Domáca pobožnosť na nedeľu po Vstúpení (21. máj 2023)

Domáca pobožnosť na nedeľu po Vstúpení (21. máj 2023)

Pieseň ES 164
 
            Slávne nebeské výšiny, vy radostne plesáte, a naše zemské nížiny svetlom lásky žehnáte. Koho to slávite, a čo nám vravíte? – Zvestujte to mocným hlasom, že večnosť vládne nad časom.
 
Čítanie Božieho slova z 5M 31, 6 - 8
 
            „Buďte mocní a udatní, nebojte sa, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa! Potom Mojžiš zavolal Józuu a povedal mu pred zrakom celého Izraela: Buď mocný a udatný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do krajiny, ktorú Hospodin prísahou zasľúbil dať jeho otcom; ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach!“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Odovzdávanie úloh, moci či majetku nástupcom je vždy veľká vec.
 
Rodinná firma
            Ak niekto začne podnikať a začne sa mu dariť, je prirodzené, že sa o svoju firmu stará a robí všetko pre to, aby napredovala. Po rokoch tvrdej práce ju chce odovzdať svojim nástupcom, no nemá záruky, že oni budú rovnako húževnato a dobre robiť všetko pre jej rozvoj. Odovzdať tak celoživotné dielo iným ľuďom nie je vôbec jednoduché. A ani oní nástupcovia to nemajú ľahké. Kým je s nimi pôvodný majiteľ, otec, duša podniku, majú sa na koho spoľahnúť, s kým sa poradiť, na koho prenechať zodpovednosť. Ale teraz...
 
Mojžiš
            V podobnej situácii sa ocitol aj Mojžiš. Z Božieho poverenia vyviedol z Egypta izraelský národ, no tým neskončil. Celých 40 rokov sa so svojim ľudom trápil, učil ho, vychovával a viedol po Božích cestách, až kým nezastali na hranici zasľúbenej zeme. Nebolo mu dané vstúpiť do nej a musel vedenie odovzdať iným. Ktovie ako sa cítil. Bolo mu ľúto, že sám nezažije veľké finále? Mal obavy o budúcnosť národa pod vedením jeho nástupcov?
 
Božie vedenie
            Mojžiš na to hľadí inak. On sa nepovažuje za hlavného vodcu. Rovnako ani svojho nástupcu – Józuu nepovažuje za toho, na kom je hlavná zodpovednosť. Vodcom totiž vždy bol, je a bude Boh, ktorý tu bol od vekov a bude na veky bez ohľadu na to, ktorý človek bude práve stáť na čele národa. Hospodin je ten, ktorý určuje smer cesty a ktorý sa stará aj o všetko to, čo práve národ potrebuje. 
 
Odvaha
            To najdôležitejšie čo človek potrebuje, je podľa Mojžiša odvaha. Ak by sa zľakol budúcnosti či úloh, ktoré sú pred ním, nedal by ani Hospodinovi priestor konať. On sám by svojim strachom rozhodol o tom, že národ nikam nepôjde, že do zasľúbenej zeme nevkročí, že Božie zasľúbenie neprijme. To sa už raz stalo a veru ľud nikde nenašiel svoj domov. Ale ak je vodca odvážny a ide vpred, potom umožňuje, aby Boh konal a aby sa Jeho zasľúbenia napĺňali.
 
Úloha apoštolov
            Rovnako na tom boli aj učeníci Pána Ježiša Krista. Majster odišiel a oni zostali zdanlivo sami. Čo teraz? Ako sa zachovať, ako sa zhostiť úlohy, ktorú im zanechal, ako ju čo najlepšie vykonať? Aj pri nich platilo, že tým kto koná je stále Boh. Ak by však oni zostali sedieť v Jeruzaleme, ak by svoje ruky, nohy či ústa nevložili do Božích služieb, nestali by sa apoštolmi a prvá cirkev by sa nerozrástla tak, ako sa rozrástla. Duch Svätý im však dal odvahu konať. Bol to On, ktorý podnietil Petra k jeho prvej kázni a v Jeho moci potom Peter kázal a uverili tisícky ľudí. Keď potom učeníci začali konať, šli a kázali, vytvárali znova a znova priestor pre Božieho Ducha, aby konal a budoval cirkev. 
 
Rast cirkvi
            A iné to nie je ani dnes. Aj my dnes snívame o tom, aby cirkev rástla, aby čo najviac ľudí uverilo v Pána Ježiša Krista, aby naše chrámy neboli prázdne. To je určite správne, avšak nemôžeme ostať iba pri tom. Hoci sú naše podmienky aké sú a hoci je nás len toľko koľko nás je, musíme mať odvahu ísť ďalej a konať. Podobáme sa Izraelu na prahu zasľúbenej zeme, ktorý prišiel o Mojžiša, no mal mať dôveru v Hospodina a odvahu. Nemal sa ľakať prekážok a mal naopak vedieť, že Boh kráča s nimi, nenechá a neopustí ich. Tak aj my potrebujeme vedieť, že Pán Ježiš je stále s nami, nenechá a neopustí nás a koná skrze nás. Ak zostaneme pasívni, nedovolíme Mu to. Našou aktivitou Mu naopak poskytneme priestor, aby skrze nás, naše nápady, slová či skutky budoval cirkev a cirkevné zbory. Veď hoci tu Pán Ježiš nie je telesne s nami, je to aj dnes stále On, ktorý buduje cirkev a zostáva jej hlavou. Je veľkou chybou, ak si to o sebe začne myslieť ktorýkoľvek človek. Aj Józua – rovnako ako Mojžiš – mal neustále mať na pamäti, že nie on je ten najdôležitejší, ale že vodcom je a stále zostáva Hospodin.
 
            Po tieto dni je náš pohľad upriamený na apoštolov, ktorí po vstúpení Pána Ježiša Krista na nebesá zostali zdanlivo sami a len v moci Ducha Svätého konali a vykonali to, čo im bolo zverené. Kiež je nám ich dôvera v Božiu moc, ako aj dôvera Mojžiša a Józuu vzorom v našom prístupe k cirkvi. Nehľaďme na ňu ako na firmu, ktorá si vyžaduje dobrú obchodnú taktiku ale ako na dielo Božie, ktoré skrze nás buduje sám Pán Ježiš a to tak, ako sám chce. Nech je našou hlavnou starosťou len to, aby sme Mu dôverovali, nebáli sa a dávali Mu do služby všetky naše zmysly i schopnosti. Amen. 
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, hoci si vstúpil na nebesá, neopustil si ani nás ani svoju cirkev. Stále zostávaš jej hlavou, veď Ty si ju založil a Ty ju vedieš cez všetky úskalia až do dnešných dní. Prosíme, daj jej aj v dnešných časoch rásť a prekvitať. Využívaj naše zmysly i naše schopnosti na jej dobro a veď ju tak, aby bola hodná Tvojho svätého mena. Uč nás a pomáhaj, aby sme v nej nehľadali vlastnú slávu ale aby ona oslavovala Teba, o Tebe svedčila a s Tebou žila každý deň. Amen. 
 
Pieseň ES 163
 
            Pane môj, ja tu zostávam v biede mnohej, v úzkosti, Ty na výsosť vstupuješ, tam k Otcovi do radosti. Čo si počnem bez Teba? Vezmi i mňa do neba, alebo tu, Pane milý, zostaň so mnou v každej chvíli.