Domáca pobožnosť na 16. nedeľu po Svätej Trojici (2. október 2022)

Domáca pobožnosť na 16. nedeľu po Svätej Trojici (2. október 2022)

Pieseň ES 457
 
            Ježiši, života môjho život a radosť pravá, Tebe z hĺbky srdca svojho celý sa odovzdávam, Ty si môj Boh, Ty si môj Pán, preto radostne vyznávam, že Ty, drahý Ježiši, si môj poklad najmilší.
 
Čítanie Božieho slova z Ef 3, 13 – 16
 
            „Preto vás prosím, aby ste neklesli na mysli pre moje súženie, ktoré trpím pre vás; ono je vašou slávou! Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Prv než sa vnoríme do dnešných slov, povedzme si niečo o liste, z ktorého tieto slová sú.
 
Pavlove listy
            Apoštol Pavol nenapísal iba tie listy, ktoré máme v Biblii. Pravdepodobne ich bolo viac, no mnohé sa nezachovali. Vieme však, že ich Pavol písal v rôznych životných situáciách, rôznym adresátom a s rôznym zámerom. To veľmi jasne vidno aj na tých listoch, ktoré máme. Napríklad list do Ríma. To je list, čo Pavol napísal kresťanom, ktorých vôbec nepoznal. Preto je taký dlhý a ucelený. Apoštol v ňom podáva celé svoje učenie o Pánovi Ježišovi a o spasení. Naopak list do Korintu je veľmi konkrétny. Kresťanov v tomto meste Pavol osobne poznal, vedel o mnohých sporoch, ktoré v zbore boli a tieto aj v listoch zmieňuje. Iné sú listy jeho spolupracovníkom Títovi a Timoteovi, ktorým tiež dáva konkrétne pokyny a pripomína im aj konkrétne udalosti z ich či jeho života.
 
List do Efezu
            List, ktorý poznáme ako List apoštola Pavla Efezským nebol určený konkrétne kresťanom v Efeze. Bol písaný ako obežník, ktorý mal putovať zo zboru do zboru. V každom spoločenstve si ho mali prečítať a poslať ďalej. Keďže nakoniec dorazil do Efezu, nazývame ho podľa tohto mesta. Dôležité je však práve to, že jeho obsah je určený celej cirkvi - všetkým kresťanom, teda aj nám dnes.
 
Pavol – väzeň
            Dôležitou je tiež skutočnosť, že Pavol tento list písal vo väzení, kam sa dostal pre svoju službu. To je aj východisko pre dnešné slová. Práve na svoje uväznenie naráža keď hovorí o súžení, ktoré trpí. Vo väzení nebol iba raz, no vždy sa cítil byť skôr hrdý na to, že je väzňom. Prečo?
 
Sila v slabosti
            Pavol mnohokrát vyznáva, že čím je on ako človek slabší, tým mocnejší je pri ňom Boh a čím menej možností má on ako človek, tým väčšie skutky pri ňom koná Ježiš Kristus. Ak by Pavlova misijná práca prebiehala bez problémov, mohol by ľahko vzniknúť dojem, že rastúce zbory sú plodom jeho šikovnosti, výrečnosti či dobrej taktiky. No čím je slabší a bezmocnejší – a to aj vo chvíľach väzenia – tým viac sa uisťuje o tom, že Boh je s ním a koná veľké veci.
 
Utrpenie ako hrozba
            Je prirodzené, že ak človek prežíva utrpenie alebo je svedkom utrpenia, podlamuje to jeho vieru, začne klesať na mysli, pochybovať a pýtať sa, prečo toto Boh dovolí? A práve toto je prvá vec, ktorú nám Pavol dnes hovorí. Prosí nás, aby sme neklesali na mysli pre jeho utrpenie. Inak povedané, nabáda kresťanov, aby v jeho uväznení nevideli Božiu slabosť ani prehru evanjelia. Nech kresťanom ani nenapadne pýtať sa, ako je to možné alebo prečo to Boh dopustil. Práve naopak. Pavlovo utrpenie má poukázať na Božiu slávu, lebo v ňom sa dokazuje Božia moc. Preto Pavol o svojom uväznení hovorí, že je „vašou slávou“. Neznamená to, že by pre Pavlovo utrpenie boli kresťania slávni ale že je to zjavenie Božej slávy pre kresťanov. Azda by preto bolo vhodnejšie povedať: „ono je slávou pre vás“ v zmysle „ono je Božou slávou, ktorá sa zjavila pre vás.“
 
Optimizmus či skúsenosť?
            Apoštol Pavol určite na mysli neklesá. To čo ho však drží pri sile nie je len obyčajný optimizmus, ako keď si niekto v ťažkej chvíli povie, že dačo už len bude a nejako to hádam dopadne. Pavla pri sile drží skúsenosť viery. On zažil stretnutie s Ježišom Kristom, zažil zmenu vlastného života a pocítil, akú veľkú moc má Boh. Táto moc sa dokazovala na jeho cestách aj v zboroch, ktoré zakladal. Preto Bohu dôveroval a neraz vyznával, že práve vo chvíľach, kedy on už nemá možnosť nič urobiť, necháva konať Boha, ktorý ho nikdy nesklamal. 
 
Povzbudenie
            A to nie je všetko. On, ktorý je väznený pre svoju službu a mohol by sa tak prvý sťažovať a klesať na mysli, kľaká pred Bohom k modlitbe a prosí o to, aby Boh skrze svojho Ducha povzbudil všetkých kresťanov. To sa týka aj nás. Pavlova prosba je univerzálnou prosbou za všetkých tých, ktorí budú počuť zlé správy o utrpení bratov vo viere alebo o zle vo svete. Je prosbou, aby tieto správy nepodlamovali vieru kresťanov, aby cirkev ani v takých chvíľach neklesala na mysli a za žiadnu cenu sa nevzdávala viery v Trojjediného Boha.
 
            Toto posolstvo je aj pre nás dnes veľmi aktuálne. Počujeme mnoho zlých správ zo sveta, no Pavol nás vyzýva, aby sme si nezúfali a neprepadali obavám či strachu ale práve naopak, prosili Boha o silu viery, lásky i nádeje. Urobme preto tak aj dnes. Amen.
 
Modlitba
 
            Nebeský Bože, pred Tebou sa skláňame v čase spoločenských aj ekonomických neistôt, v čase našich osobných kríz a v čase skúšok, ktorými prechádza naša vlasť i naša cirkev. Prosíme, daj nám zosilnieť na vnútornom človeku, aby sme pre zlé správy neklesali na mysli ale neochvejne Ti dôverovali a na Teba sa vo všetkom spoliehali. Prosíme, posilni nás vo viere, rozhojni v láske a utvrď v nádeji a to skrze svojho Svätého Ducha. O to prosíme v mene Tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Amen.
 
Pieseň ES 634
 
       Pane, vieru daj blúdiacim, Pane, vieru daj všetkým nám, pevnú vieru daj, Bože náš, ó Pane vieru daj!