Odišla vzácna sestra Mgr. Zuzana Drblíková

Odišla vzácna sestra Mgr. Zuzana Drblíková

V stredu 6. apríla 2022 naplnili priestory evanjelického kostola v Považskej Bystrici, ako aj priestranstvo pred kostolom stovky ľudí, aby na poslednej ceste odprevadili z tejto časnosti sestru Mgr. Zuzanu Drblíkovú.

Narodila sa 31. marca roku Pána 1974 v Považskej Bystrici, kde bola krstená aj konfirmovaná. Po skončení gymnázia v Považskej Bystrici vyštudovala pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Začínala ako učiteľka ZŠ v Banskej Bystrici, kde zároveň pôsobila ako katechétka evanjelického náboženstva. V roku 2014 prišla pôsobiť na Základnú školu SNP v Považskej Bystrici. Od Otca nebeského bola obdarená viacerými darmi. Rada spievala, písala básne, dokonca zostavila aj knižočku, ktorej dala názov „ O zakliatej ruži“. Rada maľovala a jej relaxom bola príroda. Milovala kvety, ktoré pestovala a s láskou sa o ne starala. Svoje dary využívala aj v spoločenstve cirkevného zboru, kde sa venovala deťom i dorastu, ako inštruktorka, hlavne počas letných zborových táborov. So zanietením zdobila oltár, ako aj bohoslužobné priestory nášho kostola, nielen ku slávnostným príležitostiam. Čo bolo v jej živote najdôležitejšie? V prvom rade láska, hlboká viera v nášho Stvoriteľa, ku ktorému sa vždy s dôverou utiekala. Snáď preto sa zapáčila jej duša Pánovi. Odvolaná do večnosti bola náhle – nečakane, 1. apríla tohto roku, v trenčianskej nemocnici, deň po svojich 48. narodeninách. Skončila sa pozemská púť jednej mladej, hlboko veriacej spolusestry, ktorej život sa vyznačoval srdečnosťou, obetavosťou a láskou voči rodine, cirkvi a škole.

Trúchliace zhromaždenie potešoval slovom Božím br. administrátor Peter Fabok, na základe sv. textu – 1. Petrov 1,3-5: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase.“ V príhovore podal niektoré možné odpovede na nadčasovú ľudskú otázku: „Ako vysvetliť bolesti, ťažkosti a tragédie, ktoré prichádzajú do života?“ Existujú problémy, ktoré si spôsobujeme my, ľudia, sami svojím egoizmom, nenávisťou, požívačnosťou, chemizáciou životného prostredia, ľahostajnosťou, atď. Sú ale i problémy, bolesti, ťažkosti, ktoré si nevieme hneď vysvetliť, napríklad ťažké choroby, či utrpenie počas vojen. Na ťažké otázky sa ale nedávajú ľahké odpovede. Skôr či neskôr nám náš rozum, náš intelekt položí otázky, na ktoré nedokážeme zodpovedať. V náročných životných chvíľach je vhodné pamätať na Božie slovo: „Ako sú nebesá vyššie, než zem, tak sú moje cesty vyššie, než vaše cesty, a moje myšlienky, než vaše myšlienky." (Izaiáš 55,9) Pán Boh nikdy pred nás nenapochoduje so svojimi plánmi, aby sme Mu ich schválili. Nesmieme zabudnúť na to, že On je Boh, že On je Pán. On skôr chce, aby sme Mu verili a dôverovali aj napriek veciam, ktorým nerozumieme.  Pre tých, ktorí prežívajú bolesť a sklamanie, je lepším riešením a útechou očakávať na budúcnosť, na budúci čas, kedy súčasné súženie bude iba vzdialenou spomienkou. O tom dni je napísané v (Zj 21, 3-4). „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo..." Kresťanská nádej sa líši od nádejí, ktoré ponúka, dáva tento svet. Kresťanská nádej sa stane skutočnosťou, pretože sa zakladá na udalosti, ktorá sa už stala – na vzkriesení Pána Ježiša Krista z mŕtvych! Toto je nádej vekov, ktorá horí a má plápolať v ľudskej hrudi. Je to finálna odpoveď pre tých, ktorí trpia a zápasia nielen počas smútočných rozlúčok. Je to pevná útecha pre tých, ktorí povedali „zbohom“ svojim milovaným. Hoci je bolesť teraz neopísateľná, nesmieme nikdy zabudnúť na to, že naše odlúčenie je len dočasné. Znova budeme spojení v ten slávny deň vzkriesenia. A ako Písmo sľubuje, naše slzy budú zotreté navždy! To je odmena pre tých, ktorí prekonávajú pocit zrady v ťažkých časoch a vytrvajú až do konca tak, ako to bolo počas životnej púte našej vzácnej spolusestry Zuzany. To je koruna spravodlivosti pripravená pre tých, ktorí „bojovali dobrý boj, dokončili beh a vieru zachovali“ (2. Tim 4,7). Živá nádej teda znamená, že aj keď musíme čeliť skúškam, trápeniam, bolestiam, tie možno zničia naše telo, ale nezničia nášho ducha; vykorenia nás z rodinného kruhu, ale nevykorenia našu vieru a nepripravia nás o istotu nového večného života.

Život zosnulej priblížil v odobierke duchovný správca CZ Ľubomír Marcina. Poďakoval predovšetkým za 11 rokov vzájomnej spoločnej služby na vinici Pánovej v bohumilom považskobystrickom cirkevnom zbore i v košeckej diakonii. Kantorskou službou poslúžili spolubratia Martin Melišík a Marek Mikáč. Zvlášť dojemne, s organovým sprievodom, znela v ich podaní pieseň z Tranovského kancionála – „Vale Tobě již vzdávam“. Za pracovisko – ZŠ, kde naša zvečnená naposledy pôsobila, sa rozlúčila riaditeľka a s priliehavou básňou žiačka 4. B, kde zosnulá bola triednou učiteľkou. Po prežehnaní ostatkov a mohutným spevom piesne „Vzkriesenie čakáme“ dlhý pohrebný sprievod za hlaholu zvonov odprevadil zosnulú k tichému spopolneniu. Pamiatka spravodlivej nech je požehnaná medzi nami a všetkými, ktorí ju mali radi a s láskou na ňu už len spomínajú.

foto: Ing. Marcel Breče

obrázky – vlastná tvorba zosnulej

Galéria k článku

Ing. Marcel Breče