Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Veľkej noci (23. apríl 2023)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Veľkej noci (23. apríl 2023)

Pieseň ES 128
 
            Darmo plesá ľudská zlosť, že je Pán už v hrobe, darmo hodlá neprávosť Pravdu mať v porobe; bo Pán náš, čo za nás život svoj položil, na tretí deň ožil.
 
Čítanie Božieho slova z J 21, 15 - 17 
 
            „Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky!“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Pred týždňom sme čítali o jednom z posledných stretnutí Pána Ježiša Krista s učeníkmi. Odohralo sa na brehu Genezaretského jazera, kde im Pán pripravil chlieb a rybu a pozval ich „k stolu.“ Dnešným textom pokračujeme v čítaní o tejto udalosti. Evanjelista Ján v ňom zachytil zvláštny rozhovor, ktorý po jedle viedol Pán Ježiš s Petrom.
 
ˇMiluješ ma viac?
            To je veľmi zvláštna otázka. Ako môže niekto povedať, že miluje viac ako ten druhý. A prečo sa to pýta práve Pán Ježiš, ktorý predsa sám najlepšie vie, ako to s ľudským srdcom a ľudskou láskou je. Aby sme porozumeli tomu, prečo Pán Ježiš kladie túto otázku a prečo ju kladie práve Petrovi, musíme si pripomenúť zopár iných udalostí, ktoré sa odohrali krátko predtým.
 
Ja nie!
            Peter bol prvý, ktorý začal Pána uisťovať o svojej veľkej láske a vernosti: „Ak sa aj všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším.“ Bolo to pri poslednej večeri, keď Pán predpovedal, že Ho všetci opustia. Možno to Peter myslel vážne a bol odhodlaný naozaj sa priznať k Pánovi, keby bol v hodine H postavený pred nejaký súdny tribunál. 
 
Hodina H
            Jeho hodina H však prišla inak ako by čakal. Na jeho vzťah k Pánovi sa ho totiž nespýtal veľkňaz, ale slúžka. Iba tak, cestou okolo. A vlastne jej slová ani neboli otázkou, iba konštatovaním. Ale Peter zaprel. V strese, ktorému bol vystavený, sa v ňom ozvalo jeho staré „ja,“ ktoré mu radilo zostať v bezpečí. Peter nerozpoznal svoju hodinu H – svoju príležitosť vyznať Pána – možno práve preto, že prišla tak nenápadne. To mi pripomína mnoho situácií z nášho bežného života. Aj my sme ako kresťania ochotní priznať sa k Pánovi Ježišovi, keď je na to ten správny čas. Keď príde nedeľa a ide sa do kostola, keď sú sviatky a má sa vykonať nejaký sviatočný obrad či zvyk - skrátka, keď sa to od nás akosi očakáva. Ale prídu aj mnohé iné chvíle, ktoré sami o sebe nekričia, že teraz je čas vyznať Pána. Keď stolujeme v spoločnosti a radšej sa pred jedlom nebudeme modliť, aby to nevyzeralo čudne, alebo keď sa zhovárame s namrzeným susedom a radšej ho svojimi kresťanskými názormi nechceme provokovať. To sú naše hodiny H, v ktorých dopadáme rovnako ako Peter.
 
Ľútosť
            Peter však spoznal svoju chybu. Len čo zaspieval kohút, uvedomil si, čo sa stalo. Písmo svedčí, že vyšiel von a horko zaplakal. Ak v zlyhaní sme mu často podobní, v ľútosti mu často podobní nie sme. My si totiž svoje zlyhania ani neuvedomujeme a tak ich ani neľutujeme. Možno by sme tiež potrebovali takého kohúta, ktorý by zaspieval vždy, keď sme premárnili príležitosť vyznať Pána. Možno potom by sme aj viac ľutovali a prosili Pána o odpustenie rovnako, ako prosil Peter. 
 
K Pánovi
            Prešlo niekoľko dní. Pána odsúdili a ukrižovali. No On vstal a teraz stojí na brehu jazera. Čo urobí človek, ktorý sa previnil tak ako Peter? Väčšinou sa taký človek hanbí a skrýva. To bola cesta Judáša. Ten po uvedomení si svojej zrady odišiel a vzal si život. Ale Peter nie. On, len čo počul, že Pán je na brehu, skočil do vody a plával k Nemu v túžbe byť rýchlo s Ním. To je ten správny postoj. Ak aj človek zlyhá a previní sa, je najlepšie prísť a zmieriť sa.
 
Irónia
            Tak prichádza Peter k Pánovi. Ten ho neodmieta, neodsudzuje, ba dokonca mu ani nič nevytýka. No predsa si neodpustí trochu láskavej irónie, ktorou sa onoho incidentu dotkne: „Tak čo, Peter, miluješ ma viac ako všetci ostatní?“ Teraz už vidíme, že tieto slová nie sú vecnou otázkou na množstvo Petrovej lásky ale jemnou pripomienkou jeho horlivých slov z Getsemanu. Nie priamou výčitkou, nie vracaním sa k starým udalostiam a ich rozoberaním ale trochu ironickou otázkou chce Pán priviesť Petra k tomu, aby si uvedomil, že realita je často iná ako ľudská predstava a že aj tá najväčšia teoretická horlivosť často ustúpi reálnemu konkrétnemu strachu. Robí to preto, aby Petra pripravil na to, čo má prísť: že sa stane pastierom.
 
Pastier
            Peter a pastier? Ten, ktorý sa najprv vystatoval a potom zlyhal? Áno, presne ten. Pán si za pastiera nevybral takého, ktorý nikdy nepochybil a vždy fungoval na 100%. Tak by sme asi vyberali my. Vybral si toho, ktorý okúsil aj sladkú chuť sebadôvery, aj trpkú chuť zlyhania a ľútosti, no napriek tomu ostal verný. Tou najväčšou Petrovou devízou je totiž škola, ktorú v onú noc dostal. A práve to ho robí vhodným adeptom na pastiera. Pán nám tak ukazuje, že za vodcu sa nehodí ani ten, kto vidí len seba a má vysoké a často falošné sebavedomie, nehodí sa tam ani ten, čo vidí iba svoje chyby, v ničom si neverí a chýba mu odvaha, ale hodí sa tam ten, kto zažil výstup i pád a kto sa napriek tomu vracia k Majstrovi.
 
            Dnešná nedeľa je nedeľou dobrého pastiera a my vtedy spravidla hovoríme o Pánovi Ježišovi ako o tom najlepšom pastierovi. Dnes však pred našimi očami urobil Pán Ježiš pastierom Petra a to nás viedlo k tomu, aby sme uvažovali o tých, ktorí sú pastiermi v cirkvi alebo ktorí zastávajú nejaký úrad, či už sú to dozorcovia, katechéti alebo vedúci mládeží či besiedok. Aj oni majú neraz svoje chyby či slabé miesta, no to by nemal byť dôvod na to, aby sme ich odsudzovali. Práve naopak, každý pastier či vodca akéhokoľvek spoločenstva potrebuje naše modlitby, v ktorých pre neho vyprosujeme múdrosť, pevnú vieru a hojnú lásku. Veď práve viera a láska Petra viedli aj po jeho zlyhaniach späť k Majstrovi. Nech sú tak práve ony tým, čo budeme hľadať a oceňovať u tých, ktorí nás vedú. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, Ty si zveril Petrovi pastiersku úlohu, hoci si vedel o jeho chybách a zlyhaniach. Oceňoval si však jeho vieru, lásku i ľútosť. Preto aj my prosíme o tieto dary pre seba i pre tých, ktorí sú našimi pastiermi. Rozhojňuj ich v láske, upevňuj vo viere a dávaj im skrze zákon spoznávať, že sú stále ľudia a stále hriešni, no tiež v evanjeliu nachádzať prísľub Tvojej milosti a pomoci. Kiež sme tak my všetci v Tvojich rukách, ktorý si hlavou cirkvi a Pastierom všetkých a kiež pod Tvojim vedením prídeme do večného kráľovstva. Amen.
 
Pieseň ES 512
 
            Hospodin sám je Pastier môj, vyznávam, tak nedostatku viac sa neobávam: vodí ma tam, kde pastva zelená sa, k osviežujúcim vodám ma privádza, pre svoje meno dušu občerstvuje, na cestu pravdy kroky usmerňuje.