Ekumenická pobožnosť v rámci TMJK v Trnave

Ekumenická pobožnosť v rámci TMJK v Trnave MICHAL LIPOVSKÝ

V Kostole svätej Anny v Trnave slávili v nedeľu 22: januára 2023 celoslovenskú ekumenickú bohoslužbu. Stretli sa tu členovia a pozorovatelia Ekumenickej rady cirkví a predstavitelia verejného života. Priamy prenos bohoslužby priniesla RTVS. (link na záznam: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/380813)

Celoslovenská ekumenická bohoslužba sa konala v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Modlitbová iniciatíva sa konala pod záštitou Ekumenickej rady cirkví a predsedu Rady pre ekumenizmus Konferencie biskupov Slovenska Mons. Jána Oroscha, ktorý sa na nej aj osobne zúčastnil.

Celoslovenskú ekumenickú bohoslužbu hudobne sprevádzal Komorný zbor Vox Aurumque pod vedením Hany von Schlosser. V rámci podujatia zazneli skladby cirkevných hudobných skladateľov 17. storočia z územia Horného Uhorska.

V rámci bohoslužby odznelo aj posolstvo Ekumenickej rady cirkví, ktoré vám prinášame v plnom znení.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vyhlásenie Ekumenickej rady cirkví v SR k občanom Slovenska

Vážení predstavitelia cirkví, oficiálni hostia tejto ekumenickej pobožnosti, sestry a bratia, milí televízni diváci, občania Slovenska!
 
Je za nami rok 2022. Na chvíľu sa ešte obzeráme za ním. Pamätáme, že 22. februára sa skončil núdzový stav. Cirkvi patrili k najlojálnejším partnerom štátu pri dodržiavaní proticovidových opatrení. Chceli sme prispieť k riešeniu situácie. Dva covidové roky  drasticky postihli mnohé oblasti života ľudí i spoločností. Znamenali i tvrdý zásah do života cirkví. Verejnosti však ponúkame konštatovanie, že cirkvi boli v pandémii disciplinovanejšie, ako niektoré iné časti našej spoločnosti.
 
Pocovidový výdych trval iba jeden deň. 24. februára sa začala vojna na Ukrajine. Cirkvi sa od prvého dňa zapojili do riešenia utečeneckej krízy. Nešpekulovali sme, kto za vojnu môže a kto – čo útekom sleduje. Svoje stany sme mali na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom. Dodnes robíme finančné a materiálne zbierky. Humanitárnu pomoc vozíme hlboko do vnútrozemia Ukrajiny. Prijatým utečencom pomáhame začleniť sa do života. Mnoho z nich býva ešte stále v našich zariadeniach. Mnoho ich bývalo v našich domácnostiach. Evanjelický biskup Peter Mihoč bol pozvaný o tomto všetkom hovoriť v Európskom parlamente v Bruseli. 
 
Veriacim i sekulárnym ľuďom, ktorí boli a dodnes sú akokoľvek zapojení do pomoci Ukrajincom, ďakujeme za nasadenie. Želáme si, aby sa vojna čo najskôr skončila. Aby Ukrajina i Rusko našli pokoj v najhlbšom, biblickom zmysle slova, ktorý pochádza od Boha. 
 
V nedávnom čase sa udiali i tri tragické udalosti. Dovolím si podotknúť, že boli v čomsi i modelové. Vypovedajú o čase, ktorý žijeme. Zostalo po nich päť, dva a jeden vyhasnutý život. Prvú tragédiu zapríčinil alkohol za volantom. Alkohol za volantom, v rukách mládeže, spôsobujúci násilie v rodinách, na uliciach, berúci životy je démonom, ktorý nás ničí. Druhou bola vražda inak sexuálne orientovaných ľudí. Zároveň sme sa zhrozili z informácií o tom, kto mal byť  „tvrdým cieľom“ tohto útoku. Naši priatelia zo židovskej náboženskej obce minulý rok zažili päť incidentov voči svojim duchovným. Útok v Bratislave ich minul. Žiaľ, neminul iných. Treťou bola  vražda mladej ženy, kde sa spojili alkohol, krádež a nekontrolovaná surovosť. Všetky tri prípady sú hrozné. Túžime, aby sa už nikdy nezopakovali. Rodinám obetí vyjadrujeme úprimný spolusúcit v zármutku.
 
Aktuálne prežívame vládnu krízu. I to býva súčasťou politického života. Frustrovaní sme však vo chvíli, keď pociťujeme, že čas a energia, ktorú vyžadujú ťažké časy pandémie, vojny, inflácie a energetickej krízy, sú plytvané na politické šarvátky. Voláme po legitímnom vyriešení ústavnej krízy a sústredení sa na občana a na štát. To, čo nesmie byť nijako spochybnené, je parlamentná demokracia, ústavnosť, dodržiavanie ľudských práv a slobôd a spravodlivosť, garantovaná zákonmi.
 
Pri príležitosti tejto ekumenickej bohoslužby chceme my, predstavitelia cirkví a náboženských spoločností vyznať, že situáciu ľudí a spoločnosti nechceme iba duchaplne diagnostikovať a dvíhať moralizujúci prst. Chceme prinášať odpovede a riešenia, ktoré cirkev ponúka už dvetisíc rokov.
 
To, čo v prvom rade dnes pred nami defiluje, je prázdnota človeka. Má veľa podôb. Od skľúčenosti, negativizmu, nemorálnosti, cez požívačný konzumizmus, chamtivosť a  sebapresadzovanie, záujem o všetky typy alternatívnych filozofií a spiritualít, až po sociálny aktivizmus, projektujúci nového človeka a novú spoločnosť. V polovici prvého storočia kresťanský misionár, apoštol Pavel, videl okolo seba to isté, iba v antickom vydaní. Napísal vetu, ktorá zásadne určuje náš pohľad na seba i na ľudské okolie: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávu Božiu“. Najdôležitejším faktom, ktorý nás definuje, je hriech. To, že sme oddelení od Boha, jediného pravého základu života. Hriech vytvára prázdnotu. Je ako smäd, ktorý sa snažíme uhasiť mnohými spôsobmi. Zároveň nás na mnoho spôsobov zraňuje, zdezorientováva a zotročuje. Jediný, kto prázdnotu môže naplniť je Ten, ktorý sám je Plnosťou, Zmyslom, Láskou, Trvaním: Boh, ktorý sa nám dal poznať v kríži Ježiša Krista. 
 
Toho prinášame. Sme presvedčení, že iba dokonalý a milujúci Boh, môže dať  zmysel človekovej existencii, môže uzdraviť spoločnosť a uvoľniť v ľuďoch energiu skutočnej solidarity, tvorivosti a pokoja.
 
Svoju misiu vykonávame vo veľkých mestách, i v tých najmenších dedinkách. Odnikiaľ neodchádzame, nevzdávame to. Stojíme po boku ľudí a sprevádzame ich. Nerobíme rozdiely. Stretáme sa s bohatými i chudobnými, so vzdelanými i prostými, so spokojnými i utrápenými, s väčšinami i menšinami. Nikto z prahov našich kostolov a fár neodchádza odmietnutý. Ako to vyjadril pápež Benedikt XVI., žijeme v napätí „medzi prijímajúcou pastierskou láskou a oznamovaním biblickej pravdy“. Nie je to jednoduché. Ku každej ľudskej bytosti sme však pripútaní príkazom lásky a súcitu.
 
Vyzývame všetkých veriacich, naprieč cirkvami a náboženskými spoločnosťami, duchovných i spolupracovníkov, aby trpezlivo vytrvali v tejto misii v dnešných časoch. 
 
Áno, v pokore priznávame, že aj na nás dopadá mnohé z kritiky, ktorú vyslovil Boh cez proroka Izaiáša. Nechávame si ju zájsť hlboko pod kožu. Vedie nás k pokániu a k túžbe obnoviť sa vo svojej službe. Občanov Slovenska však chceme uistiť, že napriek našim chybám princípom našej misie nie je panovanie, ale služba. 
 
Prajeme a od Pána Boha vyprosujeme občanom Slovenskej republiky, našej drahej vlasti, dobré dni, zdravie, prosperitu, lásku a mier. 

Galéria k článku

Boris Mišina, Michal Lipovský