Domáca pobožnosť na 10. nedeľu po Svätej Trojici – kajúcu (21. august 2022)

Domáca pobožnosť na 10. nedeľu po Svätej Trojici – kajúcu (21. august 2022)

Pieseň ES 332
 
            Pokánie čiňme, kým ešte čas máme, príde Pán k súdu skôr, než sa nazdáme; nech sa nikto z nás na to nespolieha, že Pán zhovieva.
 
Čítanie Božieho slova z 5M 30, 11 - 16
 
            „Lebo tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba ani nedostupný ani ďaleký. Nie je v nebi, aby si smel povedať: Kto vystúpi kvôli nám do neba, aby nám ho zniesol a hlásal, že by sme ho mohli plniť? Ani nie je za morom, aby si smel povedať: Kto kvôli nám zájde za more, aby nám ho priniesol a hlásal tak, že by sme ho mohli plniť? Lebo to slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho plnil. Pozri: dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. Dnes ti prikazujem milovať Hospodina, tvojho Boha, kráčať po Jeho cestách a zachovávať Jeho príkazy, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy - tak budeš žiť a rozmnožovať sa. Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať v krajine, ktorú ideš zabrať.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            V dnešnú nedeľu, ktorá má prívlastok kajúca, si pripomíname zničenie mesta Jeruzalema.
 
Čo sa stalo?
            Židia boli už dlhodobo nespokojní s tým, že žili pod nadvládou Ríma a nemali tak politickú slobodu, hoci mali aspoň slobodu náboženskú. Poslednou kvapkou však bolo, keď si rímsky miestodržiteľ Gessius Florus v roku 66 vzal z chrámovej pokladnice peniaze. To Židov mimoriadne pobúrilo a zosmiešnili Gessia tým, že chodili po Jeruzaleme a žobrali peniaze pre chudobného rímskeho hodnostára. Urazený miestodržiteľ povolal do Jeruzalema asi 600 vojakov, ktorí mali Židov potrestať. Tí sa však vzopreli a rímskych vojakov z mesta vytlačili. Bolo jasné, že to neostane bez následkov. Niektorí kňazi, dokonca aj veľkňaz a kráľ Agrippa radili ľudu aby sa miernili, pretože búriť sa proti Rímu nemá zmysel. Nič však nepomohlo. Odpor ľudu rástol a pribúdali prejavy vzbury. Židia obsadili budovy, v ktorých sídlili rímski úradníci a v chráme prestali vykonávať obeť, ktorú každodenne prinášali za cisára. Tušili pritom, že Rím sa pokúsi znova ich ovládnuť, preto sa pripravovali na obranu mesta a vybudovali okolo neho trojité hradby. 
 
Vojna
            Neslávne známy cisár Nero poveril svojho najschopnejšieho generála Vespaziána, aby vyriešil problém so Židmi. Ten v roku 67 vytiahol do vojny aj so svojim synom Titom a spolu priviedli početné vojsko najprv do Galilei, ktorú obsadili. Nevybrali sa však hneď do Jeruzalema ale vyčkávali. V roku 69 zomrel cisár Nero a novým cisárom sa stal práve generál Vespazián. Odišiel preto z Galilei do Ríma a vedenie vojny prenechal svojmu synovi Titovi. Ten pritiahol k Jeruzalemu počas paschy v roku 70 a obkľúčil ho v čase, keď v ňom bolo najviac ľudí.
 
Chrám
            Židia dlho bránili mesto, no proti rímskej presile a ich vyspelejšej technike nemali šancu. Rimania postupne prekonávali všetky opevnenia a zajatých Židov pribíjali na kríže na výstrahu tým, ktorí ešte odolávali. Židia ustupovali od vonkajších hradieb a sťahovali sa ku chrámu. Boli presvedčení, že to je sväté miesto, ktoré Hospodin za žiadnych okolností nevydá pohanom. No stalo sa. Titus s vojskom vstúpil do chrámu a keď uvidel jeho nádheru, chcel ho zachrániť. Vydal príkaz, aby vojaci plienenie zastavili. Bolo však neskoro. Rímski vojaci zabíjali povstalcov, ktorí sa v chráme ukrývali, rabovali, ničili a napokon chrám podpálili. Titus ešte z najsvätejšej svätyne vzal sedemramenný svietnik a odniesol ho ako trofej do Ríma. Tak sa naplnili slová Pána Ježiša o tom, že mesto bude zrovnané so zemou a neostane v ňom kameň na kameni.
 
Prečo?
            Tí, ktorí túto hrôzu prežili, boli zaiste hlboko otrasení tým, že Boh niečo také dopustil a že aj tie najsvätejšie miesta boli pohanmi pošpinené a zničené. Určite si kládli otázku, prečo sa to stalo. My však odpoveď poznáme. Dal nám ju už niekoľko desaťročí predtým Pán Ježiš, keď obyvateľom Jeruzalema vytkol, že neprijali milosť, ktorá im bola daná.
 
Odmietnutie
            Neprijatá milosť – to je aj téma dnešnej nedele. Ukazuje nám, aké dôsledky môže mať pre človeka odmietnutie toho, čo mu Pán Boh ponúka. V časoch Pána Ježiša Krista to bol sám Boží Syn a Jeho evanjelium, v časoch príchodu do Kanaánu Božie pokyny a napomenutia. Práve o tých hovoria aj dnešné slová. Zazneli vtedy, keď Pán Boh vyviedol svoj ľud z Egypta a po štyridsiatich rokoch putovania ho priviedol k hranici zasľúbenej zeme. To bola milosť, ktorú Hospodin svojmu ľudu dal. Po vstupe do Kanaánu mohol ľud túto milosť odmietnuť a žiť si podľa seba, mohol však aj zachovať Božie slová a tak zostať verný Hospodinovi. Práve to dnes Boh svojmu ľudu radí.
 
Náročnosť
            V dnešných slovách čítame veľmi jasný argument, prečo sa nikto z nás nemôže z plnenia Božích prikázaní vyhovoriť. Ony totiž nie sú také ťažké ani ďaleké, aby ich človek nemohol plniť. Nevyžadujú mimoriadne fyzické predpoklady ani mentálne danosti. Každý jeden človek, či už je starý alebo mladý, slabý alebo silný, bohatý alebo chudobný, môže ctiť svojho Boha, rodičov či blížneho a správať sa k nim tak, aby im neškodil ale naopak, konal dobro. Pre ignorovanie Božieho zákona niet výhovorky ani ospravedlnenia. 
 
            A predsa nás dnešná nedeľa nemá strašiť trestami. Nehľadíme na ničivé dôsledky odmietnutia Božej milosti Židmi preto, aby sme sa báli toho, čo by mohlo prísť na nás. Hľadíme na ne preto, aby sme si uvedomili, aké fatálne môže byť pre človeka, ak sa obracia k Bohu chrbtom a ak odmieta dary, ktoré mu Boh dáva, či už je to Jeho slovo, Jeho milosť alebo ten najväčší dar – Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorého napokon odmietli aj obyvatelia Jeruzalema. Dnešná nedeľa nám má pripomenúť to, čo kedysi odznelo Izraelcom: „Pozri: dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. Dnes ti prikazujem milovať Hospodina, tvojho Boha, kráčať po Jeho cestách a zachovávať Jeho príkazy, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy - tak budeš žiť a rozmnožovať sa. A Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať.“ Prijmime preto túto radu, všímajme si Božiu milosť vo svojom živote a nikdy ju neodmietajme. Veď je pre nás tým najväčším darom. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane a bože náš, so zármutkom dnes hľadíme do minulosti a žialime nad údelom tých, ktorí doplatili na to, že odmietli milosť, ktorú si im dal vo svojom vedení cez púšť alebo vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Uvedomujeme si pri tom, že aj sami Tvoju milosť často odmietame, alebo sa k nej správame nevšímavo. Riešime rôzne svoje starosti a hľadáme potešenie a rozptýlenie okolo seba. Neuvedomujeme si však, že tak ako silu k práci i to, z čoho sa tešíme, máme od Teba. Že všetko v našom živote je darom Tvojej milosti a že tým najväčším darom je pre nás Tvoj Syn, Ježiš Kristus, v ktorom nám dávaš večný život. Vyznávame dnes tento svoj hriech pred Tebou a prosíme, odpusť nám. Pomôž nám uvedomiť si a pochopiť, ako veľa toho pre nás robíš a ako veľa nám toho dávaš. Tvoja milosť nás obklopuje keď bdieme a chráni nás keď spíme. Tvoja milosť nás dvíha keď klesáme a povznáša nás, keď sa radujeme. Sme v jej objatí a jej darcom a pôvodcom si Ty. Zo srdca Ti preto ďakujeme a túžime si v dnešný deň pokánia nielen Tvoju dobrotu a lásku naplno uvedomiť, ale vykročiť do ďalších dní nášho života v jej neustálom uvedomovaní si jej prítomnosti. Kiež žijeme svoj život v radosti z Tvojej lásky, vo vďačnosti za Tvoju milosť a v úcte voči Tebe, Tvojmu slovu i Tvojej vôli. K tomu nám ty sám svojim Duchom pomáhaj. Amen.
 
Pieseň ES 330
 
            Ó drahý Kriste, Pane môj, smutné mi srdce upokoj, ach, pohliadni na hriešnika, keď v žiali hlbokom vzlyká, ó Ježiši, ó Ježiši.