Domáca pobožnosť na 7. nedeľu po Svätej Trojici (31. júl 2022)

Domáca pobožnosť na 7. nedeľu po Svätej Trojici (31. júl 2022)

Pieseň ES 271
 
            Nezúfaj, stádočko malé, aj keď nepriateľ tvoj stále teší sa, že ti uškodí, hoc mnohokrát ťa napadne, čo chce, nikdy nedosiahne, Pán Boh si svojich ochráni.
 
Čítanie Božieho slova zo Zj 1, 9 - 18
 
            „Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo. V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby: Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey. Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Dnešné slová sú úvodom do knihy Zjavenia Jána. Čítame v nich, ako Ján prišiel k zvláštnemu videniu a čo s ním mal urobiť.
 
Ján – spolutrpiteľ
            Autor knihy je ten istý Ján, ktorý napísal aj evanjelium a tri listy. Bol to učeník Pána Ježiša Krista, ktorý sa pre svoje horlivé svedectvo o Ježišovi dostal do vyhnanstva na ostrov Patmos. Nebolo to to najhoršie čo sa mu mohlo stať. Vyhnanstvo na Patmose patrilo k tým ľahším trestom. Oveľa horšie skončili tí, ktorí museli odísť napríklad na nútené práce do železných baní na Sardínii. A nebolo ich málo. Cirkev sa dostala do útlaku, hrozili jej ťažkosti zo strany Ríma, no rovnako ju ohrozovali rôzne bludné učenia, pohanská nemravnosť ako aj lákavá mamona. Kresťania museli so všetkými nástrahami bojovať a nie vždy sa im to darilo. Práve preto je dôležité, ako sa Ján čitateľom svojej knihy predstavuje. Hovorí o sebe: „Ja, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti.“ To znamená jednak, že Ján sa od svojich bratov nijako neodčleňuje a jednak, že ak bude hovoriť o utrpeniach cirkvi, bude hovoriť ako o niečom, čo dobre pozná. Nie je teda iba teoretik, ktorý z bezpečnej vzdialenosti hovorí k tým, čo sú uprostred boja.
 
Výzva
            Ján opisuje, ako za sebou počul mocný hlas, ktorý mu prikázal všetko, čo uvidí, zapísať a poslať siedmym cirkevným zborom. Tento hlas bol zrejme hlasom anjela, pretože v kresťanskej tradícii sa práve hlas anjela opisoval ako hlas trúby. Keď sa Ján obrátil, uzrel sedem svietnikov a niekoho, podobného Synovi človeka. Všimnime si, že z textu priamo nevyplýva, že hlas, vyzývajúci Jána k zapísaniu videnia prichádza od tejto osoby. Možno teda predpokladať, že „mohutný zvuk ako hlas trúby“ bol nezávislý a mal Jána iba upozorniť na to, čo sa bude diať a čo má so zjavením urobiť.
 
Úplnosť
            V texte je menovaných sedem miest Malej Ázie, ktorým má Ján poslať opis zjavenia. Ide však len o symbolické vyjadrenie. Sedmička je číslo úplnosti a tak pokyn, zaslať knihu o zjavení siedmym zborom je v skutočnosti pokynom zaslať ju celej cirkvi. Veď nie len oné mestá trpia a znášajú súženia a skúšky. Je sužovaná celá cirkev a tak celá cirkev potrebuje povzbudenie, ktoré sa jej zo zjavenia má dostať. Všetky ďalšie slová knihy – rovnako ako obrazy, v ktorých sa bude hovoriť o siedmych zboroch – treba chápať ako symbolické vyjadrenie pre celú cirkev.
 
Svietniky a hviezdy
            To platí hneď o prvej veci, ktorú Ján spomína. Píše, že uvidel sedem zlatých svietnikov. Opäť teda ide o symbol cirkevných zborov, ktorých počet 7 predstavuje celú cirkev. Nie náhodou je pre cirkevný zbor zvolený práve obraz svietnika. Svietnik je hmotným nosičom svetla a ak si spomenieme na Ježišove slová „Vy ste svetlo sveta,“ vidíme cirkevné zbory ako tie, ktoré majú niesť svetlo. Rovnako sedem hviezd v rukách Kristových je symbol cirkevných zborov a celej cirkvi. Obraz, ktorý Ján vidí, preto hovorí dve dôležité veci: Ježiš Kristus je uprostred všetkých cirkevných zborov a teda uprostred celej cirkvi (Kristus uprostred svietnikov) a Ježiš Kristus má všetky zbory a teda celú cirkev pevne v rukách (v pravej ruke má sedem hviezd). Ježiš teda nie je niekde ďaleko, nie je mimo cirkvi, ale aj v týchto ťažkých časoch je uprostred nej a má ju v rukách.
 
Opis Ježiša Krista
            Ján píše, že uprostred svietnikov videl niekoho, podobného Synovi človeka. Ježiša Krista Ján nedokáže opísať slovami, používa preto symbolické obrazy, ktoré sám nevymyslel ale použil tie, ktoré už vtedy boli v cirkvi známe najmä zo starozmluvných pokusov prorokov opísať zjavenia Boha. Ján hovorí o Ježišovi, že mal plášť a zlatý pás na prsiach. Tieto dva znaky hovoria o kňazskej a kráľovskej hodnosti. Kým veľkňaz nosil plášť, spomínaný aj v tomto texte, zlatý pás na hrudi bol znakom kráľovskej moci. Pred Jánom teda stojí kňaz a kráľ. Biela hlava nie je vyjadrením staroby ale večnosti, ohnivý plameň očí je symbolom pre Jeho všetko prenikajúcu vševidúcnosť, nohy, podobné rozžeravenému kovu predstavujú Kristovu sudcovskú moc, lebo rozžeraveným ohňom spaľuje všetko zlé, hlas ako hučanie vôd je vyjadrením Jeho moci, dvojsečný meč je symbolom pravdy a ohnivá tvár vyjadrením Jeho nebeskej slávy a majestátu. Vidíme teda, že Ján nám nechce opísať Ježišov fyzický vzhľad ale Jeho vlastnosti. Len veľmi ťažko by asi bolo opisovať niečo tak iné a duchovné ako je Boží Syn. Je chybou predstaviť si podľa Jánových slov bytosť uvedeného vzhľadu. Vyvstala by nám pred očami osoba, ktorá by nás vzhľadom asi nijako nelákala a pôsobila by skôr hrozivo. Áno, Ježiš v podstate je hrozivý, avšak nie vzhľadom ale vlastnosťami a nie pre tých, čo sa k Nemu utiekajú ale pre tých, ktorí chcú byť Jeho protivníkmi.
 
Neboj sa!
            To potvrdzujú záverečné slová. Ján padol Ježišovi k nohám a nebolo to len z úcty ale vo veľkej miere aj z bázne a strachu. Ježiš však kladie na neho ruku a vraví mu: „Neboj sa!“ Následne sa predstavuje ako prvý aj posledný, ten ktorý bol mŕtvy, ale je živý. To všetko je vyjadrenie Jeho moci, trvácnosti a majestátnosti. 
 
            Aj dnes je cirkev zvonka i zvnútra zmietaná rôznymi skúškami, súženiami a ťažkosťami. Ježiš Kristus, ten prvý i posledný, zabitý no vzkriesený a večne živý je však stále uprostred nej a má ju v rukách. Potešujúce posolstvo knihy Zjavenia platí aj pre nás. Ani my sa preto nebojme o budúcnosť cirkvi ale modlime sa za ňu a prosme jej Pána, aby sa jej zastával v tomto svete, očisťoval ju od všetkého čo ju poškvrňuje, posilňoval ju vo viere i zápasoch s hriechom a pokušením a robil ju svietnikom, ktorý ponesie svetlo Ježiša Krista do temného sveta dneška. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, Ty si hlavou cirkvi, jej Pánom i ochrancom. Do Tvojich rúk ju zverujeme i v dnešných časoch, kedy musí čeliť mnohým skúškam a utrpeniam. Prosíme, drž ju naďalej pevne v rukách, zastávaj sa jej a urob ju svietnikom pre svetlo Tvojej lásky. Kiež z Tvojej milosti a s Tvojou pomocou svieti tomuto svetu a dáva mu nádej, prameniacu v Tvojom slove a napĺňajúcu sa v Tvojom kráľovstve, kde raz budeme všetci s Tebou prebývať. Amen.
 
Pieseň ES 264
 
            Ježiš je svojej cirkvi Pán i Hlava, ona len Jeho slovom zotrváva, On ju na viere pevnej ako skala založil, by Mu na česť rozkvitala, Hospodin sám ju svojou mocou chráni, nepremôžu ju ani záhrobia brány.