Domáca pobožnosť na 15. nedeľu po Svätej Trojici (25. september 2022)

Domáca pobožnosť na 15. nedeľu po Svätej Trojici (25. september 2022)

Pieseň ES 503
 
            Bohu zver svoje cesty i všetky ťažkosti, utíši ti bolesti z otcovskej milosti, On, ktorý múdro riadi, spravuje celý svet, On pravicu podá ti, a vyvedie ťa z bied.
 
Čítanie Božieho slova z Ž 86, 3 – 4
 
            „Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo neprestajne volám k Tebe. Obveseľ dušu svojho sluhu, lebo ja k Tebe, Pane, si ju povznášam.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Pred niekoľkými rokmi ma pozvali do jedného seniorátu, aby som tam na stretnutí mládeže povedal prednášku o ustarostenosti. „Ustarostenosť“ je zvláštny pojem, ktorému ani dospelí často nerozumejú. Uvažoval som preto, ako ho čo najlepšie vysvetliť a napokon som sa uchýlil k názornej pomôcke.
 
Cesta života
            Vzal som si povraz a prirovnal ho k ceste nášho života. Na začiatku je krásne hladká.
 
Starosť
            Ak nám však nejaká starosť skríži cestu, zabrzdí nás to, spomalí alebo aj úplne zastaví, pretože je to prekážka. Vtedy som urobil na povraze uzol.
 
Ustarostenosť
            Starosti má každý človek a každého na ceste života spomaľujú alebo aj úplne zastavia a to na kratší či dlhší čas. Pri každej takej starosti stojí pred nami otázka: čo s ňou. Ako ďalej? Uvažujeme, hľadáme riešenia a na okamih strácame zo zreteľa svoj životný cieľ. Na okamih sa prestávame venovať tomu, čo nás doteraz napĺňalo a sme viac upriamení na prekážku, pri ktorej stojíme. „To je stav, ktorý sa nazýva ustarostenosť“ povedal som a urobil na povraze druhý uzol.
 
Nepokoj
            Niekedy si so svojimi starosťami poradíme a vyriešime ich, no často nimi nevieme pohnúť. Zamestnávajú našu myseľ a do našich sŕdc sa vkráda nepokoj – urobil som tretí uzol. To je ten čas, kedy začíname pociťovať obavy, že to celé nedopadne dobre.
 
Strach
            Ak sa tomu poddáme, nastúpi strach – štvrtý uzol. Strach, ktorý je už otvoreným, aj keď možno nie vždy nahlas vysloveným presvedčením, že veci idú zlým smerom. Ak žijeme v zajatí strachu, je to stav, kedy sa večer prehadzujeme na posteli alebo sa strhávame zo sna, naša myseľ je skrz-naskrz preniknutá chmúrnymi myšlienkami a je v nich čoraz menej nádeje a aj tá troška čo tam je, je tam len vďaka tomu, že ju tam racionálne pretláčame tým malým zvyškom optimizmu, ktorý v nás ešte ostáva.
 
Beznádej
            Dávka optimizmu v našej mysli je však neraz taká malá, že nestačí na to, aby náš strach zahnala a tak on pomaly ale isto prerastie do piateho uzla – beznádeje – stavu, ktorý je domnelým, aj keď samozrejme nie vždy pravdivým – presvedčením o vlastnom zlyhaní. Nedokázal som to, urobil som to zle, nič sa mi nedarí.
 
Kríza
            Človek, ktorý prejde všetkými týmito etapami sa napokon ocitá v kríze. Siaha po zúfalých činoch, nevie, ako riešiť žalostnú situáciu, ktorá neraz spočíva iba v jeho zdeformovanom pohľade na seba či okolie. Takáto kríza je naozaj veľkým uzlom na ceste života – urobil som šiesty uzol.
 
Uzlík nervov
            Po celom tomto rozprávaní som držal v ruke povraz so šiestimi uzlami, ktoré vznikli z jednej jedinej starosti. Tento obraz je veľmi výstižný, veď neraz sami o sebe povieme, že sme „uzlíkom nervov“. Sú to uzlíky, ktoré v našom živote vznikajú zo starostí, ustarostenosti, nepokoja, strachu, beznádeje a krízy. Otázka však znie, čo s tým?
 
Odstrihnúť sa
            Pán Ježiš vo svojich „rečiach na vrchu“ radí ničiť hriech, pokušenie aj krízy života hneď na začiatku. Hovorí: „Nebuďte ustarostení“ a to doslova znamená, aby sme sa krízam vyhli a svojim starostiam nedovolili prerásť ani len k druhému bodu – ustarostenosti. Vtedy som povraz prestrihol medzi prvým a druhým uzlíkom a všetko okrem starostí zmizlo. Ako to však urobiť?
 
Rázcestie
            Každá starosť nás stavia na rázcestie. Prvou možnosťou je, že sa ju pokúsime riešiť svojimi silami a vtedy sa nám to buď podarí a budeme sa tešiť alebo nepodarí a budeme si zúfať. Druhú možnosť nám dnes ukazuje kráľ Dávid, ktorý vo svojich starostiach vždy volal k Bohu. Predkladal Mu to, s čím sa borí, s čím zápasí a s čím si nevie poradiť. Jeho prosil o obveselenie duše i pomoc v ťažkostiach a k Nemu povznášal svoju dušu.
 
            Nedovoľme, aby naše starosti prerástli do ustarostenosti, ale volajme na Hospodina, prosme Ho o pomoc i potešenie, Jemu dôverujme a na Neho sa spoliehajme. Amen.
 
Modlitba
 
            Drahý Bože, k Tebe povznášame svoju dušu, Teba prosíme o potešenie v zármutkoch, o múdrosť na životných križovatkách aj o silu v našich starostiach. Ty si našim láskavým nebeským Otcom a Ty nás vedieš i povzbudzuješ. Zmiluj sa nad nami a dávaj nám nádej, pokoj a radosť, prameniace z Tvojej lásky a z lásky Pána Ježiša Krista. Kiež nás ony utvrdzujú vo viere a dôvere v Tvoju otcovskú múdrosť a po časnom žití nás privedú k Tvojim nohám, kde budeme večne prebývať. Amen.
 
Pieseň ES 520
 
            Kto dá mi sily k púti v ďalekú blaha ríš? Kto osvieti mi cestu, úskalia, zrady skrýš? Kto nahradí mi svojeť v tej smutnej cudzine? Môj Boh a brat: Pán Ježiš, On svetlo jediné.