Jubileum sociálnej služby košeckej diakonie

Jubileum sociálnej služby košeckej diakonie


Na Veľký piatok sa už tradične v Stredisku Evanjelickej DIAKONIE Košeca (SED) konajú sviatočné služby Božie s vysluhovaním sv. Večere Pánovej. A to za účasti nielen klientov, personálu, rodinných príslušníkov našich klientov ale aj mnohých vzácnych hostí. Tohtoročný sviatok Veľkého piatku bol o to významnejší, lebo sa konal v jubilejnom roku 20. výročia posviacky tohto, dnes najväčšieho sociálneho účelového zariadenia ECAV na Slovensku v sieti Evanjelickej diakonie. 

Stredisko vzniklo v roku 1997 a popri prevádzkovaní terénnej opatrovateľskej služby sa rodil projekt realizácie výstavby ústavného zariadenia. Po 6 rokoch teda v roku 2003 bolo SED slávnostne posvätené. Za 20 rokov tu prežilo jeseň života cez 800 klientov pri kapacite 70 lôžok, o ktorých sa v duchu kresťanskej lásky stará kolektív 45 zamestnancov a mnohých dobrovoľníkov. 

Na úvod sviatočných služieb Božích sa k veľkému počtu zhromaždených, nielen v kaplnke, ale i v priľahlých priestoroch prihovoril a zároveň privítal hostí zakladateľ a horlivý budovateľ SED, jeho správca Ľubomír Marcina, nestor novodobej histórie ED ECAV na Slovensku. Teda v aktívnej službe jej najstarší pracovník. Organovou hrou poslúžil mladý brat Samko Boško, študent gymnázia a kantor v CZ Považská Bystrica. Spevom spestrila bohoslužobné zhromaždenie skupina zo Záriečia. 

Kazateľ slova Božieho, brat senior TUS, Marián Kaňuch, svoju sviatočnú kázeň založil na základe sv. textu: J 15,13: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov“. Láska sa prejavuje v službe druhým. Praktická láska je viditeľná cez službu diakoniu. Najväčšmi Kristus ukázal svoju lásku, keď položil život za nás. Oltárny kríž nás na to upozorňuje a svietniky pomáhajú nielen niesť sviece, ale symbolický ukazujú na pravé svetlo, ktorým je Kristus.

Po kázni slova Božieho nasledovalo posvätenie nového oltárneho kríža a svietnikov bratom seniorom. Liturgiou poslúžili brat Ondrej Rišiaň a Ľubomír Marcina, ktorý zároveň za asistencie brata riaditeľa Marcela Breče prisluhoval sv. Večeru Pánovu. Nasledovali príhovory starostu obce a prvého podpredsedu ZMOSu, Radomíra Brtáňa, ako aj gen. riaditeľa v.v. Považskej Cementárne Ladce, Antona Barcíka. Po sólospeve „Blízko kríža... “ nasledovalo poďakovanie v podaní br. Ľubomíra Marcinu, nielen za 20 rokov konkrétnej, požehnanej služby, ale aj za 2 posledné projekty, zrealizované na sklonku minulého roka a dokončené v prvých mesiacoch tohto roka. Spomenul náročnú výmenu kotolne, ku ktorej pribudol solar-system na ohrev vody a terapeutický park, ku ktorému pribudol pozdĺž celej budovy prístrešok s lavičkami a krásnou fontánou uprostred záhradného parku. Tieto finančne náročné projekty mohli byť zrealizované vďaka ochote a ústretovosti našich sponzorov a dobrodincov, predovšetkým Považskej cementárne Ladce, Drevopalu Ladce, VÚC Trenčín, Obecnému úradu Košeca, Turčianskemu seniorátu, ako aj jeho 18 cirkevným zborom, ktoré naše projekty finančne podporili, Myjavskému seniorátu, Ústrediu ED, Žilinskej diecéze RKC, Ilavskému dekanátu RKC, mnohým kňazom ECAV, ako aj kňazom bratskej RKC, spolupracovníkom z diecéznych charít RKC z Košece a Ladiec, našim dobrodincom ako aj rodinným príslušníkom našich klientov. Tieto práce k našej spokojnosti vykonala firma Jozefa Ondlevca z Košeckého Podhradia, firma Mestkrov z Ilavy a stavebná firma manželov Haláčových z Púchova. Vďaka patrí vedeniu a kolektívu zamestnancov SED, ktorí s pochopením a za plnej prevádzky boli týmto projektom s veľkým pochopením a trpezlivosťou nápomocní. V závere svojho príhovoru, správca br. Ľubomír Marcina zaspomínal na dobu temna, kedy pred 40 rokmi spolu so sestrou Annou Pastorkovou, horlivou činovníčkou z CZ Záriečie, zorganizovali autobusový zájazd do Lutherstadt-Wittenbergu na oslavy 500. výročia narodenia Dr. M. Luthera. Sestra Pastorková, ako predsedníčka Červeného kríža, za veľkého rizika zneužila pečiatku, ktorú dala na objednávku autobusu vtedajšej CK Čedok. 

Na záver zaznelo v modlitbe poďakovanie za všetko požehnanie, ktorému sa SED v Košeci za uplynulé roky dostalo a naďalej dostáva, aby tu mohla pokračovať aj ďalšie roky praktická kresťanská služba lásky – diakonia, ale aj viditeľná kresťanská misia, ktorú tento svet veľmi potrebuje. Pán nech všetkých bohato žehná a odplatí ochotu, pomoc a štedrosť pre núdznych, trpiacich chorobou a starobou, v zmysle slov ev. kňaza Wilhelma Löheho – „Čo chcem? Chcem slúžiť. Komu chcem slúžiť? Pánovi v Jeho biednych a pustených. Čo je mojou odmenou? Neslúžim pre odmenu a pre vďaku, ale z vďaky a z lásky. Mojou odmenou je, že smiem slúžiť.“

Galéria k článku

Jakub Rosa