Financovanie cirkvi je vecou všetkých jej členov

Financovanie cirkvi je vecou všetkých jej členov

Prinášame vám rozhovor s Jánom Bunčákom, predsedom Združenia evanjelických duchovných, ktorý bol uverejnený v Evanjelickom posli spod Tatier. 

Brat farár, ste predsedom Združenia evanjelických duchovných ECAV. Čo je hlavným cieľom existencie tohoto združenia?

Hlavné poslanie ZED je sformulované v jeho stanovách. Je ním pestovanie bratsko-sesterských vzťahov a modlitebného spoločenstva, napomáhanie sebavzdelávaniu, prehlbovanie vnútro-misijnej práce v cirkvi, ochraňovanie a zastávanie stavovských a sociálnych záujmov svojich členov tak, aby mohli plniť svoje poslanie v cirkvi a v spoločnosti, rozvíjanie kontaktov s duchovnými evanjelických cirkví v zahraničí, rozvíjanie ekumenických kontaktov s duchovnými iných cirkví v SR a v zahraničí, a napokon napomáhanie demokratickým a humanitným snahám v našej spoločnosti.

Vieme, že ste v posledných mesiacoch podnikli náročnú cestu takmer po všetkých seniorátnych pastorálnych konferenciách (SPK), na ktorých ste diskutovali o novom financovaní ECAV. Aké motívy vás viedli k tejto náročnej práci?

Absolvoval som informačné mítingy s členmi SPK desiatich seniorátov. Niekde boli prítomní aj dozorcovia, ekonómovia a účtovníci. Stretol som sa taktiež s predsedníctvami cirkevných zborov VD ECAV. Cieľom týchto stretnutí bolo informovať našich členov o aktuálnej situácii v súvislosti so zabezpečením financovania ECAV. Financovanie cirkvi totiž je a má byť vecou všetkých jej členov. Vo výbore ZED sme chceli, aby všetci mali k dispozícii všetky dostupné informácie. Teda aby vedeli, čo predchádzalo súčasnému stavu, aké sú prognózy ďalšieho vývoja a s ním spojené riziká, a taktiež, o akých modeloch financovania sa uvažuje. Mne osobne veľmi záležalo na tom, aby si ľudia v cirkevných zboroch boli schopní jednotlivé modely návrhov na financovanie cirkvi porovnať, aby nám svojimi pripomienkami a námetmi dali určitú spätnú väzbu, a taktiež aby svoje názory na finančnú reformu tlmočili svojim zástupcom na synode.

S akou odozvou ste sa stretávali? Bola ochota načúvať a riešiť pomenované problémy?

Účastníci informačných mítingov nielen počúvali, ale aj diskutovali, pýtali sa, vznášali pripomienky. V drvivej väčšine prípadov bola atmosféra veľmi dobrá. Bolo síce cítiť obavy z toho, ako takúto veľkú a zásadnú zmenu zvládneme, ale zároveň zaznievali slová o tom, že tak ako doteraz to už ďalej ísť nemôže. Nikto nepovedal, že má v pláne finančnú reformu bojkotovať.

Aké sú momentálne platy duchovných v ECAV?

Duchovní sú zadelení do 11. platových stupňov. Nástupná základná hrubá mzda kaplána sa rovná minimálnej mzde 580 €. Duchovný v najvyššom platovom stupni, ktorý je v kňazskej službe viac než 30 rokov, má základnú hrubú mzdu 645 €. K tomu treba ešte pripočítať funkčný príplatok a kvalitatívny príplatok.

Asi nie každý rozumie pojmu „kvalitatívny príplatok“. Môžete objasniť o čo ide? 

Kvalitatívny príplatok tvorí nenárokovateľnú zložku mesačnej mzdy duchovného, ktorou môže jeho nadriadený vyjadriť spokojnosť, ale aj nespokojnosť s jeho prácou. Zvyčajne je na úrovni 10% hrubej základnej mzdy dotyčného kňaza. Žiaľ, sú aj takí duchovní, ktorí kvalitatívny príplatok nemajú.

Aké platy by mali mať duchovní v našej cirkvi podľa predstáv ZED-u?

ZED navrhol mzdovú tabuľku a tabuľku funkčných príplatkov. Základom tabuliek je minimálna mzda a pre každý platový stupeň sú stanovené určité koeficienty. Pre rok 2021 navrhujeme, aby základná hrubá mzda kaplána nastupujúceho do kňazskej služby bola 659 € a základná hrubá mzda farára v najvyššom platovom stupni 967 €. K tomu treba pripočítať ešte funkčné príplatky. Kvalitatívne príplatky ZED nenavrhoval.

Máte predstavu, akým spôsobom získať potrebné finančné zdroje?

Vo Výbore ZED-u sme veľa diskutovali o tom, aký model financovania zvoliť. Boli to veľmi dobré rozhovory, pretože vo výbore sme kňazi z bohatších aj chudobnejších cirkevných zborov, a hľadali sme naozaj optimálne riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých. Napokon sme sa dohodli na troch pilieroch: poplatok za každé zriadené kňazské miesto 500 €, poplatok za člena a rok 3 €, a napokon poplatok vo výške 5% z príjmov cirkevného zboru (milodary, ofery, cirkevný príspevok, príjem z nájmu a príjem zo služieb). Za mimoriadne dôležitý považujem práve tento tretí pilier, ktorý predstavuje princíp solidarity bohatších zborov s chudobnejšími. Solidarita silného so slabým je charakteristickou črtou kresťanstva. Som pevne presvedčený o tom, že ako kresťan sa mám prejavovať nielen vo vyznaniach a sľuboch, ale aj v takých typicky hmotných veciach, akými sú povedzme peniaze.

Aké sú reakcie na vami navrhovaný spôsob financovania?

V prvom rade musím povedať, že na všetkých stretnutiach, ktoré som absolvoval, som zaznamenal súhlas s tým, že vo veci finančného zabezpečenia ECAV treba urobiť naozaj zásadné zmeny. Reakcie na návrh ZED-u boli niektoré vecné a konštruktívne, iné zasa viac vo forme akýchsi rétorických cvičení. Nepresvedčil ma napríklad argument, že návrh ZED je príliš náročný na výpočet a každoročné spracovanie. Alebo tvrdenie, že zbory s veľkými príjmami majú aj veľké výdavky. Tiež som sa stretol s názorom, že v chudobných zboroch je nízka miera obetavosti, a prečo by ich teda tí bohatší mali podporovať. Môžem potvrdiť, že v chudobnejších zboroch býva miera obetavosti o poznanie vyššia než v bohatých, ktoré sa častokrát spoliehajú najmä na svoje príjmy z majetku. Obetavosť cirkevníkov taktiež nemožno posudzovať iba na základe výšky cirkevného príspevku. Nižší cirkevný príspevok niekde totiž nahrádzajú vyššími oferami a milodarmi.

K dôležitým argumentom radím ten, ktorý hovorí, že zbory majú aj také príjmy, kedy sa im iba vracajú ich vlastné peniaze. To sú napríklad refundácie od nájomcov za energie, platby DPH alebo príjmy z predaja kníh a časopisov. To všetko sú však príjmy, ktoré možno v účtovníctve viesť ako príjmy v priebežných položkách. Tie máme zavedené v pokladničných denníkoch aj vo výkazoch o hospodárení, a preto ani tu zásadný problém nevidím.

Považujem za potrebné uviesť, že návrh ZED je veľmi flexibilný, jeho vyššie uvedené parametre možno ľahko a jednoducho upravovať. Na základe určitej spätnej väzby a pripomienok navrhujeme poplatok za každé zriadené kňazské miesto vo výške minimálnej mzdy, teda 623 €, poplatok na člena a rok 0,65% z minimálnej mzdy, čiže 4,05 €, a napokon poplatok 3% z príjmov (príjmy očistené od priebežných položiek). Výhoda tohto návrhu spočíva v automatickej valorizácii odvodov, keďže prvé dva piliere sú naviazané na minimálnu mzdu, a do systému by sa preto nemuselo zasahovať každý rok.

Vidíte aj nedostatky Vami navrhovaného modelu financovania?

Návrh ZED má podľa mňa jediný nedostatok, ktorý je však vlastný aj všetkým ostatným modelom. A tým je teoretická možnosť finančnej nedisciplinovanosti niektorých cirkevných zborov. Verím však, že naši veriaci si uvedomia, že tu nejde o jednotlivé zbory, ale o celocirkevný záujem. My všetci spolu tvoríme cirkev. Ak budeme držať spolu, dokážeme veľké veci. Ak nebudeme jednotní a budeme konať jedni proti druhým, samých seba odsúdime na neúspech.

V návrhu ZED vidím predovšetkým veľkú prednosť. V posledných týždňoch som veľa času strávil s kalkulačkou v ruke a na základe údajov zo všetkých cirkevných zborov môžem preukázať, že akýkoľvek model založený na filozofii paušálneho poplatku viac dolieha na chudobnejšie zbory. Model založený na filozofii princípu solidarity, ktorého súčasťou je poplatok vo forme určitého percenta z príjmu, zasa viac zaťažuje bohatšie zbory. Návrh ZED obsahuje obidva nástroje, a preto tento model možno podľa potreby na základe konkrétnych skúseností v budúcnosti nastavovať veľmi jemne a presne tak, aby bol čo najspravodlivejší pre všetkých.