Pieseň ES 108
Pod kríž Tvoj padám, Kriste môj, Pane ukrižovaný, bojuješ za mňa smrti boj, prúdi svätá krv z dlaní; Ty trpíš, hoc ja som zhrešil, Ty mrieš, aby som večne žil.
Čítanie Božieho slova z F 2, 1 - 11
„Ak je teda nejaké napomenutie v Kristovi, ak je nejaké povzbudenie lásky, ak je nejaké spoločenstvo Ducha, ak je nejaký súcit a milosrdenstvo, naplňte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte rovnakú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ, nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných. Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“
Milí bratia a sestry!
List, z ktorého dnes čítame, písal apoštol Pavol z väzenia. Mnohí sa nazdávali, že jeho uväznením hlásanie evanjelia skončilo. Ale opak bol pravdou. Pavlovo uväznenie mnohých ešte viac rozhojnilo vo viere a Pavol má z toho radosť.
Vzorní kresťania
Radosť má aj z toho, že kresťania vo Filipis prijali zvesť o Ježišovi Kristovi a verne sa jej pridŕžajú. Pritom ani ich život a viera nie sú bez problémov. Aj oni musia pre Krista niečo vytrpieť. Všetko však prijímajú s pokorou a Pavol ich vo svojom liste povzbudzuje, aby v tom vytrvali a nedali sa nikým zastrašiť.
Jednota
Ak ich má predsa len aj v niečom napomenúť, je to jednota. Nie že by azda filipskí neboli jednotní. Nevieme o žiadnych výrazných sporoch ako napríklad v Korinte. Život je však veľmi rozmanitý a čím viac styčných bodov ľudia nájdu, tým sa ich spoločenstvo prehlbuje. Inak povedané, súlad a jednota nemajú hraníc a ľudia, ktorí si rozumeli v jednom, môžu nájsť spoločnú reč aj v druhom či treťom a ich spoločenstvo bude o to viac jednotné, pevné a radostné. O to ide aj Pavlovi. Filipskí, napriek tomu, že žijú príkladne, sa môžu v jednote stále viac zdokonaľovať – hľadať nové a nové styčné body. Majú rovnako zmýšľať, mať rovnakú lásku, byť jedna duša a jedna myseľ a pri tom všetkom nehľadieť na seba ale na iných a radšej iných považovať za viac od seba.
Vzor v Ježišovi
Za príklad takéhoto uvažovania kladie Pavol filipským Pána Ježiša. On bol Boží Syn, no nikdy sa preto nad ľuďmi nevyvyšoval. Zopárkrát pripomenul že Ho Otec poslal a to Mu mnohí vyčítali. Hovorili o Ňom, že sa rúha, že si privlastňuje Božiu slávu, že „kradne“ Bohu Jeho Božstvo. Ako však Pavol dnes vysvetľuje, Ježiš svoju rovnosť s Pánom Bohom nepovažoval za „krádež“ ale za skutočnosť, ktorú svetu oznamoval. Bol jedno s Otcom a to sa prejavovalo aj tak, že nikdy nič nekonal sám ale vždy v jednote s Ním. Nie raz pozdvihol oči k nebu a prosil Otca za uzdravenie chorých, nie raz ďakoval Otcovi za vypočutie Jeho prosby. Jednota Ježiša – hoci svätého a mocného Boha – s nebeským Otcom je vzorom aj pre filipských kresťanov a má byť vzorom aj pre nás.
Príklad v poníženosti
Pán Ježiš je filipským kresťanom príkladom aj vo svojom ponížení. Veď už to, že prišiel na zem, predstavuje určité poníženie a obmedzenie. Vtelením sa do ľudskej podoby sa na čas zbavil niektorých svojich nebeských vlastností ako napríklad všadeprítomnosť. Žije v ľudskom tele, ktoré má svoje fyzické hranice a potrebuje jesť, piť, spať, občas ho niečo bolí. To všetko prežíva Ježiš, hoci je Boží Syn a vo svojom kráľovstve by to prežívať nemusel. Vzal však na seba nepohodlie telesného života, aby sa priblížil k tým, ktorí by Ho inak nikdy nemohli spoznať: k ľuďom. Tak sa aj filipskí kresťania majú snažiť priblížiť sa k svojim bratom a ak je to potrebné, znížiť sa na ich inteligenčnú úroveň. To bolo vlastné Ježišovi a to má byť vlastné aj Jeho nasledovníkom.
Poníženie ako nutnosť
A predsa Pán Boh nechce človeka len ponižovať a zadupávať ho tak do prachu zeme. Ľudské vyvyšovanie však prináša zlé ovocie. Vnáša do vzťahov neporozumenie, závisť či až nenávisť. Povýšenecké správanie nikto nemá rád a ani my by sme asi Pána Ježiša tak nemilovali, keby sa k nám správal povýšenecky a pohŕdavo. Aby bol svet lepší, aby si ľudia rozumeli a dokázali spolu hovoriť a vytvárať spoločenstvo, je potrebné, aby bola odstránená pýcha a povyšovanie. Preto sa kresťania majú správať pokorne a úctivo k iným. Nie je to vedomé zbavovanie ich cti či dôstojnosti ale prostriedok k budovaniu lepšieho spoločenstva a krajšieho sveta.
Návrat cti
Pán Boh nikomu jeho česť a hodnotu neupiera a preto sľubuje, že každému bude jeho česť prinavrátená v nebesiach. Aj to nám ukazuje na príklade Pána Ježiša, ktorý ako Boží Syn zostúpil na zem. Žil tu v pokore, sám sa vzdal svojej Božskej slávy, ale to neznamenalo, že o ňu navždy prišiel. Pán Boh Mu ju vrátil a oslávil Ho tak, že je dnes Jeho meno vážené a uctievané na celom svete. Tak bude úcta a česť vrátená všetkým tým, ktorí sú ochotní sa jej pre budovanie lepšieho spoločenstva zriecť.
Dnešná nedeľa nám ukazuje Pána Ježiša ako poníženého služobníka sediaceho na oslovi i mocného Kráľa vzývaného zástupmi. Opäť sa pred našimi očami vzdáva svojej cti, aby v Jeruzaleme ponížený umrel na kríži. Nech nám je povzbudením k tomu, že ak sa aj my niekedy vzdáme svojej cti či sebalásky, o nič neprídeme, lebo nám ju Pán Boh v nebesiach vráti. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si sa vzdal svojej nebeskej slávy, v ponížení žil medzi nami a vzal na seba kríž našich trestov, vín a hriechov. Dal si nám tak príklad pokory. Prosíme Ťa, naplň nás svojim svätým Duchom, aby sme Tvoj príklad dokázali nasledovať. Odstráň z nášho srdca pýchu a uč nás považovať iných za viac od seba, v pokore každého počúvať a prijímať a tak budovať Tvoje kráľovstvo už tu na zemi. Amen.
Pieseň ES 95
Kto bol tak nevinný ako Ty, Boží Syn? Nik Ti nedokázal nijaký hriešny čin! Ty prišiel si vykúpiť svet a za nás máš na kríži mrieť, hroznú smrť vytrpieť.