"Pri tom všetko ťažkom, čo v týchto časoch prežívame, som sa viackrát sám seba pýtal, či to vlastne má zmysel. Či má zmysel otvárať múzeum... Dospel som k jednoznačnému záveru- že to zmysel má. A práve v dnešných dňoch sa ukazuje, že je to dokonca nevyhnutné. Múzeum má totiž okrem zhromažďovania a zachovávania trojrozmerných predmetov aj dôležitú výchovno-vzdelávaciu funkciu. Práve reformácia podnietila rozvoj vzdelanosti, otvorila človeku možnosť kriticky myslieť. Bola to reformácia, ktorá postavila reálny, úprimný záujem o veci a javy proti slepému fanatizmu... Verím, že aj toto múzejné zariadenie môže byť na osoh celej našej spoločnosti, pre všetkých, ktorí chcú premýšľať a hľadať pravdu.“
"Múzeum Lutherovej reformácie na Slovensku" vzniklo 19. júna 2020. Stalo sa tak približne deväťdesiat rokov po tom, čo podobná myšlienka zaznela z úst Jána Gömörihona na zasadnutí generálneho konventu. V letných mesiacoch 2020 bola v priestoroch na Palárikovej 20 inštalovaná prvá provizórna stála expozícia. Od septembra sa zároveň začalo s prípravou jej doplnenia a modernizácie, ktorá bola realizovaná v spolupráci s občianskym združením HELP. Tieto práce boli ukončené a odovzdané 2.12.2021. Múzejné zariadenie bolo slávnostne otvorené a sprístupnené verejnosti 10. marca 2022.
Reformácia nebola zďaleka len náboženským pohybom, ktorý chcel odstrániť z cirkvi nešváry, ale stala sa významným impulzom rozvoja kultúry a vzdelanosti, všade tam, kam sa jej myšlienkam podarilo preniknúť a zakoreniť sa. Reformačné myšlienky, ale aj evanjelická cirkev augsburského vyznania a jej osobnosti zohrali dôležitú úlohu pri vývoji našej národnej identity. Múzeum Lutherovej reformácie na Slovensku má ambíciu priniesť nielen informácie, dotyk s históriou, ale ponúka návštevníkovi i možnosť, odpovedať si na dôležité životné otázky.
Už z názvu múzejného zariadenia je zrejmé, že jeho expozícia je zameraná na príchod a etablovanie sa nemeckého prúdu reformácie na územie dnešného Slovenska. Aby sme expozíciu zasadili do kontextu predošlého vývoja, rozhodli sme sa aspoň v náznakoch rozpovedať aj príbeh predreformácie a nemeckej reformácie. Tejto téme je venovaný priestor schodiska, kde sa zároveň celá expozícia začína. Zvolený koncept je zároveň symbolický. Tak ako sa reformačné myšlienky z nemeckých zemí šírili až na naše územie, aj my vystupujeme po schodisku, aby sme vošli do miestnosti, v ktorej sa reálna expozícia začína. Na schodisku nás upúta replika vitráže zo zámockého kostola vo Wittenbergu, znázorňujúca hlavnú myšlienku reformácie, bytostné zameranie sa na Pána Ježiša Krista, Jeho zásluhy, obeť, víťazstvo, lásku.
Cez dvere, na ktorých je pribité faksimile 95. Lutherových téz pomyselne vstupujeme na územie dnešného Slovenska. Prvá miestnosť expozície je venovaná príchodu reformačných myšlienok na naše územie a ich ďalším osudom. S príbehom Lutherovej reformácie na našom území návštevníka oboznamujú štyri informačné tabule a umocňujú ho repliky portrétov habsburských panovníkov, predmety kultúrnej hodnoty a iné výtvarné prvky. Otvorená truhlica z fragmentami kníh nás odkazuje na nepriateľský postoj panovníckeho dvora a na ničenie reformačných spisov, vystavené kalichy podčiarkujú jeden zo zápasov a zároveň praktických dôsledkov reformácie – prijímanie pod bojím. Organové píšťaly nám pripomínajú dôležitú úlohu hudby v duchovnom živote kresťana, tak ako to zdôrazňoval Martin Luther. Replika obrazu nad vitrínou z kalichmi, ktorý je symbolickým stvárnením augsburského vyznania nám pripomína, že aj naši predkovia si potrebovali znovu zadefinovať, čomu vlastne veria. A to je zároveň posolstvom tejto miestnosti. Mala by viesť návštevníka k premýšľaniu nad vlastným životným presvedčením, hodnotami, viesť ho k otázke – čomu vlastne verím? Prečo a za čo sa vlastne oplatí žiť na tomto svete?
Nasledujúca miestnosť je venovaná 17. storočiu, ktoré charakterizuje hlavne začiatok oficiálneho fungovania Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania po Žilinskej a Spišsko-podhradskej synode, ale aj protireformácia, rekatolizácia, zápasy luteránov o reformačné myšlienky, o svoju vieru. Historický kontext vykresľujú informačné tabule, ale aj dve mapy. Ide o jedinečné originálne mapy vytvorené Petrom Rybárom a Jurajom Majom špeciálne pre túto expozíciu. Jedna z nich dokladuje početnú prevahu evanjelikov na území dnešného Slovenska v prvej tretine 17. storočia, druhá zobrazuje miesta evanjelických cirkevných zborov po Šopronskom sneme. V strede miestnosti je umiestnená veľká vitrína, v ktorej sú vystavené Biblie, biblické pomôcky, postily, Tranovského kancionále z rôzneho obdobia, doplnené bohoslužobnými nádobami. Umiestnenie Biblie a spevníka v strede miestnosti nie je náhodné. Tieto dve knihy plnili v živote evanjelikov po stáročia kľúčovú úlohu, čo je pochopiteľné. Veď jednou zo štyroch základných reformačných zásad je zásada Sola scriptura – jedine Písmo, Sväté. Nenahraditeľnú úlohu zohrával aj spevník Cithara sanctorum, ktorý mal význam nie len pre osobný duchovný život veriacich, ale zároveň v nich významným spôsobom utvrdzoval učenie evanjelickej cirkvi. Určitým spestrením tejto miestnosti je stará skriňa – interne ju voláme aj Pandorina skrinka, pretože jej vnútro je venované utrpeniu prenasledovaných evanjelikov. Táto miestnosť by mala návštevníka postaviť pred otázku, či si dokáže za svojim presvedčením stáť? Ak je veriaci, či dokáže nasledovať Krista aj navzdory nepohodliu, výsmechu, trápeniu.
Ďalšou v poradí je miestnosť, v ktorej sa práve nachádzame. Je venovaná 18. storočiu, ktoré bolo charakteristické jednak tichou postupnou rekatolizáciou, ale i upevňovaním si akého takého postavenia evanjelikov v rámci spoločnosti, ktoré reprezentovali hlavne svetskí patróni. Je to aj storočie postupného rozvoja vzdelávania a vzdelanosti. Hádam najvýraznejšími osobnosťami jeho prvej polovice boli traja evanjelickí duchovní – Daniel Krman, Matej Bel a Samuel Hruškovic. Každý z nich prispel svojim dielom k napredovaniu života evanjelickej cirkvi. Daniel Krman hlavne vydaním prvej tlačenej Agendy, Matej Bel iste reformou vzdelávania na Bratislavskom gymnáziu, či praktickou angažovanosťou počas fungovania náboženskej komisie v Pešti, Samuel Hruškovic novým vydaním a obohatením Cithary Sanctorum. Príbehy týchto troch mužov stručne rozpráva knižnica, v ktorej je okrem iného umiestnená Krmanova knižnica z Myjavy. Obsahuje niekoľko diel z osobného vlastníctva Daniela Krmana. Mateja Bela reprezentuje aj portrét a jeho hádam najznámejšie dielo – Noticie. Nad knižnicou visia portréty prvých štyroch generálnych dozorcov evanjelickej cirkvi. Historické fakty, ktoré sprostredkúvajú informačné tabule sa končia vydaním Tolerančného patentu a Peštianskou synodou. Posolstvo tejto miestnosti nadväzuje na tie predošlé – vieru a pevné presvedčenie, treba doplniť aj vytrvalosťou a usilovnou prácou. Nestačí mať ideály, treba ich aj pretaviť do reálnej služby a práce, vtedy dostávajú konkrétnu podobu.
Nasledujúca, neveľká miestnosť je venovaná 19. storočiu. Toto storočie charakterizuje najmä obnovovanie evanjelických cirkevných štruktúr a zápas o rovnoprávnosť s rímskokatolíckou cirkvou. Do toho vstupujú veľké témy a udalosti – zápas o úniu s kalvínmi, revolúcia 1848/49, patentálne hnutie, maďarizácia. Na program dňa sa dostávajú otázky finančného zabezpečenia cirkvi, ale aj jej služobníkov na dôchodku. Vzniká nový spevník, pri ktorom sa stretli nadaný slovenskí básnici, koncom storočia vychádza Baltíkova agenda. Práve veľký portrét rozporuplného biskupa Baltíka, ktorý sa i napriek nádejam do neho vkladaným nechal unášať maďarizačným prúdom, ako by zosobňoval rozporuplnosti konca 19. storočia. Dominantným prvkom celého priestoru je interaktívny panel s portrétmi Slovákov – evanjelikov, ktorých dielo je prínosom pre literatúru, vedu, kultúru a zohrali svoju rolu pri sebauvedomovaní slovenského národa.
Priestory múzejného zariadenia na tomto poschodí uzatvára malá, skromná miestnosť – venovaná sociálnej a charitatívnej práci. Pripomína niektorých z dlhého radu dobrodincov, ktorí podporovali službu evanjelickej cirkvi štedrými finančnými prostriedkami. Nakoniec aj táto budova je darom. Evanjelickej cirkvi ju venovala pani Mária Pliešovská. Posledná miestnosť zároveň pripomína diakonickú prácu. Sirotince, starobince, nemocnice a rôzne iné ustanovizne sa stali zhmotnením viery a lásky. A tak to má byť. S vierou ruka v ruke má kráčať aj služba blížnym, nezištná pomoc.
Keďže sme nechceli ukončiť prezentáciu dejín našej cirkvi na začiatku 20. storočia, rozhodli sme sa, nakoľko sa to dalo, využiť pre expozíciu aj vstupnú chodbu. Tá aspoň v náznakoch prináša informácie o ďalšom vývoji Evanjelickej cirkvi v období počas prvej polovice 20. storočia i počas obdobia komunizmu.
Múzeum Lutherovej reformácie na Slovensku na Palárikovej ulici č. 20 v Bratislave je pre verejnosť otvorené v stredu a vo štvrtok od 10.00 hod. do 16.30 hod. a v piatok od 12.00 hod. do 16:00 hod. Kontakt: archiv@ecav.sk alebo 0905 369 117 a 0918 828 024. Všetky aktuálne informácie nájdete na webovej stránke: centrumhistorie.ecav.sk