„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt, 7,20). Áno. Dokonale, do hĺbky, neklamlivo spoznať ovocie odrôd stromov, úrody jednotlivých plodín a parciel či prínos služby človeka – na to treba čas. Takmer 20 rokov v živote človeka je čas postačujúci. A takúto dobu slúžil v Nitre Božím Slovom, krásnym spevom, úprimným ľudským zdieľaním sa, často i pohladením seniorov a vždy motivujúcim povzbudením Ivan Eľko.
13. januára, 1. nedeľu po Zjavení Pána mudrcom (keď Pán Ježiš prijal krst od proroka Jána Krstiteľa) sa s br. Eľkom - pri jeho končiacej službe v Nitre po nástupe do funkcie generálneho biskupa, prišlo stiskom ruky a i vyronením slzy dojatia a emócie smútku rozlúčiť takmer 400 jeho cirkevníkov, ale i priateľov z ekumény a obyvateľov mesta. Nechýbal medzi nimi novozvolený primátor Marek Hattas sprevádzaný nitrianskou poslankyňou Jarmilou Kráľovou. Neboli distribuované žiadne pozvánky. Len oznam na predchádzajúcich Službách Božích. Ľudia prišli spontánne. V dnešných časoch jedinečné a o to vzácnejšie!
A dokazujúce skutočnosť významnú, biblickú – Tak teda, po ovocí poznáte ich!
Služby Božie mali štandardný priebeh. Za kázňový text si br. Ivan Eľko zvolil 1. kapitolu (verše 19 – 20) Listu apoštola Pavla Kolosenským: „Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ježišovi prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi, aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža“.
Kázeň začal myšlienkou, že o niektorých skutočnostiach hovorí Biblia slovami, ale hovoria o nich aj jednotlivé obrazy, ktoré tak máme pred očami. Napríklad o Duchu Svätom hovorí hodne aj slovami, ale vyjadrenia sú i v obrazoch – holubica, oheň, vietor. Všetko, čo je v slovách, je aj v obrazoch – slová a obrazy sú v rovnováhe. Ústredným obrazom dnešnej nedele je – Pán Ježiš vo vodách rieky Jordán prijíma krst od Jána Krstiteľa. Kázeň ukončil slovami: „Boh sa vo svojej suverenite rozhodol byť tu s nami a táto dokonalá bytosť – Ježiš reálne preniesol všetko. Dal sa pokrstiť, zmieril nás s Bohom a z tohto bodu sa odvíja všetko -naša viera, život, služba – to, že sme tu!
Br. Ivan Eľko vyslovil i silnú myšlienku danej chvíle spojenej so zmenou pôsobiska jeho služby, ale i odkazujúc spoločenstvo do rúk budúcich nových duchovných pastierov slovami: „Ale Boh za dobré uznal, Boh takto rozhodol, Boh to takto chcel!
Obrazmi vyjadril svoje posolstvo odchádzajúcemu farárovi aj zborový dozorca Ján Huba. „Pán Ježiš je v našom chráme znázornený dominantou – 6,5 metrovým bronzovým krížom, do ktorého autor – docent, akademický sochár Milan Lukáč vtepal telo Pána Ježiša. Aby bol Pán Ježiš takto vtepaný i do našich ľudských tiel, sŕdc a duší – o to sa snažil br. Eľko počas jeho pôsobenia v Nitre. Ďalšie dielo – bronzová krstiteľnica od toho istého autora. Na dne má 2 stopy človeka smerujúce od oltára k východu z chrámu. Pre br. Farára Eľka boli obrazom slúžiacim k tomu, aby sme si Slovo Božie a jeho výklad odnášali z chrámu von, aby sme ním žili a oslovovali iných.“
Obrazom so silným posolstvom bol i darček cirkevníkov – bronzový „Poľný kvet“ od Milana Lukáča. Symbol z našej piesne č. 363 (poľné kvieťa), ktorú spievame počas sviatku Poďakovania za úrody zeme. „Najväčšou úrodou zeme je človek. Keď je tak vzácny, ako Ivan Eľko, je to požehnaná úroda“ – obrazne konštatoval zborový dozorca.
Primátor Nitry hovoril krátko, ale veľmi úprimne: „Chcel by som poďakovať pánovi farárovi Eľkovi za jeho dlhoročné pôsobenie v Nitre, za prácu, ktorú tu vykonal, za obrovskú obetu a odvahu. Do ďalšej služby mu prajem všetko najlepšie, aby sa mu darilo minimálne tak dobre ako doteraz. Ďakujem, ďakujem mu pekne.“
Posledné slovo mal organista nitrianskeho CZ Dušan Kovarčík. Na rozlúčku s Ivanom Eľkom, ktorého krásny hlas sprevádzal hrou na organe 15 rokov - zaspieval pieseň „Staré dobré časy: Končí ten čas, jenž byl plný nejhezčích nocí a dní, poslouchej, jak tichý valčík na rozloučku nám zní...“ Nasledovalo už len dlhé, nestrojené „standing ovation“ a individuálne úprimné lúčenie ľudí, ktorí majú Ivana Eľka skutočne, neskrývane radi.