Posledná rozlúčka s bratom farárom – seniorom v. v. Jánom Klátikom

Posledná rozlúčka s bratom farárom – seniorom v. v. Jánom Klátikom

Po Vianociach 28. decembra 2019 sme sa v evanjelickom kostole v Lubine naposledy rozlúčili s bratom farárom a seniorom v. v. Jánom Klátikom, ktorý zakončil svoju aktívnu duchovnú službu v CZ Bratislava-Petržalka a jeseň života prežil na pôde cirkvi – diakonického zariadenia v Galante a na evanjelickej fare v Dunajskej Lužnej. Za Bratislavský seniorát sa na pohrebe prihovorila sestra seniorka Horňanová. Ponúkame vám jej príhovor.

Boh nádeje, nech Vás naplní radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa rozhojňovali v nádeji!

Zarmútená pozostalá rodina, velební bratia farári a sestry farárky, vážení predstavitelia cirkvi, bratia a sestry vo viere, smútočné kresťanské zhromaždenie!

V rozmedzí týždňa už po tretíkrát hľadím na pozastalých, čo sa na pohrebe lúčia s milovaným otcom, manželom, dedkom. A aj zajtra mám na pohrebe potešovať pozostalú ovdovelú manželku s deťmi...

Aj ten, ktorého vyprevádzame na poslednej ceste, ako duchovný veľakrát stál v úlohe tešiteľa  – aj pozostalých na pohrebe, aj v čase sviatočnom i vianočnom, ktorý je sviatkom svetiel.

Svetla pribúda. No nielen pre to, že dni sa predlžujú či pre umelé svetlo vianočnej výzdoby. Predovšetkým pre to Svetlo z neba – Spasiteľa Ježiša, ktorého príchod sme vítali a zaň ďakovali v modlitbách a piesňach aj v piesni:  Nebo otvorené. Svetlo rozlieva sa zlatým prúdom do tmy...(ES 49, 1). Ako sa svetlo prelieva do tmy  – nie tma do svetla sa prelieva, ale svetlo do tmy a pohlcuje tmu, víťazí nad ňou – , prosíme, aby to Svetlo z neba presvietil tmu zármutku v srdciach pozostalých... Prosíme, aby to Svetlo – Pán Ježiš vás, pozostalých, naplnil pokojom vo viere a nádejou, že váš milovaný blízky, manžel, otec, starý otec, brat farár, ktorý to Svetlo z neba nasledoval a v Jeho svetle žil, teraz kráča v ústrety k svojmu Spasiteľovi, do večného svetla, kde už niet nijakej tmy.

Pán Boh si ho povolal k sebe v čase, keď sa rodiny spájajú pri štedrovečernom stole. Radosť z daru Spasiteľa bola zatienená stratou toho, ktorého život bol pre vás, najbližšiu rodinu, veľkým darom. No nielen pre vás, najbližších bol ten, s ktorým sa lúčime, darom, ale aj pre širšiu rodina cirkvi, v ktorej pôsobil ako evanjelický farár a senior. Prihovorám sa za osobitne za Bratislavský seniorát ECAV na Slovensku, na pôde ktorého farár Ján Klátik služobne pôsobil 10 rokov ako námestný farár v CZ Bratislava-Petržalka, a potom po odchode do dôchodku prežíval jeseň života na cirkevnej pôde – najprv v diakonickom stredisku, a potom na evanjelickej fare. Do Petržalky prišiel v čase, keď sa zo skromných začiatkov v suteréne jednej z bytoviek začalo budovať ohromné dielo – a s Božou pomocou úspešne! Dnes je petržalský cirkevný zbor počtom najväčším v Bratislavskom senioráte! V čase príchodu brata farára do Petržalky sa práve dobudovalo zborové centrum a bol posvätený nový chrám Boží. To, že s celou svojou rodinou –  manželkou a so synmi bol pre petržalský cirkevný zbor darom, dosvedčuje aj pozdrav zborvého presbyterstva k 70. nar. brata farára zverejnený v zborovom časopise Petržalský evanjelik, ktorý vychádza dodnes. A dosvedčuje to aj účasť vás, bratov a sestier z Petržalky, že ste sa dnes prišli s ním osobne rozlúčiť... Aj brat farár sa v Petržalke veľmi dobre cítil, keď vyznal: „... našiel som bratov a sestry, ktorí sú pozornými psolucháčmi evanjelia, a cítim sa tu ako  vo svojej rodine“.

Majster Milan Rúfus vyslovil myšlienku: „... aj strata je súčasťou daru bytia. Radšejsa poďakujem za tentio dar. “ A tak slovami básnika pri tejto strate, ďakujem aj ja so všetkými, pre ktorých bol život brata farára Jána Klátika darom. Práve vďaka tomuto daru  – bratovi farárovi, ktorý vás formoval a ovplyvňoval, môžete byť dnes darom pre iných všade tam, kde dnes slúžite, ako kresťanskí rodičia, ale aj evanjelickí farári a evanjelické farárky v cirkevných zborov – aj na pôde Bratislavského seniorátu. Tak už slovami básnika pri tejto strate ďakujeme za dar bytia brata farára, ktorému už večné svetlo svieti. A nadovšetko poďakujeme za dar Lásky toho, ktorý k životu svetla zmocňoval aj brata farára a ktorý chce zapáliť k službe lásky a obetí aj dnes nás.

Vďačnosti plný
svedčím pred Božou tvárou:
Bytie je Dar.
Dar plný pestrých darov.
Plynúci čas,
ten neúprosný vladár,
ešte aj smrť
vie premeniť v ňom na dar.

Nesmierny Bože, viem,
neprahneš po velebe.
No za tie dary ďakujeme Tebe.
Najviac za dar, čo nikdy neblíži,
na ľudskej hlave neskriví ani vláska.
Tvoj Syn,
keď visel hore na kríži,
pokrstil ten dar.
A dal mu meno Láska

(Báseň o dare, Milan Rúfus)