zmes.

Tretím príbehom je príbeh galilejského kráľa Herodesa Antipasa. Jeho otec Herodes Veľký bol ten, za ktorého panovania sa narodil Ježiš. Herodes Antipas je zasa ten, pred ktorého privedú Ježiša ako dospelého muža, spútaného, obvineného tými najťažšími obvineniami. Herodes sa správa ako prázdny človek, ktorý Ježiša vníma ako rozptýlenie svojej nudy. Chce od Neho vykonanie zázraku, potom sa Mu posmieva, dá Ho obliecť ako kráľa a vyhodí preč. Čoho modelom je Herodes? Je modelom vodcu, ktorý je úplne prázdny, nemá nikomu čo dať, a sústredí sa už iba na márnomyseľné užívanie si postavenia a prepychu. Jeho politika sa vyčerpáva v požívačnom obrátení sa k sebe samému.

Ctená pani prezidentka, neprezradím žiadne tajomstvo keď poviem, že naše milované Slovensko je komunitou piatich miliónov hriešnych ľudí. Dobre o svojich chybách vieme. Napriek tomu spoza tejto osobnej sivej clony vieme hľadieť k ideálu, vieme o ňom snívať a predstavovať si ho. Vzhliadame aj k politickému ideálu. Vzhliadame aj k prezidentovi a túžime, aby ideál ak nie priamo stelesňoval, tak aspoň približoval. Takto bude množstvo ľudí denne sledovať aj Vás, veríme, že väčšina z nich prajne, vzhliadať ku Vám ako k autorite, ktorá by mala vyjadrovať to najlepšie, po čom človek vo verejnom, politickom živote túži.

Želáme Vám teda , aby ste boli zodpovedným štátnikom, nie ako utekajúci Saul.

Želáme Vám, aby ste boli od pokušenia moci oslobodeným štátnikom s mäsitým srdcom, nie ako cynický Rechabeám.

Želáme Vám, aby ste boli nie márnomyseľným, ale tvorivým štátnikom, nie ako sebastredný Herodes.

My, kresťania, vidíme tento štátnický ideál naplnený v dokonalej podobe pri našom Kráľovi, Vodcovi, Pánovi a Majstrovi Ježišovi Kristovi. Ako slobodné ľudské bytosti sa každý deň učíme žiť v závislosti na Ňom a naopak zažívame, že Jeho panovanie je to najúžasnejšie, čo človek môže spoznať a zažiť.

On dokáže obdarovať človeka. Či toho jednoduchého, alebo štátnika v najvyššou úrade, akým je pre Vás oddnes úrad prezidentky. Želáme Vám obdarovanie a naplnenie od Pána Ježiša Krista tým najlepším, čo človek vo Vašom postavení potrebuje. Vaša Excelencia, ctená pani prezidentka, prijmite prosím, tieto moje úprimne vyslovené slová, prijmite naše spoločné pozdravy, blahoželania a úprimné žehnania, ktoré si dovoľujem vysloviť v mene členov Ekumenickej rady cirkví na Slovensku a v mene Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.