Na stretnutí SEŽ v Leviciach hovorili o farárovi Pavlovi Dobšinskom

Na stretnutí SEŽ v Leviciach hovorili o farárovi Pavlovi Dobšinskom

V nedeľu 20.10.2019 sa uskutočnilo v Leviciach seniorátne stretnutie SEŽ Dunajsko-nitrianskeho seniorátu. Domáci brat konsenior Martin Riecky srdečne privítal všetkých zúčastnených a po piesni a úvodnej modlitbe odovzdal slovo sestre konseniorke Zuzane Moncoľovej – koordinátorke SEŽ v DNS. Ako prednášajúcu pozvala na toto stretnutie o Pavlovi Emanuelovi Dobšinskom sestru farárku Teréziu Gabčanovú z Drienčan, z Rimavského seniorátu, kde pôsobí aj jej manžel brat farár Štefan Gabčan.

Sestra farárka Gabčanová sa na úvod podelila s informáciami, ako žijú v Rimavskom senioráte, kde s manželom pôsobia v službe 15 rokov. Podarilo sa im v roku 2017 zriadiť Múzeum slovenskej rozprávky s tromi izbami, ktoré sú zamerané len na Dobšinského. Majú tam vo farbe aj obraz Dobšinského a jeho druhej manželky Adely, rodenej Medveckej. Podporil ich aj Malohont, aby  sa mohli konať výstavy. Výpravy chodia od marca do novembra. Blízko kostola v Drienčanoch, ktorý bol založený v roku 1793 je pochovaný Dobšinský. Na lúke majú aj slnečné hodiny, žijú tam ako v rozprávke. Pútavou formou nám sestra farárka rozprávala o živote Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý písal rozprávky. To, že bol aj evanjelickým farárom, sme mnohí nevedeli. Narodil sa vo Veľkých Slavošovciach 16.3.1828, zomrel  22.10.1885. Ako malý chlapec mal úraz, a preto do smrti pokrivkával. Pre výborné výsledky na jazyky bol prijatý na gymnázium v Miškolci. Dali ho tam preto, lebo dobre hovoril po latinsky a maďarsky. Štúdium musel na jeden rok prerušiť, lebo otec mu nedokázal zaplatiť štúdium. Študoval aj na lýceu v Levoči. Kde sa prednášala teológia a čítali ukážky z literatúry.
Kde sa vzala rozprávka? Tá bola od nepamäti. Ľudová prosba sa podávala rozprávačskou kultúrou. Po štúdiách sa Dobšinský vrátil k rodičom pre zdravotné problémy, tie mal opäť aj po vojenčine. V Brezne na fare si hľadal miesto ako kaplán. Vedel, že Jánovi Chalúpkovi nepadol do oka. Divil sa, že pozná jeho Kocúrkovo, a nielen , že ho pozná, ale ho aj hrával v Levoči. Z Brezna odchádza do Rožňavy. V Banskej Štiavnici vydal 6 zväzkov povestí. Tu aj učil jazyk a náboženstvo. U študentov bol veľmi obľúbený. S tehotnou manželkou Paulínou, ktorá bola chorá na suchoty, odišiel do Drienčan. Tu sa im narodila dcéra Olinka. Pár mesiacov po pôrode vo veku 23 rokov mu zomrela manželka a aj dcéra, ktorá sa nakazila od matky. Dobšinského nič nebaví. Sestra Terézie Vansovej, Adela Medvecká sa stala jeho druhou manželkou. Spolu mali troch synov, najmladší zomrel ako dieťa na osýpky. Keď mu bolo ťažko, povzbudzoval ho Ján Botto. Dobšinský uvažuje o vydávaní rozprávok. Vydal Prostonárodné povesti na vlastný náklad. Zomrel vo veku 57 rokov. Manželka Adela za čas žila na Rimave. Ich ďalší syn zomrel vo veku 18 rokov. Svojho manžela prežila o 44 rokov v Báčskom Petrovci. Po najstaršom synovi v Báčskom Petrovci sú potomkovia.
Dobšinský vykonával farársku službu v neľahkej dobe. Bol skromný, žil cestou utrpenia. Mal rád Slovenský národ. Ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. Ako dieťa hovoril, že bude spisovateľom. Boh mu dal pozlátené ústa, tešiť ľudí slovom. Čo nenávidel, bola ľahostajnosť k duchovným veciam. Rozprávky nepísal, aby deti uspal, ale aby prebudil Slovenský ľud. Pri krbe rozprával rozprávky, písal po stojačky. Robil aj pekné herbáre, mal rád liečivé rastliny. Aj my máme dnes problémy s ľahostajnosťou evanjelikov, snažiť sa modliť. Bol aktívnym členom Jednoty mládeže Slovenskej. Držme si aj my dnes živú vieru, modlitbu a odovzdajme to svojim deťom.
Nasledovala živá diskusia, do ktorej sa zapojil aj náš brat konsenior Martin Riecky, ktorý pôsobil v Rimavskom senioráte 12 rokov. Hovoril, že v 19. storočí tam bolo centrum národného života. Na záver sestre Gabčanovej poďakovala za pútavú prednášku sestra konseniorka Zuzana Moncoľová, ktorá mala aj záverečnú modlitbu a udelila nám požehnanie.
Brat konsenior Riecky pozval všetkých zúčastnených k občerstveniu, ktoré pripravili s láskou domáce sestry, kde pokračovali ešte rozhovory.
Ďakujeme aj my sestre farárke Gabčanovej za zaujímavú prednášku o Pavlovi Emanuelovi Dobšinskom, že sme si mohli rozšíriť svoj obzor o ňom.

Galéria k článku

Martin Riecky