Domáca pobožnosť na 2. nedeľu adventnú (6. december 2020)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu adventnú (6. december 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 11

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (L 17, 20-21)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Lukáša 17, 20-21:

            „Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!“

Milí bratia a sestry!

            Advent je obdobím stíšenia a meditatívnej prípravy na prijatie Pána Ježiša Krista, ktorý prichádza. Je preto prirodzené, že práve príchod je jedna z ústredných tém adventných nedieľ. Kým tá prvá nám vo svojej téme hovorila, že „Pán prichádza“, tá dnešná nám hovorí, že „Kráľovstvo Božie prichádza“. Je to trochu abstraktná téma, hlavne ak si kráľovstvo Božie predstavujeme podobne ako pozemské kráľovstvá – ako nejaký časovo i územne vyhradený priestor, kde vládne Pán Boh. V predstave mnohých ľudí – aj kresťanov – je kráľovstvo Božie v akomsi neviditeľnom svete, do ktorého sa my dostaneme až po smrti. Z toho potom vyplýva presvedčenie mnohých, že kráľovstvo Božie sa nás teraz ešte netýka a začne sa nás týkať až potom, keď sami vojdeme do duchovného sveta a budeme teda ďalej žiť v tom duchovnom, abstraktnom, neviditeľnom a neuchopiteľnom Božom kráľovstve. Dnešná nedeľa však hovorí, že kráľovstvo Božie prichádza a sám Pán Ježiš neraz hovoril, že kráľovstvo Božie sa priblížilo (Mt 4,17; 10,7; L 10,9). Ako si ho teda predstaviť, ako sa stať jeho súčasťou? Je to naozaj tak, že sa nás začne týkať až po skončení nášho telesného života?

            Aby sme našli odpoveď na túto otázku a vedeli si kráľovstvo Božie predstaviť, môžeme si pomôcť príkladom z nášho sveta. Predstavte si nejaký štát, napríklad USA. Ak by ste nastúpili do lietadla, odcestovali zo Slovenska a vystúpili na letisku v New Yorku, stáli by ste na území USA. Považovali by ste to za logické, veď ste v USA. Čo však v prípade, že vojdete do budovy amerického veľvyslanectva v Bratislave, alebo na bratislavskom letisku nastúpite do amerického lietadla? Myslíte si, že stále budete na území Slovenska? Omyl. Územie amerického veľvyslanectva predstavuje malý kus USA na Slovensku. Vstupom na toto územie ako keby ste vstúpili na pôdu USA, hoci ste stále v Bratislave. Ľudia tu podliehajú americkým zákonom rovnako, ako na palube amerického lietadla či americkej lode a je jedno, kde sa ono lietadlo či loď nachádza.

            Podobne je to aj s kráľovstvom Božím. Pán Boh je Kráľom a vládne vo svojom neviditeľnom duchovnom kráľovstve. Nemožno však povedať, že mimo tohto kráľovstva už Pán Boh nie je Kráľom. Práve naopak – všade tam, kde je On, je Jeho kráľovstvo. Tak ako americký prezident všade prináša kus amerického sveta aj Pán Boh všade tam kde príde, prináša svoje kráľovstvo.

            Niekto možno namietne: Pán Boh je predsa prítomný všade. Môže prísť niekam, kde predtým nebol? Áno, môže. Do ľudského srdca. Pán Boh síce je okolo nás, bdie nad svetom a riadi beh dejín, no nie je v ľudskom srdci, ak Ho tam človek nepustí. Aj nad takým človekom ostáva Pán Boh, no neostáva v ňom. Je to podobné ako keď dieťa chce pozerať film v televízii. Je rozdiel ak si ho pozrie spolu s otcom a nechá otca vybrať nejaký pekný titul, ktorý si potom pozrú spolu, a ak sa zatvorí samo v izbe, vyberie si podľa seba, možno aj nevhodný či zakázaný titul a otec je síce doma, no je kdesi v kuchyni - za dverami izby. Aj Pán Boh tak ostáva neraz za dverami ľudského srdca. Ak teda hovoríme o príchode Pána Boha či Pána Ježiša, hovoríme nie o príchode do sveta, mesta či chrámu, ale o príchode do srdca, ktoré Mu človek sám otvorí.

            Písmo hovorí, že Boh je láska (1J 4,8). Boh je Duch (J 4, 24) a ovocím Ducha Božieho je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5, 22-23). Všade tam, kde je prítomný Pán Boh, prináša Jeho prítomnosť takéto ovocie a podľa nich možno rozpoznať kráľovstvo Božie. To sa môže diať medzi manželmi, v rodine, medzi bratmi či sestrami v cirkevnom zbore, medzi priateľmi či medzi kolegami. Tam, kde je prítomný Pán Ježiš, je prítomné aj Jeho kráľovstvo a preto možno povedať, že kráľovstvo Božie je medzi nami.

            Keď sa farizeji v dnešnom texte opýtali Pána Ježiša „Kedy príde kráľovstvo Božie“ odpovedal tými istými slovami: je medzi nami. Bola to pravda. Kráľovstvo Božie bolo medzi nimi, pretože bol medzi nimi aj Pán Ježiš Kristus. On je vládca, On je kráľ a preto v tej dobe – v dobe Jeho telesného života bolo kráľovstvo Božie všade tam, kde bol On sám telesne prítomný. Existencia a prítomnosť Božieho kráľovstva je teda úzko spojená so samotným Pánom Bohom a Božie kráľovstvo bez Neho samého nemôže existovať. Ak však niekde príde, prináša so sebou aj svoje kráľovstvo. Preto sa posolstvo adventu neobmedzuje len na správu o príchode Božieho Syna ale hovorí aj o tom čo prináša – totiž Božie kráľovstvo.

            Našou úlohou je kráľovstvo Božie na zemi budovať. Ak Pán Ježiš prichádza do nášho srdca, prichádza s cieľom pretvárať náš život a robiť ho lepším a krajším. To však nie je jediný cieľ. Veď Pán Boh nestvoril iba človeka na svoj obraz, ale aj tento svet na obraz kráľovstva Božieho. Kým do sveta neprišiel hriech, bola Zem rajom, teda kráľovstvom Božím na Zemi. Človek žil v priamej Božej blízkosti, hovoril s Ním, videl Ho, mohol pred Neho predstúpiť. To bol raj. Hriechom sa to všetko narušilo, no je dnes našou úlohou takýto raj obnovovať. Nedá sa to všade a vo všetkom, no tam kde sa to dá, musíme sa o to snažiť.

            A ako sa to deje? Ako budujeme kráľovstvo Božie? Budujeme ho vyznávaním a uplatňovaním Božích hodnôt. Keď v našich vzťahoch či spoločenstvách zavládne viera, láska, radosť, pokoj, porozumenie či nežnosť, potom sme vybudovali kúsok kráľovstva Božieho, vtedy sme aspoň trochu obnovili raj. A vtedy náš život môže byť krajší. Veď kto by nechcel žiť v raji. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane Ježiši, Ty neprichádzaš sám, ale prinášaš svoje kráľovstvo. Ty, ktorý si láska, a ktorého darmi sú radosť, pokoj, krotkosť, zhovievavosť či vernosť, prinášaš nám ich, aby sa Tvoje kráľovstvo rozhojnilo už tu a teraz medzi nami. Ďakujeme Ti za to. Veď tam kde Ty vládneš, je raj a tam kde je raj, môže človek žiť v pokoji a trvalej radosti, pretože žije s Tebou. Prosíme, vstúp a prebývaj v našich srdciach. Cez svoje dary však prenikaj aj do našich rodín, vzťahov a spoločenstiev a pretváraj ich na svoje kráľovstvo. Kiež tak nie len sami žijeme v pokoji a radosti, ale vydávame aj svedectvo o Tebe, Tvojej láske, Tvojej moci a Tvojich daroch svetu, ktorý túži a hľadá, no nenachádza. Prosíme, nech aj cez svedectvo nášho života môže tento svet spoznať, že Ty si Boh, že Ty si láska a že kto s Tebou žije, žije v raji. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 18

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Ježiša Krista, buď s vami v pravde a láske! Amen.