Domáca pobožnosť na nedeľu Deviatnik (28. január 2024)

Domáca pobožnosť na nedeľu Deviatnik (28. január 2024)

Pieseň ES 497
 
            Z nesmiernej Božej milosti k nám hriešnym prišla spása, bez ľudských zásluh, hodností v Kristovi zjavila sa. A preto nádej a viera len o Neho sa opiera, o Zmiercu - Prostredníka.
 
Čítanie Božieho slova z Mt 20, 1 - 16
 
            „Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Pán Ježiš nám dnes rozpráva zvláštne podobenstvo, ktorému mnoho ľudí iba ťažko rozumie. Je onen hospodár naozaj spravodlivý? Nezaslúžia si tí, čo pracovali celý deň naozaj viac?
 
Božia a ľudská spravodlivosť
            Ježišovo podobenstvo nám v prvom rade hovorí, že Božia spravodlivosť je úplne iná ako naša. My sa často dívame na Božie rozhodnutia našimi – ľudskými očami a preto im ani nedokážeme porozumieť. Pekným príkladom je učeník Peter, ktorý Pána odhováral od cesty do Jeruzalema a z nášho pohľadu neurobil nič zlé. Chcel iba milovaného Majstra ušetriť utrpenia. Ale Boží zámer bol iný rovnako ako v dnešnom podobenstve, kde hospodár nechce byť sudcom ale darcom.
 
Všetko alebo nič
            Keďže toto podobenstvo je alegóriou, teda každá vec i postava v ňom zodpovedá niečomu v našom svete, je predmetom celého príbehu kráľovstvo nebeské. To chce Pán Boh – hospodár – dať tým, ktorí oň majú záujem – pracovníkom. Kráľovstvo Božie však nie je ako koláč, z ktorého odlomíme väčší alebo menší kus. Kráľovstvo Božie človek buď dostane alebo nedostane, preto otázka nikdy nestojí: „koľko“ ale „či vôbec.“ A práve tu sa prejavuje dobrota hospodára, ktorý chce, aby každý, kto pracoval, dostal.
 
Záujem
            Čo si ďalej môžeme všimnúť a uvedomiť je to, že Pán Boh svoje kráľovstvo nedáva za zásluhy. To v našom texte veľmi jasne vidieť. Hoci jeden pracoval menej a druhý viac, dostávajú rovnako. To znamená, že ich pláca nie je presným ohodnotením ich zásluh ale je darom bez ohľadu na vykonanú prácu. Čo je teda meradlom pre to, aby človek dostal kráľovstvo nebeské? Je to záujem oň. Všimnime si, že vždy keď hospodár vyšiel, našiel nejakých ľudí, ktorí iba zaháľali. Ponúkol im prácu a ak šli, dostali odmenu a to väčšiu, ako by si zaslúžili. Nie odpracovaný čas, ale to, že prijali ponuku, ich zachránilo. Aj nás zachraňuje kladná odpoveď na Božie pozvanie a nie to, čo všetko sme pre Pána Boha urobili.
 
Relativita zásluh
            Ak by sme mali svoje zásluhy vymenovať, ako by náš výpočet vyzeral? Možno by sme povedali: „Celý život chodím do kostola, pravidelne sa modlím, pôsobím v presbyterstve a chodím aj na celocirkevné akcie. Nemal by som dostať viac ako ten, čo príde na služby Božie iba občas a do ničoho sa v zbore nezapojí?“ Pri takomto pohľade by sme určite mali pocit, že sa v našom podobenstve podobáme tým, ktorí pracovali celý deň. Urobili sme teda pre Pána najviac ako sme mohli a patrí nám viac. Lenže tak ako všetko vo svete, aj naše náboženské zásluhy sú relatívne. Keby totiž prišiel taký Ján Hus, oprávnene by povedal: „Ja som celý život nielen kázal evanjelium, ale som znášal mnohé príkoria, keď som chcel byť verným kazateľom a služobníkom Božím a nakoniec som aj život položil za Ježiša. Nemal by som mať viac ako všetci vy, ktorí v časoch náboženskej slobody nerobíte nič iné, len prídete bezstarostne do kostola a vypočujete si kázeň?“ A podobne by hovorili aj mnohí iní mučeníci a verní svedkovia Ježišovi, ktorí trpeli a zotrvali vo viere či už za čias prvého prenasledovania kresťanov alebo za čias rôznych iných vládcov, ktorí nepriali evanjeliu. Zrazu sa naše zásluhy scvrknú na minimum a oproti týmto martýrom viery vyzeráme ako tí, ktorí pre hospodára pracovali iba chvíľu a aj to konali iba ľahšiu prácu.
 
Pánova dobrota
            Kým máme pocit, že sme toho urobili pre Pána veľa, je nám Jeho dobrota proti srsti, pretože jej prijímateľmi sú zdanlivo tí druhí. Chceli by sme, aby Pán nebol taký dobrotivý a dával podľa zásluh, lebo vtedy by sme dostali viac. Lenže ako náhle sa ukáže, že sme toho v porovnaní s inými urobili málo, padne nám Pánova dobrota vhod, pretože ak by sme mali byť ohodnotení podľa zásluh, dostali by sme málo.
 
            Evanjelium je o Božej milosti a o tom, že si ju nemožno nijako zaslúžiť. A dnešné podobenstvo nám ukazuje, že je to vlastne dobre. Je pre nás dobrou správou, že nebeské kráľovstvo nedostávame za naše zásluhy. Inak by ho dostal iba Pán Ježiš, ktorý jediný žil život bez hriechu a bol dokonale poslušný Otcovi. My, ostatní, čerpáme z dobroty hospodára, ktorý chce dať poslednému toľko čo prvému. Práve dnešné podobenstvo nám ukazuje, že to nie je vec, ktorú by sme mali Pánu Bohu vytýkať ale práve naopak, máme Mu za ňu ďakovať, lebo len vďaka tomu máme aj my nádej večného života. Amen.
 
Modlitba
 
            Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoju dobrotu a za Tvoju milosť. Ty nehľadíš na naše zásluhy, ale dávaš dar svojho kráľovstva každému, kto oň stojí. Poslal si svojho Syna, aby premohol smrť, porazil diabla a tak umožnil aj nám prísť k Tebe. Jeho krv nás očisťuje od našich hriechov, pre Jeho zásluhy nás vyhlasuješ za spravodlivých a pre Jeho poslušnosť nám dávaš nebesá ako dar. Prosíme, pomáhaj nám, aby sme si veľkosť Tvojej milosti uvedomovali, ďakovali Ti za ňu a radovali sa z toho, že dávaš večný život prvým i posledným, takže budeme môcť všetci spolu v Tvojom kráľovstve večne prebývať a Tvoje meno oslavovať. Amen.
 
Pieseň ES 490
 
            Mne dostalo sa zmilovania bez mojich zásluh, hodností. Hoc pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Viem to a plesám s radosťou nad veľkou Božou milosťou.