Domáca pobožnosť na 5. nedeľu po Svätej Trojici (17. júl 2022)

Domáca pobožnosť na 5. nedeľu po Svätej Trojici (17. júl 2022)

Pieseň ES 447
 
            Chcel by som, Bože, Tvoju vôľu plniť, v bázni pred Tebou ustavične chodiť, v živote celom Krista nasledovať, cnostne sa chovať.
 
Čítanie Božieho slova z 1S 3, 1 - 10
 
            „Chlapec Samuel slúžil Hospodinovi po boku Éliho. Slovo Hospodinovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebývalo časté. V tom čase ležal Éli na svojom mieste a jeho oči začali slabnúť, takže nemohol vidieť. Svetlo Božie ešte nebolo zhasnuté, keď si Samuel ľahol spať v chráme Hospodinovom, v ktorom bola truhla Božia. Vtedy zavolal Hospodin na Samuela, a ten odpovedal: Tu som. Nato odbehol k Élimu a povedal mu: Tu som, veď si ma volal. Ten odpovedal: Nevolal som, vráť sa a ľahni si. I odišiel a ľahol si spať. Hospodin zavolal znovu: Samuel! A Samuel vstal, šiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Ten mu odpovedal: Nevolal som ťa, syn môj. Vráť sa a ľahni si! Samuel však ešte nepoznal Hospodina a slovo Hospodinovo sa mu ešte nevyjavilo. Keď Hospodin znova, už po tretíkrát, zavolal na Samuela, ten vstal, šiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Vtedy Éli pochopil, že Hospodin volá na chlapca. I povedal Éli Samuelovi: Choď, ľahni si, a ak by ťa ešte volal, povedz: Hovor, Hospodine, lebo Tvoj služobník počúva! Nato Samuel odišiel a ľahol si na svoje miesto. Prišiel Hospodin, zastal si a zavolal ako predtým: Samuel, Samuel! Nato Samuel odpovedal: Hovor, lebo Tvoj služobník počúva.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Keď sa nasledovníci Pána Ježiša Krista nazvali kresťanmi chceli tým vyjadriť, že patria Ježišovi Kristovi. Slovo kresťan možno preložiť ako „Kristov“, „Kristovec“. 
 
Nasledovať a podriadiť sa
            My sa dnes tiež nazývame kresťanmi, no v bežnom živote nie vždy ochotne pripúšťame, že Ježiš Kristus je náš Pán a že by nám mal do našich vecí nejako hovoriť. Nám, moderným ľuďom dnes často chýba úplná dôvera a podriadenosť voči Pánovi Ježišovi ako svojmu Pánovi. Preto nám stále znie pozvanie nasledovať Pána Ježiša a stať sa Jeho učeníkmi hoci máme pocit, že nimi už dávno sme. Tu ale nejde iba o formálne nasledovanie, ale o úprimné odovzdanie sa do Božích rúk.
 
Formálny život viery
            Samuel z dnešného textu bol na tom v mnohom zrejme podobne ako my. Žil a vyrastal v chráme, teda by sme čakali, že bude dokonale poznať Hospodina. Písmo však hovorí, že to tak nebolo. Izrael bol v úpadku, kňazi veľa hrešili, z obetí si väčšinu nechávali pre seba, súdili podľa toho ako im kto zaplatil a so skutočnou vierou to nemalo nič spoločné. Kňazský učeň Samuel preto nebol vedený k úprimnej viere ale k praktickým veciam, ktoré si vyžadovala práca kňaza. 
 
Kto volá?
            Keď sa Samuelovi prihovoril Hospodin, bol z toho zmätený a nevedel, kto ho to volá. Boží hlas považoval za hlas Éliho a čo je ešte smutnejšie je to, že ani jeho učiteľ Éli najprv nepochopil, kto to Samuela volá. Aj to nám však Písmo vysvetľuje keď hovorí, že Éliho oči už slabli. To nie je len o telesnom zraku ale hlavne o tom, že Éli už nebol schopný vidieť a chápať Božie pravdy a zjavenia. Boh mlčal a tak v noci, keď sa prihovoril k Samuelovi ide vlastne o prvý skutočný kontakt mladého kňaza s Bohom. Hľa, kňaz sa tu prvýkrát stretá s Bohom. Znie to možno absurdne, no taká bola realita života vtedy a taká je aj dnes.
 
Dnes
            Aj dnes je veľmi veľa takých kresťanov, ktorí Pána Ježiša ešte nikdy nestretli, hoci sa nazývajú Jeho menom. V túto nedeľu preto aj nám znie pozvanie k úprimnému a skutočnému nasledovaniu Pána Ježiša Krista, čo nám dáva možnosť stretnúť sa s Ním. Možno nám teraz napadne otázka: prečo by sme Ho mali počuť a nasledovať?
 
Adresné pozvanie
            Hospodin sa Samuelovi prihovára a volá ho jeho vlastným menom. Chce mu niečo povedať, chce mu zveriť úlohu, ktorá je pripravená špeciálne pre neho. To nie je o tom, že Boh hľadá spolupracovníka a bude oslovovať jedného človeka po druhom kým sa azda niekto nenájde. To je o tom, že Boh chce konkrétne Samuela, preto trpezlivo trikrát na neho volá a štvrtýkrát už aj zastane nad ním, aby mu zveril to, čo má pre neho pripravené. Tak aj my sme pozvaní k nasledovaniu Pána Ježiša Krista naším konkrétnym menom, s konkrétnou úlohou, ktorú nám Pán Ježiš pripravil. Hlas Pána Ježiša Krista nie je hlasom náborcu, ktorý volá masy. Je to hlas, ktorý znie konkrétne mne a tebe. Preto prvou odpoveďou na otázku prečo Ho nasledovať je: lebo pozýva konkrétne nás. Je to adresné pozvanie a takéto pozvanie vždy zvažujeme viac a dôkladnejšie ako hromadné pozvánky na letákoch v schránke, ktoré si často ani neprečítame a rovno ich hodíme do koša. 
 
Oplatí sa to?
            Ak dostaneme nejaké pozvanie alebo sme poverení nejakou úlohou, logicky zvažujeme, či sa nám to oplatí, či nám to prinesie niečo, čo by stálo za tú námahu. Ak prijmeme nejakú prácu navyše či nejaké špeciálne poslanie, očakávame lepšie postavenie, lepší plat či aspoň lepší spoločenský status. Nasledovanie Pána Ježiša Krista nám tiež dáva určité výhody. Ako Kristovi nasledovníci sme zbavení otroctva smrti, máme prísľub večného života a v Pánovi Ježišovi Kristovi máme už tu na zemi Radcu, Pomocníka, Sprievodcu či Ochrancu, akému niet páru. Naša známosť s Pánom Ježišom je tá najvyššia a najvýhodnejšia koneksia, aká na tomto svete môže existovať. Ak by sme teda nehľadeli na nič iné a merali váhu Ježišovho pozvania len váhami výhodnosti, aj tak by sme zistili, že je to mimoriadne vzácne a výhodné pozvanie.
 
Motív lásky
            My však nehľadíme na Božie pozvanie takto. Ani Samuel to nerobil. Jeho otázkou nebolo: čo za to? Verím, že ani my dnes neveríme v Pána Ježiša z vypočítavosti alebo len pre to, že by sme za to niečo od Pána Boha žiadali. Božie povolanie k nám totiž prichádza z lásky. Veď Boh tak miloval svet, že svojho Syna obetoval za nás, aby sme nezahynuli, ale žili večne, ak v Neho veríme. My Božiu lásku opätujeme láskou a tým, že Ho nasledujeme, že sa Mu odovzdávame, že túžime byť Jeho a patriť Mu. Motív lásky a vďačnosti je tým najlepším a najprirodzenejším motívom, pre ktorý nasledujeme Pána Ježiša Krista.
 
Ako kňaz uveril v Boha
            Samuel prijal Božie poverenie. Odpovedal na Boží hlas, počúval a vo svojej oddanosti vyjadril nie len ochotu počúvať, ale aj vykonať to, čo Boh od Neho chce. Tu sa začal rozvíjať vzťah, ktorý dovtedy de facto neexistoval, hoci Samuel bol kňazským učňom. Situácia ako vyšitá z rozprávky „Ako kňaz uveril v Boha“. Aj by sme sa zasmiali, keby to nebolo vlastne smutné. No taká je realita. Samuel však uveril, prijal Hospodina a ten ho po celý život veľmi požehnával. Tak aj nám na jeho živote ukazuje, ako Hospodin žehná tým, ktorí počujú Jeho hlas, odpovedajú naň a vyjadria ochotu počúvať i konať. 
 
            Zaujmime rovnaký postoj voči Pánovi Ježišovi, nasledujme Ho, buďme ochotní sa Mu úplne podriadiť a akceptovať Ho ako svojho Pána a Učiteľa, pretože nás nadovšetko miloval, osobne nás pozval a pretože nám to môže v živote veľmi veľa dať. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, Ty nás pozývaš, aby sme Ťa nasledovali. Radi tak slovom robíme, no nie vždy sme ochotní aj skutkom nasledovať Tvoj príklad. Prosíme, dávaj nám skrze svojho Ducha úprimnú a živú vieru, ktorá nie len Boha slovom vyznáva, ale aj skutkom dokazuje. Kiež tak žijeme v láske, konáme v milosrdenstve a celým životom tak vydávame svedectvo o Tebe, našom Majstrovi. Amen.
 
Pieseň ES 492
 
            Neopusť, duša moja, nikdy Boha svojho, ani On neopustí mňa utrápeného. V Ňom nádej moja je, On chráni ma dňom - nocou, vždy prispeje pomocou, keď sa mi zle deje.