Pieseň ES 91
Jezu, Tvoje hrozné rany, bolestné umučenie, sú liekom, ktorý ma chráni v nich nájdem potešenie; keď mi myseľ poblúdi, keď sa zlá žiadosť vzbudí, spomeniem i na tie rany, to pred pádom ma zachráni.
Čítanie Božieho slova z J 6, 26 - 36
„Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte.“
Milí bratia a sestry!
Prečítané slová nás vovádzajú do času, keď Pán Ježiš zázračne nasýtil zástupy na púšti. Hneď potom si Ho ľud chcel zvoliť za kráľa. On to ale nechcel, preto odtiaľ odišiel. Ľud sa však nevzdal, hľadal Ho a keď Ho našiel, privítal ho Pán Ježiš slovami, ktoré sme práve čítali: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov.“
Brucho
Ľud sa díva na Ježiša úplne pragmaticky – takpovediac cez brucho. Asi rovnako ako to robíme my keď hodnotíme, čo by bolo pre nás výhodné. Ježiš predsa nasýtil tisíce ľudí a stačilo Mu na to pár chlebov. Nebol by to skvelý kráľ? Možno by takto vyriešil aj mnohé iné problémy. Národ by pri Ňom nemal nedostatok. Kto iný by mal stáť na čele ak nie tento. A to je práve to, čo im Pán Ježiš vytýka. Za prežitým zázrakom nevideli pôvodcu a motív – nevideli Boha a Božiu lásku, nerozpoznali, že Ježiš je Boží Syn a teda Mesiáš.
Identifikácia
Izrael už celé stáročia očakával Mesiáša. Bol pripravený na to, že Boh raz navštívi svoj ľud. Otázka bola kedy sa to stane a kto bude ten Bohom poslaný. To, aby ľud v Ježišovi spoznal Mesiáša je základná snaha celého Ježišovho pôsobenia. On nekoná misiu v tom zmysle ako ju poznáme my dnes. On nepotreboval ľudu oznamovať že Boh existuje. To predsa všetci vedeli. O Božej existencii či prítomnosti tam nik nepochyboval. Problém bol skôr v tom, že vzťah národa k Bohu bol veľmi zdeformovaný a snahou Pána Ježiša ako Mesiáša bolo dať opäť všetko do poriadku, opäť nastoliť vzťah lásky a dôvery, dokázať Božiu lásku v diele spasenia. Na to ale potreboval národ pochopiť, že Ježiš je Mesiáš, ten Bohom poslaný a práve to sa mu Ježiš snaží znameniami ukázať. Preto ho aj otvorene nabáda, aby sa usiloval o viac ako len o získanie jedla, totiž aby hľadal Boha.
Najlepší skutok
Zdá sa, že ľudia začínajú chápať o čo Ježišovi ide, lebo kladú otázku: „Čo teda robiť, aby sme konali skutky Božie?“ Z tých slov vanie nádej, že azda ľud chce konať to, čo je vôľa Božia. A dostáva k tomu od Ježiša veľmi praktickú radu: „Skutkom Božím je veriť v toho, ktorého On poslal.“ Tým je povedané všetko. Pred Bohom človek nemôže konať nič viac ako s láskou a dôverou prijať Božieho Syna. Nech by sme vykonali hocikoľko charitatívnych skutkov, nech by sme obetovali celý svoj majetok, nech by sme celý život presedeli v kostole nebude to viac, ako keď úprimne prijmeme toho, ktorého Boh poslal.
Opäť identifikácia
Kto to ale je? V koho to veriť? Pre nás je odpoveď samozrejmá – je to Ježiš, Boží Syn. Pre ľud je ale ťažké prijať, že tým Bohom poslaným Mesiášom má byť práve tento tesárov Syn z Nazareta. Dobre, rozmnožil zázračne chleby. Ale Mesiáš? Boží Syn? Nie je to už priveľa? Táto pochybnosť a neochota prijať, že ten, čo ich práve nasýtil uprostred púšte je Mesiáš ich vedie k tomu, že si žiadajú dôkaz.
A opäť brucho
Tým dôkazom by mohol byť nejaký zázračný skutok, podobne ako keď Mojžiš dal ľudu mannu z neba. Ako keby Ježiš nebol presne to urobil pred niekoľkými hodinami. A zasa sme pri otázke brucha. „Daj nám dostatok hmotných vecí, daj nám hmotné zabezpečenie.“ Ježiš jednak uvádza veci na pravú mieru, že totiž ani na tej púšti to nebol Mojžiš, kto dal ľudu mannu z neba a jednak že oveľa lepší je chlieb, ktorý dáva večný život. A ľud žiada: „Dávaj nám tento chlieb!“ Možno dúfať, že ľud porozumel Ježišovým slovám a v jeho slovách je skrytá túžba po večnom živote? Sotva. Môžeme skôr predpokladať že v zajatí spomienok na Mojžiša a jeho chlieb, ktorý padal z neba, zatúžil ľud po týchto časoch. Veď bolo by skvelé, keby chlieb padal z neba a bolo by ho vždy dosť. Obávam sa preto, že žiadosť národa je myslená skôr ako túžba po tomto, hmotnom chlebe, ktorý by mu Boh dával a bolo by ho vždy dosť.
Pravý chlieb
Tým pravým chlebom však nie je manna ale Ježiš. On zostupuje z neba, On dáva večný život. To je vlastne Jeho poslanie na zemi. Trpieť, zomrieť a získať ľuďom život. Ťažko povedať, či si niečo také Izrael dokázal predstaviť, hlavne ešte v čase pred Ježišovým ukrižovaním. Ježiš však tento dialóg končí jasnou výzvou: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladný!“ Pod hladom tu však nemožno myslieť hlad brucha, ale hlad duše, hlad, ktorý by viedol k duchovnej teda večnej smrti.
Pán Ježiš sa nám dnes otvorene predstavuje ako chlieb z neba, ktorý dáva našej duši večný život. Je dôležité to vedieť práve v tomto pôstnom čase. Sledujeme totiž Jeho cestu utrpenia a smrti a jedine ak vieme, kým On je a prečo to robí, dávajú nám pôstne udalosti zmysel. Jedine cez poznanie, že Ježiš je ten Mesiáš, Bohom poslaný Boží Syn môžeme spoznať, pochopiť a prijať, že svojou smrťou nám dáva večný život. Nech je teda Ježiš našim kráľom. Nie však preto, že pri Ňom by sme mali vždy plné brucho ale preto, že pri Ňom budeme mať vždy sýtu dušu a večný život. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, často myslíme na potreby svojho tela a robíme všetko pre svoje telesné blaho. Prosíme, pripomínaj nám, že aj na dušu nám treba pamätať a aj o jej blaho sa starať a na jej život myslieť. Dávaj nám pritom poznať, že Ty si pravý chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nasýtil našu dušu a po časnej púti nám dal večný život. Amen.
Pieseň ES 92
Ježiš, Pán života môjho, Ježiš, mojej smrti Pán, umrel za mňa, sluhu svojho, keď pretrpel mnoho rán, aby ma vyrval z temnosti a vzal k sebe do radosti; Za tú milosť tisíckrát chcem Ti, Pane, ďakovať.