Ján Bunčák: „Ak niekto nahlas kričí, ešte to neznamená, že má pravdu.“

Ján Bunčák: „Ak niekto nahlas kričí, ešte to neznamená, že má pravdu.“

Fond finančného zabezpečenia, z ktorého sa vyplácajú príplatky ku mzdám duchovných, má za sebou rok existencie. Napriek tomu, že sa oň zaujímajú ostatné cirkvi a je pozitívne hodnotený ministerstvom kultúry, na domácej pôde čelí systematickému spochybňovaniu a diskreditácii. Je fond transparentný? Na aké účely boli prostriedky doposiaľ použité? Ako príplatky ku mzdám ovplyvnia dôchodkové zabezpečenie farárov? O rozhovor redakcia požiadala farára Jána Bunčáka, riaditeľa Generálneho biskupského úradu ECAV. 

Základná a rámcová otázka znie, prečo je dôležité, aby cirkevné zbory príspevky do fondu odvádzali? 
Sme spoločenstvo evanjelickej cirkvi, ktoré si vytvorilo spoločný organizačný a právny rámec, a preto je samozrejmé, že zákon sa má dodržiavať. Synodu, ktorá Fond finančného zabezpečenia (FFZ) zriadila ústavným zákonom, tvoria zástupcovia cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov. Je to de facto „cirkevný parlament“. A  ak najvyšší zákonodarný orgán schválil určitú formu finančného zabezpečenia cirkvi, tak by sme to mali všetci rešpektovať. 

Jeden komentár pod facebookovým statusom príspevok do fondu označil za „výpalné“ vynucované Zborom biskupov. 
FFZ neschválil Zbor biskupov. Legislatívny návrh bol najskôr predložený Generálnemu presbyterstvu, a to ho v súlade s cirkevnými predpismi predložilo na posúdenie Právnemu výboru, ktorý k  nemu vypracoval stanovisko. Následne synoda schválila jednak cirkevný ústavný zákon o  finančnom zabezpečení cirkvi, zriadila FFZ a  schválila jeho štatút. Okrem toho vybrala aj model výpočtu príspevku, ktorý majú jednotlivé zbory do fondu odvádzať.

Pre fungovanie systému je dôležitá transparentnosť. Aké konkrétne kroky ste podnikli pre jej zvýšenie? 
Prvá vec, ktorú sme urobili, je, že sme vyčlenili jeden z účtov ECAV špeciálne pre potreby Fondu finančného zabezpečenia. Nevytvárali sme nový účet, použili sme jeden z  existujúcich. Všetky finančné prostriedky z tohto účtu, ktoré nemali nič spoločné s FFZ, sme previedli na iné účty. To všetko preto, aby sa financie navzájom nemiešali a aby boli pohyby na účte prehľadné. Na web stránke ecav.sk sú priebežne aktualizované informácie o stave fondu – o príjmoch, výdavkoch, zostatkoch a počtoch farárov, ktorí príplatky ku mzde poberajú. 

Neustále spochybňovanie fondu a  nakladania s prostriedkami, a to dokonca aj zo strany jedného z  členov Generálneho presbyterstva (GP), len prehlbuje nedôveru voči nastavenému systému v čase, keď je ešte krehký.
Prostriedky, ktoré prichádzajú do fondu od januára 2021, sa doteraz použili iba na príplatky ku mzdám duchovným. Ani jeden jediný cent nebol použitý na iný účel. A to napriek tomu, že štatút FFZ umožňuje 10 % zo zostatkových prostriedkov fondu použiť na programové ciele. Každý generálny presbyter si môže vyžiadať podrobný výpis z účtu FFZ ku konkrétnemu dátumu, ktorý mu vystaví ekonomické oddelenie Generálneho biskupského úradu (GBÚ). 

Synoda schválila aj vzorec výpočtu odvodu do FFZ. Ako si môžu cirkevné zbory (CZ) skontrolovať, či je výpočet správny. a ako majú postupovať v prípade nezrovnalostí? 
Vzorec pre výpočet je zverejnený v cirkevno­‑právnych predpisoch, takže si ho môžu sami overiť. Už niekoľko dozorcov, účtovníkov, hospodárskych pracovníkov alebo duchovných ma požiadalo, aby som im vzorec vysvetlil, čo som rád spravil. Ak aj došlo k  nezrovnalosti alebo k  chybnému výpočtu, tak ho spôsobil ľudský faktor. Raz došlo k zámene počtu členov dvoch cirkevných zborov, ale chybu sme obratom odstránili. 

Drvivá väčšina zborov v uplynulom roku svoj príspevok do fondu uhradila, našli sa však aj neplatiči. Aké dôvody najčastejšie uvádzajú? 
Niektoré zbory povedali, že opravujú kostol, a  tak nemôžu platiť do FFZ. Jeden CZ adresoval na GBÚ list s vysvetlením, že ich prioritou je momentálne pomoc ukrajinským utečencom. Čo na to povedať? Asi len toľko, že aj iné zbory sa aktívne venujú utečencom a napriek tomu si plnia svoje povinnosti do FFZ. 
Ak dostanem napr. výmer dane z  nehnuteľností od mesta alebo obce – a aj tá sa oproti minulosti zvýšila – musím ju zaplatiť bez ohľadu na to, či sa mi to páči alebo nepáči, či mám alebo nemám v  rodinnom rozpočte práve iné výdavky. Nemôžem jednoducho zvolať rodinnú radu, ktorá rozhodne, že dane platiť nebudeme. Nemôžem sa pritom odvolávať ani na to, že rodina je základ spoločnosti a že z nej pochádza všetka moc v štáte. Svoju rozhodovaciu právomoc sme delegovali na svojich zástupcov. Ak vláda na úrovni štátu alebo synoda na úrovni cirkvi prijme rozhodnutie, máme ho rešpektovať. 

Ako postupovať v  prípade, ak má niekto voči synodou prijatému uzneseniu výhrady?
Ak sú výhrady napr. proti samotnému zneniu cirkevného ústavného zákona alebo štatútu FFZ, tak je možné podať návrh na legislatívnu zmenu v súlade s cirkevno­‑právnymi predpismi (CPP). Tzn. prostredníctvom generálneho presbyterstva a právneho výboru, ktorý návrh posúva synode. Iba synoda, ktorá zákon prijala, ho môže aj zmeniť. Ak takýto návrh získa potrebnú väčšiu, tak bude upravený. Generálne presbyterstvo (GP) každý návrh, ktorý spĺňa formálne náležitosti, posúva ďalej na právny výbor a synodu. Nezaoberá sa jeho obsahovou stránkou, len konštatuje, či bol alebo nebol podaný v súlade s CPP. 

Máte informácie o tom, že by bol na tohtoročné júnové zasadnutie synody podaný návrh na legislatívnu zmenu systému financovania? 
Doposiaľ žiadny oficiálny návrh podaný nebol. Viem však, že sa uvažuje o viacerých návrhoch na úpravu výšky finančných príspevkov, ktorými sa bude v  najbližšej dobe zaoberať GP a Generálny hospodársky výbor. 

To, či sa budú príplatky zvyšovať, zrejme závisí do toho, či bude vo fonde kumulovaná dostatočná finančná rezerva, ktorá je témou diskusií generálneho presbyterstva. Prečo je tvorba rezervy dôležitá?
Príspevky ku mzdám duchových sa z  fondu začali vyplácať polroka na to, ako sa začal napĺňať – 1. júla 2021 (teda v čase, keď ešte nebolo jasné, či si zbory všetky svoje pohľadávky do konca kalendárneho roka uhradia, pozn. red.). Preto teraz musíme mať zabezpečenú dostatočnú rezervu. Najprv treba peniaze mať a  až potom z  nich môžeme čerpať. Synoda sa rozhodla vyplácať menej s tým, že neskôr uvidíme, aký silný fond bude a čo všetko si budeme môcť dovoliť. 

Ozývajú sa hlasy, že rezerva je príliš vysoká a príplatky ku mzdám duchovných nízke v porovnaní s celkovou výškou odvodu. 
Niekomu sa môže zdať, že sa nakumulovalo už veľa finančných prostriedkov a  že sa oveľa viac do fondu vkladá, ako sa z neho vypláca. Synoda však bola – aj na návrh Generálneho hospodárskeho výboru (GHV) – na začiatku veľmi opatrná, keďže si nikto nebol istý, ako a či sa bude fond napĺňať. V súčasnosti z fondu mesačne odchádza na príplatky ku mzdám cca 90-tisíc eur, polročne cca 550-tisíc eur. Ak by platili do FFZ všetky zbory a  vyplácali by sme príplatky všetkým duchovným, mesačný výdavok by bol na úrovni cca 115 – 120-tisíc eur. Je to dôležité aj preto, že farári starnú a po odpracovaní určitého počtu rokov prechádzajú do vyššieho platového stupňa, čo tiež zvyšuje tlak na rozpočet celej cirkvi a výdavkovú časť. Predpokladáme, že aj minimálna mzda sa bude ďalej kontinuálne zvyšovať. Zvyšuje sa aj minimálna hodnota stravných lístkov, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom. 

Koncom minulého roka sa hovorilo o  mimoriadnej synode. S akým cieľom mala byť zvolaná a prečo sa napokon nekonala? 
Mala byť zvolaná najmä kvôli zborom, ktoré do fondu neprispievali od samého začiatku – dôvodili tým, že nemali schválené rozpočty alebo na to neboli pripravené. Do konca roka však uhradili všetko, niektoré až v  poslednej štvrtej splátke a  nepovažovali za férový prístup, že ich duchovní nedostali príplatok ku mzde od samého začiatku, teda od 1. júla 2021. Fond je totiž nastavený tak, že duchovný dostane príplatok iba v prípade úhrady všetkých splátok ku konkrétnemu dátumu. Aj preto mala v decembri zasadnúť mimoriadna synoda – aby schválila výnimku pre doplatenie príspevku ku mzde farárom, ktorých zbory v  uplynulom roku uhradili všetky pohľadávky. 
Online zasadnutie synody však 4-členné predsedníctvo na poslednú chvíľu zrušilo (dôvodilo aj tým, že nie je možné zabezpečiť účasť verejnosti, preto by jej rozhodnutia mohli byť právne napadnuteľné, pozn. red.). Tento návrh by mal byť predložený teraz na riadne zasadnutie synody, ktorá sa bude konať 24. – 25. júna v Banskej Bystrici. 

Stretli ste sa už s výhradou, že GBÚ je nekompromisný a  zásadový, čo sa týka dodržiavania CPP a stanovených pravidiel?
Kto iný má dodržiavať cirkevno­‑právne predpisy, ak nie práve zamestnanci generálneho biskupského úradu, ktorý je de facto centrom ECAV? Zákon o finančnom zabezpečení aj štatút fondu je nastavený pomerne prísne a  musíme ho dodržiavať. Stalo sa aj to, že sa niektoré zbory – je jedno koho vinou – omeškali s  platbou o  niekoľko dní, týždeň alebo dva. Najbližší mesiac duchovný príplatok nedostal, až od ďalšieho po vyrovnaní záväzku. Verím, že sa cirkevné zbory poučili a nabudúce už na termín nezabudnú. 
Treba však pripomenúť aj to, že ak ku konkrétnemu dátumu nemá zbor záväzky dorovnané, tak dostane upozornenie. Má časový priestor približne tri týždne. Ak ani po tejto výzve zbor pohľadávky nevyrovná, tak GBÚ farárovi od ďalšieho mesiaca nesmie príplatok ku mzde poslať. Zákon musíme dodržiavať ako prví, je to naša povinnosť. Na jednej strane často počujeme výčitky, že nedodržiavame zákony a na strane druhej – ak sa to niekoho dotkne osobne – sa stretávame s výhradou, prečo sme príliš dôslední a rigorózni. Ani z voza, ani na voz – ale napriek tomu spávam dobre (úsmev). 

Príplatky ku mzde z  FFZ sú nenárokovateľnou položkou a dostávajú ich iba tí duchovní, ktorých zbory majú splnené pohľadávky voči fondu
Zmenili sa ich počty v porovnaní s minulým rokom? Ku koncu apríla tohto roku bolo duchovných poberajúcich príplatok o  čosi menej. Ale, paradoxne, napĺňanie fondu bolo za prvé tri mesiace roku 2022 o  niečo lepšie. Treba však počítať aj s tým, že niektoré zbory v prvej splátke uhradia odvod na celý rok. Pri 2. a 3. splátke už stav úhrad môže vyzerať inak. 

Zmena nastala aj pri vyplácaní funkčných príplatkov? 
Funkčný príplatok bol v  minulosti nárokovateľný, tzn. že sa vyplácal zo štátnych prostriedkov. Rozhodnutím synody je tento rok už nenárokovateľný a vypláca sa tiež z  FFZ – čo tiež zvyšuje výdavky fondu, aj keď nejde o vysokú sumu. 

Rieši zriadenie FFZ aj dôchodkové zabezpečenie farárov, o ktorom sa roky iba hovorilo? 
Samozrejme, priemerne mesačne farár k platu dostáva príspevok 235 eur v hrubom. K  tomu treba ešte pripočítať odvody zamestnávateľa vo výške 35,2 % hrubej mzdy, čo bude mať vplyv na dôchodkové zabezpečenie duchovných. Sú cirkevné zbory, ktoré sa rozhodli, že budú príspevok vyplácať priamo svojim duchovným, lebo si vypočítali, že ich to tak bude stáť ročne podstatne menej, než ako by mali prispieť do FFZ. Otázne je, či duchovný z  tohto príspevku odvádza dane ako zamestnanec a či dotyčný CZ ako zamestnávateľ za farára platí aj všetky štátom predpísané odvody, tzn. na daňový úrad, do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Je už na svedomí konkrétnych duchovných, ale aj cirkevných zborov, ak porušujú štátny zákon. 

Synoda napokon neschválila balíček sankčných opatrení, ktoré mali v prvom rade motivovať k dodržiavaniu zákona. Myslíte si, že je aj bez nich systém dlhodobo udržateľný? 
Pravda je taká, že ak cirkevný zbor neplatí, tak je postihnutý predovšetkým konkrétny duchovný. Ak by záležalo len na ňom, tak by možno zaplatil. Takáto politika cirkevných zborov je však dvojsečnou zbraňou, ktorá sa raz môže obrátiť proti nim. Raz príde čas, že zbor bude potrebovať obsadiť kňazskú stanicu a  oslovený farár sa môže zaujímať o to, či má vyplatený príspevok do FFZ a či bude dostávať príplatok ku mzde. Nie je to, samozrejme, rozhodujúce, ale v dnešnej dobe, keď všetko dražie, je aj táto stránka veci dôležitá. Nehovoriac o tom, ako bude vyzerať spomenutý dôchodok farára, ak celý život platí odvody do štátu iba z  minimálnej mzdy. 

FFZ najviac pomáha farárom v  malých cirkevných zboroch, ktoré do fondu odvádzajú oveľa nižšiu sumu, než aká sa objaví na výplatnej páske ich farára. Je to teda aj o solidarite, ktorú často len deklarujeme? 
Áno, ak sa CZ rozhodnú neprispievať do fondu, tak sabotujú vlastnú cirkev a nie sú solidárne s  menšími a  finančne slabšími zbormi, ktoré nedokážu pokryť príplatky na svojich duchovných. A takých zborov je asi tretina. Cirkevné zbory by sa mali naučiť pozerať nielen na svoju vlastnú peňaženku, ale aj na slabšie zbory, odkázané na podporu väčších. Podobne ako ECAV na Slovensku dlhoročne podporujú partnerské cirkvi v  Nemecku. Nastal čas, aby sme už niesli zodpovednosť sami za seba a vedeli sa o seba postarať vlastnými silami a schopnosťami. 40-ročná komunistická éra nás odnaučila samofinancovať cirkev. Zvykli sme si na dotácie od štátu a zahraničných cirkví. Cieľom je sebestačnosť – nielen na individuálnej úrovni CZ, ale aj cirkvi ako celku, kde silnejší podporujú slabších. Aj keď treba povedať, že v  menších CZ je zvyčajne ochota dávať väčšia. 

Čo hovoria štatistiky o darcovstve? 
Podľa prieskumu sa miera darcovstva pohybuje medzi 30 – 70 eurami ročne na osobu – po započítaní všetkých ročných príjmov a  bez ohľadu na to, o  akom veľkom cirkevnom zbore hovoríme. Samozrejme, sú aj extrémy, ktoré sa na jednej aj druhej strane vymykajú z  priemeru. Do tohto ročného priemeru sú započítaní aj tí, ktorí do cirkvi patria, ale finančne ju nepodporujú. Skúsenosť hovorí, že na potreby cirkvi prispieva približne 1/3 evidovaných evanjelikov. 

Nepriamym následkom zriadenia FFZ mala byť reštrukturalizácia „zdola“, ku ktorej ECAV nebola schopná dospieť niekoľko desiatok rokov. Máte informácie o tom, že sa tak deje a  dochádza k  postupnému zlučovaniu zborov? 
Minimálne o jednom takom prípade vieme v  Rimavskom senioráte, môžu však o  tom uvažovať aj ďalšie cirkevné zbory. Raz mi volal dozorca jedného malého CZ, s  ktorým sme veľmi slušne a  vecne diskutovali o problematike FFZ a financovaní cirkvi. Išlo o  zbor, ktorý je administrovaný už 50 rokov. Polstoročie je prakticky bez vlastného farára. Otázka znie, prečo sa už dávno nezlúčil s CZ, ktorý ho administruje. To, že existuje samostatne, je ekonomický nezmysel. Keby došlo k zlúčeniu, v princípe by sa na ich duchovno­‑náboženskom živote nič nezmenilo. Služby Božie, biblické hodiny, krsty, sobáše, pohreby... by mali zabezpečené tak ako doteraz. 

Nie je to však jednoduchý proces – nestačí, aby zlúčenie chcel samotný CZ, ale aj ten druhý, s ktorým by sa mal zlúčiť. 
Preto by mali do týchto procesov aktívne vstupovať aj senioráty a dištrikty, aby pokojne a vecne diskutovali so všetkými zainteresovanými stranami. Niektoré zbory už nemajú ani vlastnú poštovú adresu a farský úrad. Prehľadná tabuľka o  výsledkoch volieb generálneho dozorcu prezrádza, v akom stave sú cirkevné zbory. Boli konventy, na ktorých sa zúčastnilo 5 – 6 ľudí, čo je naozaj na zamyslenie. 
Ďalšia otázka je, či niektoré CZ, vzhľadom na súčasnú situáciu, nemajú zbytočne zriadené kňazské, buď farárske alebo kaplánske miesta, za ktoré sa odvádza jedna mesačná minimálna mzda do FFZ ročne. Nie je na tom nič zlé, ide len o zreálnenie pohľadu na situáciu, v ktorej sa nachádzame. 

Ako obdobné problémy riešili partnerské cirkvi v zahraničí?
Medzi našimi cirkvami sú aj rozdiely, ale v globále riešia všetky cirkvi v Európe identické problémy. Keď reorganizáciou prechádzala Evanjelická cirkev stredného Nemecka, tak si stanovili minimálny počet členov zboru na jedno farárske miesto – v obciach 800, v  mestách 1 200. Neskôr počty ešte zvyšovali a zlučovali zbory, keď sa presvedčili, že im stále nevychádza na mzdy. 

Niektorí si kladú otázku, či tému financovania, pomerne nepopulárnu, ktorá nevynáša „politické body“, nebolo možné prokrastinovať – odsunúť na príhodnejšie časy. 
Už v roku 2018, keď základná hrubá mzda farára s praxou nad 30 rokov dosiahla výšku 646 eur v hrubom, sme začali v Združení evanjelických duchovných (ZED) hovoriť na túto tému s novým vedením cirkvi, pretože sme predpovedali, že mzda duchovného v najvyššom platovom stupni sa čoskoro – maximálne o 2 – 3 roky – začne rovnať minimálnej mzde. A to sa stalo práve v roku 2022, keď je minimálna mzda 646 eur. Naša predpoveď sa naplnila. Cirkev by si mala odpovedať na otázku, či chce, aby farár v dlhoročnej službe poberal rovnakú mzdu ako kaplán, ktorý práve skončil bohosloveckú fakultu. 

Aj keď je príspevok od štátu valorizovaný, rastie pomalšie ako minimálna mzda. Má ECAV záložný „plán B“ pre prípad úspechu protiofenzívnej kampane, ktorá Fond finančného zabezpečenia položí na lopatky?
Ak by fond prestal existovať, tak budú duchovným vyplácané také mzdy, na aké budú postačovať finančné prostriedky od štátu a  pre toľkých zamestnancov, koľkých si budeme môcť dovoliť. 

Aké je riešenie, aby bolo aspoň na minimálne mzdy? 
Jediným riešením je optimalizácia výdavkov. V Nemecku, ak sú manželia farári, tak nemôžu obaja pracovať v CZ na plný úväzok. Ak je manželka – farárka na materskej dovolenke, tak všetky jej povinnosti vykonáva jej manžel – farár, zbor nedostane na prechodné obdobie žiadnu výpomoc. Sú rôzne formy, akými sa snaží cirkev v zahraničí redukovať svoje výdavky a optimalizovať ich. 
Na GBÚ robíme všetko pre to, aby sme napr. na prevádzku úradu minuli pokiaľ možno čo najmenej peňazí a ušetrené prostriedky použili na mzdy duchovných. V  minulosti boli prostriedky na prevádzku účelovo viazané, teraz je však na samotnej cirkvi, ako s  nimi naloží. Na GBÚ sme už prijali viacero úsporných opatrení a sám som zvedavý, ako sa to po roku prejaví vo výdavkovej časti. 
Štatistické tabuľky ukazujú, že v  roku 2018 bolo na prevádzku GBÚ použitých 16 % prostriedkov zo štátneho rozpočtu, kým v roku 2021 už len 9 %. Do balíčka na mzdy duchovných tak išlo o 7 % finančných prostriedkov viac ako v minulosti. 

Prečo je také dôležité, aby sa cirkev mzdovým ohodnotením duchovných vážne zaoberala a prijala aj konkrétne opatrenia?
Je to vlastne základná otázka, ako čítame v Písme: „Hodný je pracovník svojej mzdy.“ Chcú mať cirkevné zbory farárov? Ak áno, tak by mali uvažovať nad tým, akú adekvátnu odmenu si zaslúžia, a či je ňou práve minimálna mzda. Štatistiky ukázali, že mzda duchovných sa pohybuje na úrovni upratovačiek a lesných robotníkov, aj keď majú vysokoškolské vzdelanie. Je to však aj otázka prežitia cirkvi – bez farárov nemá veľký zmysel a význam, záujem o štúdium teológie však dnes dosahuje kritickú hranicu. 

Netreba zabudnúť ani na to, že evanjelici dokážu prejaviť veľkú mieru solidarity pri zbierkach po požiaroch, ničivých povodniach alebo vypuknutí utečeneckej krízy na Ukrajine. Vedia sa spojiť a podporiť dobrú vec, ktorá je zmysluplná. 
Áno, ale ktovie, ako by táto podpora vyzerala, keby ju od začiatku niekto spochybňoval a tvrdil, že napr. z peňazí zo zbierok sa niekto obohatil. Alebo ak by niekto tvrdil, že na Mukačevskej v Prešove sa predsa nič nestalo a je to iba hoax. Keby na internet dával obrázky s komentárom: „Pozrite sa, veď ten panelák predsa stojí.“ V súvise s Fondom finančného zabezpečenia neustále narážame na spochybňovanie a zavádzanie. Ľudia by sa mali naučiť hľadať pravdu. A mali by si tiež uvedomovať, že slušnosť je zvyčajne tichá. Ak niekto nahlas kričí, rozčuľuje sa a vznáša rozličné obvinenia, ešte to neznamená, že má pravdu. 


Článok bol uverejnený v Evanjelickom Posli spod Tatier 12/2022. Ak aj vás zaujímajú informácie z diania v našej cirkvi, stačí poslať e-mail na: predplatne@tranoscius.sk, zavolať: 044/55 23 070, alebo napísať správu na Facebook - Vydavateľstvo Tranoscius.