Domáca pobožnosť na 1. slávnosť vianočnú (25. december 2020)

Domáca pobožnosť na 1. slávnosť vianočnú (25. december 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 38

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Čítanie starozmluvného textu (Iz 9, 1-6)

            Slovo Božie Starej zmluvy napísané je v knihe proroka Izaiáša 9, 1-6: ...

5. Pieseň ES 47

6. Čítanie evanjelia (L 2, 1-14) 

            Dnešné slávnostné evanjelium napísané je v evanjeliu podľa Lukáša v kapitole 2, 1-14: ...

7. Pieseň ES 35

8. Zamyslenie nad Božím slovom (Ž 96, 1-3. 10-13)

            S úctou voči Božiemu slovu vypočujme si slová Písma, ktoré sú zapísané v Žalme 96, 1-3. 10-13:

            „Spievajte Hospodinovi novú pieseň, spievaj Hospodinovi, celá zem! Spievajte Hospodinovi, dobrorečte Jeho menu, zvestujte Jeho spásu deň čo deň! O Jeho sláve rozprávajte medzi pohanmi, o Jeho divných skutkoch medzi všetkými národmi! ... Hláste medzi pohanmi, že Hospodin je Kráľom! Skutočne: upevnená je zem a nekláti sa! On spravodlivo súdi národy. Nech radujú sa nebesá a jasá zem, nech hučí more i to, čo ho napĺňa! Nech jasá pole so všetkým, čo je na ňom! Nech plesajú vtedy všetky stromy lesa pred Hospodinom! Lebo prichádza, prichádza súdiť zem. V spravodlivosti bude súdiť svet a národy vo svojej vernosti.“

Milí bratia a sestry!

            Vianoce sú zvláštnou príležitosťou, kedy nielen kresťania, ale aj ľudia mimo cirkvi hovoria o Bohu, Ježišovi a narodení Spasiteľa. Je pritom otázne, koľkí naozaj rozumejú tomu, čo sa deje, koľkí naozaj vnímajú Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a koľkí to všetko myslia úprimne. Je niekedy až poburujúce, keď zrazu o „Ježiškovi“ hovoria a spievajú tí, ktorí sa inak dokážu vyjadrovať vulgárne, alebo Boha či kresťanov znevažovať alebo vysmievať. V každom prípade však je skutočnosťou, že nikdy inokedy nespieva celá Zem o Bohu a na slávu Božiu tak, ako na Vianoce. Keď počúvame slová 96. žalmu, až máme dojem, že sa práve na Vianoce napĺňajú. Veď nielen my, kresťania, ale i ostatní ľudia, národy a médiá hovoria o Bohu.

            V dnešnom texte počujeme hneď na začiatku trojitú výzvu k oslave. Žalmista nabáda Izraelcov i pohanov, aby spievali Hospodinovi. To je zvláštne. Prečo majú pohania spievať Hospodinovi? Môžeme predpokladať, že je tu reč o tých, ktorí síce nie sú Izraelcami, ale z nejakého dôvodu prijali Hospodina ako Boha. Keďže žalm vznikol pravdepodobne v dobe po návrate Izraelcov z babylonského zajatia, môžeme predpokladať, že práve v tom zajatí či počas návratu mal Izrael mnoho možností hovoriť o svojom Bohu a možno bolo v okolí dosť ľudí, ktorí ich vieru prijali. Teraz majú všetci spolu – Izraelci i pohania – spievať na slávu Bohu.

            Okrem toho však majú zvestovať Božiu slávu a Jeho skutky ostatným národom. Je teda jasné, že ak aj Hospodina prijali ľudia mimo Izraela, stále je veľa takých, ktorí Ho nepoznajú či neprijali a teraz je čas im o Ňom hovoriť. Ľudia pritom majú spievať i zvestovať. Tieto dve činnosti patria k sebe. Ak by sme len spievali o Bohu, svet okolo by nerozumel, komu to spievame a prečo. Ak by sme zasa len hovorili o Bohu, svet by nerozumel, prečo je Boh pre nás taký dôležitý a vnímal by nás ako fanatikov. Aj keď sa v texte nehovorí výslovne o radosti, predsa ju môžeme cítiť na pozadí ako hlavný motív toho, čo sa má diať. Veď ak má človek v srdci radosť, vtedy chce spievať a hovoriť o tom, čo sa mu stalo. Hospodin urobil mnoho vecí, ktoré sú v prospech izraelského národa, preto sa ľud môže radovať, spievať a hovoriť o Ňom.

            Čo také mimoriadne urobil Hospodin? O čom sa to má toľko hovoriť a prečo má ľud i pohania spievať od radosti? Keďže žalm vznikol zrejme v dobe po návrate zo zajatia, čakali by sme, že to budú práve tieto udalosti, ktoré by žalmista menoval ako dôvod radosti a oslavy. Tie sa však týkajú iba ich. Prečo sa majú národy radovať z toho, že sa pár desiatok či stoviek ľudí vrátilo domov? Až tak bytostne sa ich to netýka.

            Písmo však uvádza iný dôvod. Ukazuje na Hospodina ako na Stvoriteľa všetkého. On stvoril svet, Zem, nebesá, moria i polia. On stvoril národy i všetkých ľudí. A to sa už týka každého. Veď každý jeden človek je tu vďaka Bohu a tak každý jeden má dôvod k oslave Boha ako svojho Stvoriteľa.

            Radujme sa teda aj my dnes, lebo Hospodin je mocný Boh. On všetko stvoril, On stvoril nás, On nám dáva všetko, čo potrebujeme a ešte aj oveľa viac.

            A predsa to stále nie je všetko. Žalmista v poslednom verši ohlasuje príchod Boha. Hospodin prichádza, aby súdil Zem a národy. Na prvý pohľad to nemá nič spoločné s radosťou a spievaním. Veď kto sa teší, keď sa blíži súd? Len ten, kto očakáva, že sa mu dostane zadosťučinenia, kto očakáva, že po krivde, ktorá sa mu stala, bude nastolená spravodlivosť. Ten, kto sa previnil, sa súdu bojí. Bojí sa trestu a nemá dôvod k radosti. Jedine ak by mal dobrého právnika, ktorý by ho dokázal z obžaloby vysekať.

            My dnes prežívame sviatok narodenia Pána Ježiša Krista. Celý svet dnes spieva a napĺňa tak vlastne slová dnešného žalmu. Pri čítaní slov textu máme pocit, že nám hovorí z duše a že k tomu ani niet čo dodať. Veď sú Vianoce, všetci sa radujeme a o tejto radosti spievame a hovoríme. Posielame SMS-ky, mailové správy či rôzne prajné videá. Kedy inokedy my – kresťania – toľko spievame a hovoríme o Bohu, ako na Vianoce? A predsa. Uvedomujeme si aj my, v čom je tá najväčšia radosť?

            Odpoveď nám dáva práve ten zmienený posledný verš, ktorý na prvý pohľad kalí vidinou súdu radostnú atmosféru. Nie, on ju tým nekalí, on ju tým napĺňa. Dnes sa totiž naplnilo toto proroctvo. Pán Ježiš Kristus prišiel, aby za nás umrel a tak zaplatil za naše hriechy, vytrpel trest, ktorý by mal čakať nás. Sám sa potom stáva naším obhajcom, zástancom, právnikom, ktorý nás vyseká z večnej smrti. Tak sa súd už pre nás nestáva nočnou morou, ale udalosťou, ktorou prejdeme, ukrytí za chrbtom Pána Ježiša Krista.

            Súd sa už začal. Narodil sa obhajca, zástanca, „Boží právnik“. Kto Ho príjme za svojho zástancu a obhajcu, ten už vyhral súd. Kto Ho odmietne, už sa sám odsúdil. Posledný Boží súd teda nie je niečo, čo sa udeje raz, v ďalekej budúcnosti, ktovie kedy a či vôbec, ale je to niečo, o čom môžeme sami z veľkej časti rozhodnúť už teraz.

            Prijať Ježiša Krista do srdca a žiť s Ním ako so svojím Pánom, Bohom a Záchrancom teda neznamená len duchovné dary pre tento život. Neznamená to len, že nás bude viesť, radiť nám a pomáhať nám. Znamená to, že máme vyhratý súd, že sa nám už netreba báť odsúdenia a večnej smrti. A to je ten skutočný dôvod k radosti.

            Spievajme teda, oslavujme nášho Boha, ďakujme Mu za dar nášho Pána a Spasiteľa a zvestujme Jeho veľké skutky. Pripomeňme ľuďom okolo nás, že ten „Ježiško“, o ktorom sami hovoria, spievajú či píšu SMS-ky nie je malé dieťa, ale mocný Boh, že stvoril všetko a každého a je tým najlepším a vlastne jediným Právnikom pred večným Božím súdom. Amen.

            Pomodlime sa:

            Všemohúci náš Pane, Ježiši Kriste, dnes sa radujeme z Tvojho narodenia. Počujeme zvesť evanjelia o Tvojom príchode, počujeme zasľúbenie žalmu, že si prišiel súdiť Zem. Prosíme, buď naším obhajcom, zastaň sa nás pred svetom i pred Božím súdom, zachráň nás pred večnou smrťou a vybojuj pre nás večný život. Buď tak aj naším Spasiteľom a Pánom. Radostne Ťa vítame a na Tvoju slávu dnes spievame. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

9. Pieseň ES 55

10. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť a láska nášho Boha nech je so všetkými vami! Amen.