Aj vám sa zdá, že farári by mali byť priam nadpozemské bytosti a prekvapí vás, keď ich stretnete nakupovať v obchode? Farári sú obyčajní ľudia, ktorí sa okrem starostlivosti o svoje ovečky, potrebujú venovať aj svojím koníčkom a záľubám. Stledujete novú PODCASTovú reláciu o voľnom čase evanjelických duchovných.
12.8.2025 vyšiel rozhovor s Marcelom Ištvánom, zborovým farárom v Sobotišti.
Marcel Ištván, evanjelický farár zo Sobotišťa, sa tri roky venuje rybárčeniu a desať rokov zbiera hodiny. Rybárčenie pre neho znamená úžasný relax, oddych, premýšľanie a spomalenie života. Rybárčiť začal už v detstve, ale k tomuto koníčku sa opäť vrátil po presťahovaní do Sobotišťa. Jeho dcéry sa k rybárčeniu nepridávajú, zatiaľ čo syn Jakub je netrpezlivý, no baví ho aktívne nahadzovanie pri love pstruhov.
12.8.2025 vyšiel rozhovor s Marcelom Ištvánom, zborovým farárom v Sobotišti.
Marcel Ištván, evanjelický farár zo Sobotišťa, sa tri roky venuje rybárčeniu a desať rokov zbiera hodiny. Rybárčenie pre neho znamená úžasný relax, oddych, premýšľanie a spomalenie života. Rybárčiť začal už v detstve, ale k tomuto koníčku sa opäť vrátil po presťahovaní do Sobotišťa. Jeho dcéry sa k rybárčeniu nepridávajú, zatiaľ čo syn Jakub je netrpezlivý, no baví ho aktívne nahadzovanie pri love pstruhov.
Brat Marcel rozlišuje medzi lovom kaprov a pstruhov, keďže ide o úplne iné ryby s odlišným správaním a vyžadujú si inú prípravu. Kapor je pokojná, možno lenivá ryba, ktorá potrebuje čas a je vyberavá na návnady. Pstruh je naopak veľmi pozorná, špecifická a rýchla ryba, ktorá dokáže vyskočiť z háčika. Marcel prirovnáva ryby k ľuďom, ktorí sú tiež špecifickí a rôzni. Táto analógia mu pomáha pri príprave kázní, kde musí nájsť správny „háčik“ a „návnadu“, aby evanjelium oslovilo rôznorodé publikum. V kostole sú podľa neho „kapre“ aj „pstruhy“ a je ťažké zamerať sa v kázni na všetkých.
Sám seba momentálne vníma ako „kapra“, ktorý sa učí spomaľovať a vychutnávať si život, zatiaľ čo v mladosti bol skôr „pstruhom“. Jeho manželka je stále „pstruhom“, zaneprázdnená prácou a domácimi povinnosťami, a nemá túžbu ísť s ním na ryby. Marcel často vstáva už o 4:00 ráno, aby išiel na ryby, kým sú deti doma a manželka v práci. Počas rannej rybačky na pstruhy premýšľa, modlí sa a sleduje vodu, aby našiel najzrozumiteľnejší spôsob, ako priniesť evanjelium. Pri love kaprov má viac času sadnúť si a čítať kresťanskú literatúru alebo Bibliu.
Názorné pomôcky, ako udica, vareška či terč so šípom, používa aj vo svojich kázňach. Verí, že vizuálne pomôcky pomáhajú ľuďom lepšie si zapamätať posolstvo (nad 50% vizuálne, 70-80% dotykom). Nedávno ulovil 77 cm dlhého kapra listovca, ktorý mu zdvihol adrenalín, keďže s ním bojoval. Veľké kapre väčšinou púšťa, pretože nie sú chutné a môžu zapáchať bahnom. Ideálny kapor na jedenie má 40 až 60 cm, zatiaľ čo pstruhy si necháva všetky, pretože sú vynikajúce a majú málo kostí. Vždy má pripravený rybársky preukaz, zapísaný revír a ulovené ryby pre prípad kontroly.
Brat Marcel Ištván zbiera hodiny už desať rokov, pričom jeho zbierka sa začala budíkom, ktorý ho očaril v bazáre v Rožňave. Ľudia mu často nosia svoje staré alebo nefunkčné hodiny, ktoré nikdy neodmietne, pretože pokazené slúžia na náhradné diely. Snažil sa aj sám opravovať hodiny a učil sa od hodinára, ktorý mu odovzdal svoje knihy. Najvzácnejšie hodinky pre neho sú „Marvinky“ po starom otcovi, ktoré majú pre neho obrovskú sentimentálnu hodnotu, lebo s nimi má spojené spomienky na starého otca a ich príbehy. Hodinky starého otca dokonca prežili, keď boli počas vojny pod tankom. Ľudia mu často odovzdávajú hodiny aj s príbehmi zo svojho života, čo mu pomáha zblížiť sa s nimi. Hodnotovo jeho hodinky nie sú drahé (väčšinou do 500 €), ale sú vzácne pre ich pôvod (československé, nemecké, ruské).
Ako zberateľ hodín vníma čas inak a neustále si uvedomuje jeho plynutie a tikot. Niekedy musia doma zastavovať hodiny, aby návštevy mohli v noci spať, keďže tikot im prekáža. Jeho rodina si na tikot zvykla a ticho je pre nich niečo nezvyčajné. Marcel vníma symboliku času a hodín ako Božie výpovede, pripomínajúc si, že „Boh má v rukách naše časy“. Pri rybárčení vníma symbol, ako priniesť evanjelium ako „návnadu“, ktorá má „pichnúť“ do srdca človeka, aby si uvedomil, čo je v živote dobré a zlé.
Cirkevníci ho podporujú v jeho koníčkoch, napríklad konfirmanti mu darovali rybárske potreby. Niekedy má výčitky, keď na rybách preženie čas a zabudne na domáce povinnosti, ale snaží sa z toho poučiť. Rád chodí na ryby s ľuďmi zo zboru, najmä s konfirmantmi, a váži si ich záujem.
Začiatočníkom odporúča, aby si najprv vyskúšali rybárčenie s niekým skúseným, namiesto toho, aby si hneď kupovali drahé vybavenie. Rybárčenie ho učí trpezlivosti a čakať na správny okamih, a pripomína mu, že nie vždy sa všetko podarí podľa ľudských predstáv, ale podľa Božieho cieľa. Aj keď nič nechytí, čas strávený pri vode je časom na rozmýšľanie. Verí, že človek by mal dať Bohu šancu „chytiť sa“, lebo Boh vie, čo je pre neho dobré. Marcel pozýva divákov, aby ho prišli navštíviť alebo s ním išli na ryby, keďže rybárčenie je aktívny oddych, ktorý stojí za to.
Cirkevníci ho podporujú v jeho koníčkoch, napríklad konfirmanti mu darovali rybárske potreby. Niekedy má výčitky, keď na rybách preženie čas a zabudne na domáce povinnosti, ale snaží sa z toho poučiť. Rád chodí na ryby s ľuďmi zo zboru, najmä s konfirmantmi, a váži si ich záujem.
Začiatočníkom odporúča, aby si najprv vyskúšali rybárčenie s niekým skúseným, namiesto toho, aby si hneď kupovali drahé vybavenie. Rybárčenie ho učí trpezlivosti a čakať na správny okamih, a pripomína mu, že nie vždy sa všetko podarí podľa ľudských predstáv, ale podľa Božieho cieľa. Aj keď nič nechytí, čas strávený pri vode je časom na rozmýšľanie. Verí, že človek by mal dať Bohu šancu „chytiť sa“, lebo Boh vie, čo je pre neho dobré. Marcel pozýva divákov, aby ho prišli navštíviť alebo s ním išli na ryby, keďže rybárčenie je aktívny oddych, ktorý stojí za to.