Ordinácia novokňazov 2020 v Necpaloch- PRÍHOVORY

Ordinácia novokňazov 2020 v Necpaloch- PRÍHOVORY

Ordinácia evanjelických novokňazov 27.9.2020 v Necpaloch bola veľkým radostným dňom pre celú cirkev. Rady evanjelických duchovných na Slovensku posilnia 6 noví kapláni. Príhovor k Spovedi a Večeri Pánovej si pripravil biskup VD, Peter Mihoč. Príhovor k ordinácii novokňazov mal brat biskup ZD Ján Hroboň. Za Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku sa prihovoril generálny dozorca brat Ján Brozman a za Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK dekan brat Milan Jurík. Príhovor za novokňazov s poďakovaním si pripravila sestra Ľubica Štefanidesová. Ich slová si môžete pripomenúť aj prečítaním nasledujúcich riadkov.

Pre tých z vás, ktorí ste nemohli sledovať priamy prenos slávnostných Služieb Božích, záznam nájdete v archíve RTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/242816#361 

Príhovor k Spovedi a Večeri Pánovej: biskup VD, Peter Mihoč

Evanjelium podľa Jána 21, 15 – 23

     Dôstojné predsedníctva ECAV, dištriktov, vznešení bratia seniori, vážený pán dekan, oltárni spolubratia, milé chrámové spoločenstvo, televízni diváci a v neposlednom rade milí novoordinovaní!

     Dnes je deň vďačnosti. Tak ako na jeseň zberáme úrodu z našich záhrad, tak záhrada EBFUK priniesla pre ECAV ovocie v podobe 6 odhodlaných mladých ľudí, ktorí po vnútornom rozhodovaní a duchovnom zrení sa rozhodli prijať ponuku a poverenie Pána cirkvi -   pas moje ovečky. Sme vďační Pánu Bohu, že aj v dnešných časoch si povolal do svojej služby ďalších pracovníkov, ktorých chceme v mene Kristovom vyslať na Pánovu vinicu.

    Samotnému vyslaniu do duchovnej služby predchádza prislúženie VP kandidátom ordinácie. Nie je to len náboženská formalita, tento starý kresťanský zvyk má svoj význam v tom, že Kristova oltárna sviatosť nehodného človeka omilosťuje o posilňuje pre splnenie úloh, ktoré sa s touto duchovnou službou spájajú. V duchu dnešného textu povedané, skrze túto sviatosť nás Majster ubezpečuje o svojej láske, no zároveň kladie otázku – Peter, či ma miluješ? Po trojročnom, alebo obrazne povedané po niekoľkých semestroch absolvovania Kristovej školy života, po Petrovom prepadáku z predmetu vernosť si ho ako Vzkriesený Pán volá do svojej služby. Čo je najdôležitejší predpoklad, keď človek má pracovať ako Ježišov služobník? Je tým predpokladom teologické vzdelanie, poznanie histórie cirkvi, mal by som mať solídne všeobecné vzdelanie, vyznať sa v Biblii, vedieť vhodným a taktným spôsobom komunikovať s ľuďmi? Určite aj toto sú dôležité predpoklady, ktoré sú určitou predispozíciou služby v cirkvi. Avšak Ježiš skôr ako pošle Petra do svojej služby, kladie mu dokonca tri razy tú istú otázku: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?“

Táto otázka je výzva dnešného dňa, milí ordinovaní. Je položená každému z vás osobne a bolo by krásne, keby zarezonovala vo vašom vnútri ako big challenge vašej služby, do ktorej ste povolaní. Prečo otázka lásky je v službe kľúčová a predurčuje vašu službu? Prečo ju Ježiš kladie Petrovi 3x?

Prvá Ježišova otázka: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ mala Petrovi pripomenúť jeho hrdinské slová: „Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším (Mt 26,33).“ Peter mal vo svojom živote rozpoznať sebapreceňovanie a pýchu. To, ako chcel budovať na svojej šikovnosti a duchovnosti. Peter mohol pochopiť, že stavať na svojich kvalitách nie je cesta Kristovho učeníka.

Druhá otázka učeníka volá naspäť, aby sa svojmu zlyhaniu odvážne pozrel do očí, aby bol čestným sám pred sebou, ale i pred samým Kristom, lebo iba vtedy dokážeme vybojovať ten najdôležitejší boj vo svojom živote. Tým najdôležitejším bojom nie je zakryť svoj problém pred inými, aby sa o ňom nikto nedozvedel, ako to bežne robíme. Peter potreboval vybojovať jedno najťažšie víťazstvo v živote, a tým je víťazstvo nad svojím vlastným ja. Iba takému človeku, ktorý dokáže vyhrať nad sebou samým, s Božou pomocou a pred Božou tvárou, je ponúkaná nová šanca ako prejav odpustenia. Ježiš Petra poveruje: „Pas moje ovečky.“ Naspäť ti zverujem službu. Zo strany Pána Ježiša to bolo jasné gesto: „Pre mňa nie si odpad. Si pre mňa použiteľný.“ Toto je cesta aj pre nás – v cirkvi i osobnom živote. Cesta pokánia. Lebo nemôžeme žiť v mylnej predstave, že na všetko zabudneme, láskou všetko prikryme a bude to v poriadku. Láska síce prikrýva množstvo hriechov, ale  zapamätajme si, že musí ísť vždy ruka v ruke s pravdou. Preto je dôležité, aby sme vo svojich životoch, pred Božou tvárou s apoštolom Petrom vyznávali: „Pane, Ty vieš všetko“ (v.17). Ty vieš o každom mojom zlyhaní. To, čo sa mi tak úžasne darí kryť. Prajem si, aby sme toto mali na pamäti, keď stojíte pred Pánom. Vyjdime s tým, čo je bremenom našej duše. Nech sa to stane naším vyznaním navonok pred Pánom v spovedi. Aby bola naša spoveď  úprimná a aby sme dokázali povedať: „Pane, ty vieš všetko. Ty vieš o mne aj to, čo iní nevedia. To všetko Ti kladiem na Tvoj oltár, pod Tvoj kríž, zmiluj sa nado mnou.“

Tretia otázka ktorá odkrýva základný problém každého zlyhania – nedostatok lásky. Hriech je nedostatok lásky k Bohu, k blížnemu aj k sebe samému. Hriech nás vracia do starých koľají, takto sa Peter vracia k starému remeslu – rybárčeniu. V jeho živote zrazu Ježišov príbeh skončil. Nebol témou dňa, ktorá ho trápi. Zlyhal a mal pocit, že sa nehodí na to, aby bol rybárom ľudí. Preto sa vrátil naspäť k spôsobu života, ktorý žil predtým ako stretol Krista. Peter uveril, že pre Kristovu cestu sa nehodí. Koľkokrát poznáme tento takýto pocit. Koľkokrát sa duchovní s takýmto postojom stretnú v cirkevných zboroch: „Ja sa na to nehodím. Nech ide iný. Ja zverenú úlohu nedotiahnem dokonca, nehodím sa na to.“ Ak rezignujeme pod bremenom svojej hriešnosti, ak uveríme vo svoju neschopnosť, nepoužiteľnosť pre Božie dielo v tomto svete – to je obrovské víťazstvo diabla.

Keď sa Pán Ježiš vrátil k učeníkom na Tiberiadskom jazere, dáva im príležitosť rozpamätať sa na ich prvé povolanie. Akoby sa nanovo opakoval rybolov (Mt 4, 18 – 22), pri ktorom Ježiš povolal prvých učeníkov, Šimona Petra a jeho brata Ondreja.  Pri Tiberiadskom mori učeníci na Ježišovo odporúčanie spustili siete a zase vytiahli množstvo rýb. Bolo ich presne 153 – ide o symbolické číslo, ľudia vo vtedajšej dobe verili, že toľko existuje národov a národností. Ježiš týmto rybolovom Petrovi nanovo pripomína: posielam ťa naspäť. Títo ľudia – „ryby“ ťa potrebujú. Keď učeníci vystúpili z lodí na pevninu, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš ich pozval, aby si zajedli. Touto skúsenosťou, stolovaním s Ježišom učeníci môžu pochopiť, že nejde o výmysel, či  fatamorgánu, ale skutočne o vzkrieseného Krista. Táto skúsenosť, keď sa rozpomínajú na skutky Pána Ježiša Krista, ich dokáže nanovo naštartovať. Pochopili, že aj vtedy, keď zlyhali, ktosi mocný stál za nimi. Je dôležité, aby to platilo aj v našich životoch. Aj ja zlyhám, nie som dokonalý. Prídu zlyhania v živote kňazov i neordinovaných, kedy budeme mať pocit, že všetko môžeme zavesiť na klinec, lebo sa nehodíme ako pracovníci pre Božie kráľovstvo. Ale Pán Ježiš si používa nás, nehodných. Práve takých, akí sme. Nám zveril ohlasovanie evanjelia, aby sme šli a Jeho vec posúvali dopredu. Je dôležité, ak chceme napriek svojim zlyhaniam dostať novú šancu, aby sme sa cez Písmo rozpamätávali na moc Kristovu a Božiu, na svoje prvé povolanie a na to, kedy sme aj my osobne zažili, že Boh bol pri nás veľký. A vtedy prichádza „nové nakopnutie“. Vtedy nerezignujeme, neuveríme vo svoju neschopnosť, ale pochopíme, že Pán chce z nás mať svoj nástroj služby evanjelia. Bolo by dobré, keby sme pochopili, že sme presne takí nedokonalí, ako Šimon Peter, že sme len ľudia, ale v Kristových rukách sa stávame úžasnými nástrojmi Jeho pravdy a takto môžeme prijať aj jeho poverenie – Pas moje ovečky... Amen

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kázeň biskupa ZD Jána Hroboňa:

Mt 25, 14-30

14  Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok.   15  Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval.   16  Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť;   17  podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva.   18  Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána.   19  Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi.   20  I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť!   21  Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!   22  Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva!   23  Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!   24  Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.   25  Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!   26  Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal.   27  Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje.   28  Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov!   29  Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté.   30  Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.

Prešli ste dôležitou etapou svojho života, ktorej zavŕšením je dnešná ordinácia. Škola, štúdium, nové prostredie, priateľstvá, skúšky, prax, práca, pribúdajúce skúsenosti, poznanie, aj sklamania, prehry a pády. Niektorí ste prešli touto etapou priamym ťahom na bránu, iní ste museli manévrovať, neraz namáhavo zdolávať výzvy tejto etapy.

V jednom vás však preverila spoločne. Totiž každý z vás dostal od Boha určité spôsobilosti, dary, nazvime to slovami prečítaného podobenstva – talenty, ktoré mohol zúročiť, zveľadiť, alebo zakopať.

O tom, že ste ich nezakopali, ale rozvíjali a chcete rozvíjať ďalej, svedčí aj táto chvíľa.

V prečítanom príbehu dal pán svojím služobníkom, dnes by sme to nazvali zamestnancom, alebo manažérom, určitý kapitál, nie malý, ktorým mohli disponovať. Jednému 5 talentov, inému dva, tretiemu jeden. Jeden talent predstavoval v tej dobe veľký majetok. Pán dal každému podľa jeho schopností. On svojich dobre pozná.

Odišiel na cesty. Po čase sa vrátil a požiadal služobníkov, aby referovali, ako naložili s talentami.

Prví dvaja investovali rozumne a výhodne, získali dvojnásobne viac.

Pán chváli ich počínanie a hovorí, že keď boli verní v mále, ustanoví ich nad mnohým – dal im trvalé angažmá  - vojdi v radosť svojho pána.

Ten tretí nezarobil nič. Talent zakopal. Obhajuje sa tým, že bál. Vie že Pán je tvrdý človek, čo keby o talent prišiel pri zlej investícii, alebo by ho niekto podviedol, či okradol, rozhodol sa preto talent skryť a vrátiť ho pánovi.

Pán rozkázal zobrať tomuto služobníkovi talent, dať ho tomu, čo má 10 a jeho vyhodiť.

Môže sa nám to zdať kruté, veď Pána neokradol, vrátil mu, čo bolo jeho. To sa neráta?

Tu však ide o viac, o ďaleko viac, než finančný zisk, ide o prístup.

Tento príbeh nám ukazuje dva prístupy k službe, ktorá je pred vami.

  • Môžete ju brať ako zamestnanie. Ako povinnosť, ktorú si musím splniť, aby som zarobil. To v prípade bežného zamestnania prakticky znamená, že musím prísť do práce povedzme na  8-mu, byť v nej do pol piatej, splniť úlohy, ktoré sa odo mňa očakávajú a to čo najlepšie, pretože môj nadriadený všetko prísne kontroluje. Aj keď svoju prácu zvládam, predsa najkrajším dňom je piatok poobede a najhorším pondelok ráno. Mojou najsilnejšou motiváciou sú úlohy, predpisy, pravidlá, prísny šéf a s tým súvisiaca hrozba, ak nebudem svoje povinnosti dostatočne zvládať, môžem o zamestnanie prísť. No a samozrejme primeraná odmena.

  • Môžem svoju službu brať ako privilégium – prácu neberiem primárne ako povinnosť, ale ako povolanie, poslanie, teda niečo, čo ma baví, čo robím rád, čo ma napĺňa a tam nepríde zaťažko, keď musím prísť aj skoro ráno a odídem neskoro popoludní, alebo zostanem dokedy treba, pravidlá a predpisy nevnímam ako hrozbu a nerobí mi problém ich rešpektovať, a môjho šéfa nevnímam ako diktátora, ale partnera a spolupracovníka. V podstate je pre mňa česť a privilégium pracovať v takomto zamestnaní, pre takéhoto šéfa. Ani nie je podstatné, či zarobím viac alebo menej, chcem svoju prácu spraviť čo najlepšie.

Podobne je to aj  v našom kresťanstve  – môžeme ho vnímať ako tábor nútených prác – niečo čo treba, ako povinnosť, ktorú keď si nesplním, tak príde trest. Je zrejmé, že takéto kresťanstvo je bez radosti, bez aktivity, bez naplnenia, bez motivácie. Božie slovo o takýto postoj nazýva – pod zákonom. To bol stav Božieho ľudu izraelského pred príchodom IHS. Mizéria, stratili vzťah, radosť, motiváciu....prichádzali napomenutia, tresty, zostali však bez výsledku, až kým neprišiel Pán Ježiš Kristus a s Ním nová etapa – On všetko, čo bolo treba na nápravu spravil za nás, svojou smrťou na kríži nás zachránil pred zatratením a svojím vzkriesením nám dal istotu spasenia a života večného. Tak sa naše trpené zamestnanie sa stalo radostným povolaním  - nie povinnosť, nie predpisy a pravidlá, ale privilégium, radosť, naplnenie... – takýto postoj Božie slovo označuje ako pod milosťou....

Verím, že takto chcete vstupovať do služby v cirkvi, ako tí, ktorí vedia, čo pre nich Pán Ježiš Kristus spravil a znamená, ako tí, čo práve preto chcú spraviť čo najviac a čo najlepšie. Ako výraz vďačnosti a radosti. Ako výraz vašej viery a vzťahu lásky k Pánovi.

Pokiaľ vám pôjde o vec, o Božie kráľovstvo, o záchranu vám zverených ľudí, verím, že budete mať vždy dosť odhodlania, odvahy, viery a aj radosti a naplnenia v tejto službe, aj napriek námahe a prekážkam. A že vaša služba prinesie ovocie. Ľudia to uvidia, ocenia a pridajú sa. Vaša služba bude požehnaním.

Pokiaľ vám pôjde o seba, ako tomu tretiemu služobníkovi, budete mať strach. Strach o seba, svoje zdravie, svoju rodinu, ako to zvládnete,  kam vás pošlú, do akých podmienok,  medzi akých ľudí, čo z toho vôbec budete mať.

Ak vám pôjde predovšetkým o vlastný komfort, výhody, presadzovanie svojich záujmov a ambícií a práv, tak vám bude stále vadiť nízky príjem, veľa roboty, biedne podmienky. A ľudia si to rýchlo všimnú a aj im bude zaťažko sa pripojiť a niečo spraviť a obetovať sa, lebo im to príde rovnako ako vám- zaťažko, iba ako povinnosť. A hlavne – takýto prístup je Pánovi odporný.

Všimnime si, že v podobenstve nenariaďuje svojím služobníkom, čo majú s talentami urobiť. Očakáva, že keď im s dôverou zveril majetok, že to ocenia, že budú vďační, nesklamú ho, budú vedieť ako s ním nakladať.

Zaujímavé je, že tomu tretiemu nevyčíta, že neinvestoval výhodne. Hovorí mu: Keby si dal ten talent aspoň peňazomencom, akoby dnes povedal, keby si tie peniaze vložil aspoň na bežný účet do banky, keby si spravil aspoň niečo. Nie je problém, že si  nezarobil, ale že si to odignoroval. Ani  prstom si nepohol, aby si ukázal, že si vďačný, že ti na mne záleží. Nemuseli to byť veľké veci, 100% zisk, alebo výkon, ale aspoň niečo. A ty si nespravil nič.

Zaujímavá je ak reakcia tohto nehodného sluhu. Namiesto sebareflexie, útočí na pána  - viem že si tvrdý,  žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. A obhajuje sa – lebo som sa ťa bál.

Toto je typická reakcia človeka, ktorému nejde o vec ale o seba. A vo chvíli pravdy sa obhajuje  tak, že zaútočí na vás– to je tvoja chyba.

V konečnom dôsledku naozaj Pána nepoškodil, nepochopil ale to podstatné, že nejde ani tak  o zisk, ako o postoj, ako pristupujeme pánovi, k tomu, čo sme od neho dostali.

Dostali ste od Pána veľa. Ak to využijete Jemu na chválu, na rast Božieho kráľovstva, v záujme Božej veci, tak budete mať svoju odmenu. Možno začnete s málom, ale bude vám pridané. Pridané v ľuďoch, ktorí budú zdieľať vašu motiváciu, nasadenie, obetavosť, pridané v radosti a požehnaní v službe, pridané aj v materiálnych a finančných veciach a najmä pridané v tom, čo Pán nazýva ustanovenie nad mnohým – Božia prítomnosť, otvorené dvere – možnosť vojsť v radosť svojho Pána.

Ak vám pôjde o seba, padne vám zaťažko spraviť aj to najmenej, aby ste ukázali, že vám na Pánovi a jeho cirkvi záleží. Potom vám bude zobraté aj to, čo máte. A príde trápenie, frustrácie, obviňovanie, dokazovanie svojej pravdy, konflikt a ..... vyhadzov. To, čo je v podobenstve vyjadrené slovami: Neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Nie preto, že nemáte dostatočné výsledky, ale preto, že ste Ním pohrdli, Jeho milosťou, Jeho kráľovstvom.

Prajem vám a my všetci, aby ste boli vernými, horlivými Božími služobníkmi, ktorí vedia, čo vo svojom Pánovi majú a dostali, aby ste s darmi, ktoré vám dal nakladali čo najlepšie, na jeho slávu a na rast Božieho kráľovstva medzi nami a v našej cirkvi. Aby ste raz mohli spolu s ostatnými takýmito služobníkmi počuť: Dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor Jána Brozmana, generálneho dozorcu ECAV

Dôstojní bratia biskupi, bratia a sestry tu chráme ale aj pri televíznych obrazovkách, milí naši novokňazi

Dovoľte mi na úvod krátky úryvok básne Ladislava Fričovského 

Zostupujem, aby som vystúpil
Však z výšky počuť hlahol zvona. Iskrenie spod kopyta koňa?
Keď z neba sa ku mne celkom sticha znáša,
K slnku ma dvíha vyššie ako Gerlach-
A nie je to len póza-
Ruka Božia a v nej perla: Spása.

Milí naši novokňazi. Kdekoľvek v svojej službe budete, sústreďte sa na Božie dielo spásy.

Na perlu – Spásu, ktorú máme a ktorú budete kázať. Zvestovať budete niečo tak vzácne, čo nikto iný neprináša. Je to najvzácnejšia perla. Vyučujte ľud, aby sa z tej vzácnej perly tešil, tiež aby ju dokázal niesť ďalej. Nefalšovanú ale iba tú jedinú. Aby radosť Božieho ľudu bola vidieť, aby istoty, ktoré dáva boli vidieť, aby aj tí, ktorý perlu nepoznajú, aby po nej túžili. Táto perla – spása sa neprijíma len tak, ale iba vierou.

Budete niesť posolstvo evanjelia, prisluhovať sviatosti a tak ľudí k Bohu obracať. Potešovať úbohé, smútkom stiesnené svedomie, posilňovať a povzbudzovať. Podávať poučenie, vyučovať, radiť, ako môžu po kresťansky žiť.

Prajem vám v mene svojom, v mene brata generálneho biskupa Ivana Eľka, v mene predsedníctiev dištriktov a v mene generálneho presbyterstva, aby ste verne v tejto službe stáli.

Prajem vám Božie požehnanie do služby. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor brata Milana Juríka, dekana EBF UK 

Milí novokňazi,

slávnostné kresťanské zhromaždenie,

staré latinské príslovie hovorí: Verba docent, exempla trahunt.  Slová vyučujú, príklady priťahujú.

Vy, čerstvo ordinovaní bratia, sestry, ste boli počas svojho päťročného teologického štúdia  vyučovaní slovami teologickým vedám. Profesori, docenti a doktori našej teologickej fakulty sa Vám v uplynulých rokoch snažili odovzdať všetko svoje poznanie, aby Vás urobili schopnými vyučovať iných.

Dnes Vás naša evanjelická cirkev vysiela, aby ste Vy, ktorí ste spoznali moc Božieho slova, uvádzali  do hlbín, do silového poľa slova Božieho deti, mládež, rodičov i životom vyskúšaných nositeľov šedín.

Chcem Vás povzbudiť: hoci ste Vaše teologické štúdium ukončili, ostaňte aj naďalej pilnými študentmi slova Božieho. Lebo kto sám neštuduje, nemôže hodnoverne vyučovať iných.

Buďte celoživotnými hĺbavými študentmi ľudského bytia. Aby ste s pribúdajúcimi rokmi skúseností neupadli do mechanickej rutiny farárskeho povolania, ale ostali vnímavými a citlivými sprievodcami pútnikov na cestách života.

Verba docent, exempla trahunt. Slová vyučujú, príklady priťahujú. Vyučujte slovo Božie slovami, ale aj svojim životným príkladom. To od Vás oprávnene očakáva naša – evanjelická cirkev, ale aj Vaša alma mater – Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského.

A aby som i ja neostal len pri slovách, staviam Vám za príklad človeka, ktorého životný príbeh sa zvláštnym spôsobom spája s miestom, na ktorom ste boli dnes ordinovaní, s Necpalmi.

Jeho meno je Václav Kleych. Narodil sa v Lažanoch pri Litomyšli, vo východných Čechách pred koncom 17. storočia ako obyčajný sedliak. Po vypuknutí tvrdého náboženského prenasledovania nekatolíkov v Čechách a na Morave pre svoju vieru opustil svoje hospodárstvo a emigroval  do hornolužickej Žitavy. Tu začal najskôr brigádovať, neskôr si založil záhradníctvo. Citlivo vnímal, ako sa v žitavskej komunite evanjelických emigrantov míňali spevníky duchovných piesní, knihy s modlitbami,  duchovná literatúra.

Začal sa preto učiť nemecky a latinsky. Neotáľal, nebedákal, ale začal zostavovať a pripravovať do tlače knihy sám. Zostavil a v miestnej tlačiarni vytlačil nové zbierky kázní, modlitieb. Nadviazal kontakty s Uhorskom. S biskupom Danielom Krmanom zostavil nový spevník – kancionál, ktorý vydal v roku 1717, pri príležitosti dvestého výročia reformácie.

Keďže vydávať evanjelickú literatúru bolo zakázané, robil to všetko v prísnej tajnosti. A svojim knihám musel robiť aj kolportéra. Aby ho nechytili na cestách číhajúci jezuiti, prezliekal sa za vetcho odetého pocestného s nošou dreva, medzi ktoré vždy naukladal čerstvo vytlačené špalíky – zväzky spevníkov, Biblií, kázní, či modlitieb. Tie roznášal po komunitách zvyškov evanjelikov v Čechách, na Morave, i u nás – v Uhorsku.

A práve jedna z ciest s jeho knihami na Slovensko sa mu stala poslednou. Ochorel na nej na brušný týfus. Prechoreného, vysileného, no svojim poslaním slúžiť Ježišovi Kristovi presvedčeného Kleycha prichýlil farár v Necpaloch. Kleych sa viac domov nevrátil. Po niekoľkých dňoch v horúčkach tu aj dokonal. Dodnes o tom svedčí záznam v tunajšej zborovej matrike a hrob na cintoríne vedľa kostola.

Prajem Vám, milí novoordinovaní bratia, sestry, aby ste boli vo Vašej duchovnej službe nápadití, tvoriví, húževnatí, napriek mnohým ťažkostiam neodraditeľní a svojho Boha milujúci – ako Václav Kleych. Nech Vám v tom Duch Svätý pomáha.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Príhovor za novokňazov s poďakovaním: sestra Ľubica Štefanidesová

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.

Dôstojné predsedníctvo cirkvi, predsedníctva dištriktov a seniorátov, vážení bratia farári a sestry farárky, naši drahí rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, milí naši priatelia a známi, slávnostné bohoslužobné zhromaždenie tu v chráme Božom, milí televízni diváci.

Verš zo Žalmu 118, ktorý sme počuli sa hodí presne na nás šiestich, ktorí teraz pred Vami stojíme. Pretože, len z Božej  neutíchajúcej milosti tu dnes stojíme nie už ako absolventi teologickej fakulty ale ako novokňazi evanjelickej cirkvi a.v.. Z Božej milosti sa naše sny a naše túžby pracovať na Pánovej vinici stali skutočnosťou, preto najväčšia vďaka patrí práve Pánu Bohu. Za to, že si nás povolal do svojej služby. Vďaka mu za to, že nech boli skúšky akokoľvek ťažké s Ním sme to zvládli. Nech bol náš život plný smútku alebo šťastia vždy sme vedeli, že On je prítomný a pomáha nám v každom čase.

Neskonalá vďaka patrí aj vám milí rodičia, starí rodičia, krstní rodičia, súrodenci, drahé polovičky. Pretože tam, kde my sme už nevideli nádej vy ste ju videli. Keď sme už nevládali vy ste nás podopierali a ťahali ďalej. Keď my sme si mysleli, že cieľ sa nám stratil vy ste nám ho pomohli nájsť. Ďakujeme, že stále stojíte pri nás a vaša dôvera v nás, vaše povzbudenia, vaša láska sú neutíchajúce. Ďakujeme, že ste.

Ďakujeme aj vám naši milí priatelia, kamaráti, spolužiaci. Ďakujeme, že ste nám vždy pomáhali, že ste častokrát s nami boli do rána hore pri rozhovoroch alebo aj pri učení na skúšky. Ďakujeme priatelia, že ste našou druhou rodinou a vieme sa o vás oprieť.

Ďakujeme Evanjelickej bohosloveckej fakulte a vedeniu cirkvi. Ďakujeme, že nám dávate možnosti rastu. Ďakujeme za vedenie ale aj napomínanie.

Ďakujeme aj vám milí farári a farárky za vaše rady, za vaše povzbudenia. Ďakujeme, že ste nás učili ako byť správnymi kresťanmi. Ďakujeme, za vašu pomoc, za všetky príležitosti, kde sme sa čo to mohli naučiť.

Ďakujeme aj vám naše milé cirkevné zbory, v ktorých sme vyrastali. Ďakujeme, že sme mohli tvoriť jednu veľkú rodinu. Ďakujeme za vaše modlitby, za váš záujem, za vaše povzbudenia.

A nakoniec by sme chceli poďakovať všetkým, ktorý sa pričinili a priložili ruku k dielu aby tento deň bol skutočne výnimočným a všetko išlo tak ako má.

Ďakujeme aj cirkevnému zboru Necpaly, za to, že ste neúnavne pracovali na tom, aby sme sa tu všetci cítili ako doma.

Preto, Ďakujme Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť. Ďakujeme.

Galéria k článku

Jana Nunvářová
Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.